Dávid Masarovič: „Otec dostal z práce permanentku. Vedľa nás sedel pán, ktorý mal tranzistor s vysúvacou anténou. Prenos počúval v rádiu a pozeral dianie na ľade.“
Dávid Masarovič: „Bufetár sa spriatelil so všetkými. Ja som si chcel dať pivo, ale nebol tam nikto. Šiel som za bar a išiel som si pivo čapovať, ale došlo. Boli tam klobásy, horčica. Ľudia tam videli a ja som im rozdával… A ťahá sa to so mnou doteraz. Ten bufetár každému rozdával a s každým pil. Účet do 10 eur povedal: „To je dobré“. Toto, čo bolo v Detve sa mi neprihodilo nikde inde.“
Dávid Masarovič: „Fanúšikovstvo je vášeň. Po zápase chceš zdieľať radosť s hráčmi. Pozdraviť, poďakovať sa. Aj keď sa prehrá, ale aspoň povedať: „Nevadí, vyhrá sa nabudúce a bude lepšie!“
Na hokej chodil najskôr s otcom a potom kamarátmi. Nikdy nepatril do žiadnej fanúšikovskej skupiny. Do povedomia sa dostal pred troma rokmi počas v polovici vicemajstrovskej sezóny. Odvtedy Dávid Masarovič precestoval za Duklou tisícky kilometrov a zažil desiatky nepublikovateľných zážitkov. Je jedným z tých, ktorí zájdu na tréningy Dukly Trenčín a sleduje, ako sa hráči vyvíjajú.
V športovom podcaste Sporty &Kapor sa stal Dávid Masarovič štvrtým respondentom, ktorý bez problémov odpovedal na naše zvedavé otázky.
