Martina Ondrejková, 23 ročná mladá dáma, venovala tejto téme výraznú časť svojho vysokoškolského štúdia a svoje poznatky a zistenia, podložené kvalitatívnym výskumom, spracovala v rámci svojej Diplomovej práce. V súčasnosti pracuje ako učiteľka biológie, angličtiny a etickej výchovy na základnej škole. Má vyštudovanú kombináciu biológia-psychológia na Univerzite Komenského.
Vyhodnotenia tohto kvalitatívneho výskumu, ktorý prebiehal formou rozhovorov s dievčatami vo veku 13 až 20 rokov, priniesol veľmi pozoruhodné poznania. Martinka hovorí: “Pri rozhovoroch s dievčatami sme zažili aj krásny moment, kedy nám na konci povedali, že si nikdy tak neuvedomili, že to, ako sa správajú, majú tak veľmi podmienené tým, aký vzťah si vybudovali s mamou. Odchádzali potom domov so snahou buď napraviť vzťah, snažiť sa k mame bližšie priblížiť, alebo si iba uvedomili, že určité správanie, ktoré na sebe nemajú rady, viac-menej pochytili od svojej mamy, a teda nemusia ho nasledovať. Svoju identitu tak začali silnejšie vnímať a pripravili sa tak na proces svojho vlastného prijatia.
