Vďaka novej bežeckej obuvi s karbónovou podrážkou prešiel bežecký svet za posledné tri roky zásadnou evolúciou, ktorá sa prejavila v množstve nových rekordov aj v celkovom výkonnostnom vzostupe vytrvalostného behu.
„Karbónové” topánky dostali prívlastok „superobuv” a v spoločnosti sa ustálilo presvedčenie, že ak si ju obujete, budete rýchlejší ako v akejkoľvek inej, ktorú ste nosili predtým.
Nová štúdia zverejnená na konci januára však naznačuje, že superobuv možno nie je pre každého. Dokonca sa zdá, že niektorí bežci budú v nových topánkach ešte pomalší a kúpu za 250 či 300 eur sa preto oplatí dobre si premyslieť.
Ako je to možné? Doterajšie výskumy aj kladné asociácie širokej verejnosti vychádzali z toho, ako sa v moderných topánkach darilo bežeckej špičke, respektíve maratóncom s osobným rekordom 3.15 h a lepším. Uvedené kritérium však pokrýva len zlomok zo všetkých bežcov.
But Joubert, vedec a rekreačný vytrvalec z Texasu si preto položil otázku, či obuv rovnako pomáha aj tým, ktorí prídu do cieľa maratónu podstatne neskôr.
Ukázalo sa, že zlepšenie vďaka karbónovej podrážke zďaleka nebolo také výrazné, ba čo viac, niektorí v novej obuvi strácali na rýchlosti.
Odborníci teraz na základe nového výskumu rekreačným bežcom radia, ako zistiť, či sa im oplatí investovať do revolučných topánok a tiež to, akým základným chybám sa majú vyhnúť pri ich používaní.
Výklus ju pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom. Dnes ho pre vás pripravil Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán.
