Zuzana Mračková, mamina dvoch synov, prekonala bulímiu, ale ako sama hovorí, ešte stále nie je z toho vonku. „Nevraciam už 5 rokov, odkedy som sa vydala. Jem normálne, ak sa to tak dá nazvať. Ale normálny vzťah k jedlu nemám. Príliš nad ním rozmýšľam. Toto áno, toto nie. Ak si dám toto, potom už nemôžem tamto. Ak si dám večer popcorn, nemôžem raňajkovať. Nedokážem jesť bez výčitiek“, úprimne hovorí Zuzana.
O svojom príbehu píše aj verejne na jej osobnom blogu www.zuzanamrackova.com.
Druhou hostkou v rozhovore je Terka, ktorá prišla aj so svojou 14 ročnou dcérou Sofi, našou treťou hostkou, ktorá si prechádza obdobím anorexie. Rada by som upozornila, že z dôvodu ochrany Sofi, sme sa po dohode s jej mamou dohodli, že použijeme pre obidve nepravé mená. Ak však budete mať potrebu sa s Terkou spojiť, či už ako s matkou, od ktorej budete chcieť počuť radu, alebo ako terapeutkou, ktorá sa venuje oblasti sebalásky a sebahodnoty, napíšte mi na mailovú adresu [email protected] a ja vás po vzájomnej dohode prepojím.
Zajedáme samotu, emočné sklamania, máme sklony doslova k prežieraniu sa, nasledujú výčitky, ktoré často vedú k drastickým diétam. Skúšame všetko. Bio, eko, zdravú stravu, kupujeme si motivačné oblečenie, ktoré aj tak nikdy neoblečieme, v posilke by sme najradšej spali, pretože ani tri čísla za noc tie kalórie nespália.
Našli ste sa v niečom? Viem, že áno.
-Čo v prípade, keď poruchy príjmu potravy prerastú do stavu, keď ho už nevieme ovládať a (ne)vzťah k jedlu zahltí každú minútu nášho života?
-Ako je to s tou ideálnou postavou? A čo to vlastne je? Kde sa tieto predstavy rodia?
-Čo to je chudé telo? A čo tučné? A ako toto celé súvisí s poruchami príjmu potravy?
-Čo sa deje s našou mysľou, s našimi pocitmi?
Tento rozhovor nie je len pre tých, ktorí trpia poruchou príjmu potravy, ale aj tých, ktorí svojimi neuváženými poznámkami o váhe, kráse, šikovnosti, vzhľade a mnohých ďalších vyjadreniach na adresu iných ľudí, ovplyvňujú ich životné príbehy a neuvedomujú si, aký negatívny dopad to môže mať.
Rozhovor prinesiem v dvoch častiach, pretože táto téma je naozaj obsiahla a je potrebné o nej rozprávať otvorene, pravdivo a podrobne, keďže štatistiky majú stále rastúce číslo.
Veľmi si cením ochotu všetkých troch otvorene o tejto téme rozprávať, pretože sme za jedno v tom, že keby to malo pomôcť čo i len jednému dievčaťu, stálo to za to.
Vypočujte si prvú časť.
