V 90. rokoch sa vyťahovala “maďarská karta”, dnes už na konflikty o dvojjazyčných názvoch obcí nikto ani nepomyslí

V 90. rokoch bolo medzi väčšinovou spoločnosťou a maďarskou menšinou dusno. Aktivisti lepili vlastnoručne vyrobené tabuľky s maďarskými názvami na začiatky či konce obcí a Slováci ich chodili v noci premaľovať. Neskôr sa prijal takzvaný tabuľový zákon a dnes sa nad tým už nikto ani nepozastaví. Ako sa žije maďarskej menšine na Slovensku dnes? A ako to, že politici prestali vyťahovať takzvanú “maďarskú kartu”? Pýtali sme sa Kálmána Petőcza, odborníka na ľudské práva a maďarsko-slovenské vzťahy.