Namýšľame si o sebe, že sme racionálne bytosti. Kto sme a ako sa správame, však ovplyvňuje obrovské množstvo premenných. Napríklad to, či bola naša mama v tehotenstve vystesovaná, dokonca tiež to, čím všetkým si prešli naši predkovia. “Drvivá väčšina toho, čo si myslíme, prebieha mimo našu vedomú myseľ. Tá častokrát robí kognitívne kotrmelce a snaží sa obhájiť podvedomie,” vysvetľuje lektorka future skills Olívia Hurbanová, ktorá sa snaží porozumieť tomu, prečo myslíme tak, ako myslíme a aký vplyv to má napríklad na spoločnosť.
Ako sa pozeráme na inakosť? Prečo je pre chudobných ťažké vymaniť sa z chudoby?
Aj o tom je ďalší diel Svet medzi riadkami, podcastu Človeka v ohrození.
V podcaste sa dozviete aj to, že:
chudobní si za svoje postavenie častokrát nemôžu. Ak sme sa narodili do lepšej rodiny, naša mama si mohla dovoliť lepšie jedlo a v maternici sme prijímali dostatok proteínov. Vďaka tomu sa dokážeme efektívnejšie učiť a dnes môžeme mať lepšie vzdelanie a lepšie platenú prácunás dokážu ovplyvniť aj skúsenosti našich praprapredkov. Potomkovia ľudí, ktorí prežili holokaust či hladomor, majú vyššiu predispozíciu na cukrovku, vysoký krvný tlak, úzkostné a depresívne stavy
keď dievčatám v detstve povieme, že nemajú bunky na matematiku, nakódujeme v nich nedôveru, spustí sa u nich stresová reakcia. Sú to zhubné nálepky, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú, aký výkon podávame
nás ovplyvňuje aj podprahová symbolika. Ak kresťan prejde okolo kostola, bude mať vyostrenejší názor na ateistov
radikalizácia spoločnosti môže viesť k chronickému stresu, ktorý dramaticky redukuje imunitu a vplýva na mnohé civilizačné choroby
ak človeka považujeme za hlúpeho a so zlými úmyslami, náš mozog ho začne vnímať ako objekt
keď v liberáloch začnete vyvolávať silné pocity strachu, stávajú sa skostnatelejší, konzervujú sa do svojich istôt
