Pani Mgr. Magda Štukovská sa narodila počas vojny, s vykĺbenými nohami. V mladosti absolvovala niekoľko operácií kĺbov, takmer dva roky ležala v nemocnici v sadre.
Nemohla sa hrať s deťmi, nemohla chodiť na výlety a ešte bola aj vojna. To nebolo normálne detstvo. V tom čase toho veľa prečítala a privykla si vzdelávať sa. Zažila veľa samoty a pocitu, že nevie, ako sa žije človeku, ktorý sa môže pohybovať voľne.
Chcela študovať medicínu, no kombinácia postihnutia a faktu, že celá rodina bola veriaca, to neumožnila. Napokon sa rozhodla študovať matematiku a potom sa celý život venovala štatistike a výskumu v psychológii, pracovala na Psychologickom ústave SAV. Tam si našla aj manžela, Docent Štukovský bol popredným odborníkom na výskum v spoločenských vedách, bol znamenitým človekom, mal krásny “anglický” humor a vždy jej bol oporou. Spolu pomáhali vychovávať synovca, ktorý je po smrti manžela a sestry teraz jej najbližšou rodinou.
Napriek tomu, že celý život sa pohybuje na dvoch barlách a už tridsať rokov trpí astmou, žije samostatne a celý život je navyknutá pomáhať. Je jednou z mála, ku ktorým sa ešte dá prísť na návštevu bez ohlásenia. Denne sa modlí tri hodiny a viac a celý jej život je založený na dôvere v Božiu pomoc a ochranu, a v to, že Boh ju vedie a očakáva od nej, že tu bude konať jeho dielo.
Keď si to v podvečer o pol šiestej šinie hore Štefánikovou ulicou do kostola Svätého Cyrila a Metoda, ľudia ju už spoznávajú, pozdravujú a nejeden ju zastaví a poprosí ju, aby sa zaňho modlila.
Okolo päťdesiatky zažila krízu, fyzické aj psychické vyčerpanie, neustále zápaly priedušiek, hospitalizácie. V tom čase ju jej blízki vytiahli na Silvovu metódu, dva víkendy v kuse meditovala a vtedy si uvedomila, vďaka tejto “svetskej” metóde, že aj starí kresťania kládli dôraz nielen na dobré skutky, ale aj na pravidelnú meditáciu. Odkedy denne medituje niekoľko hodín (modlí sa), nadobudla druhý dych a cíti sa vlastne stále lepšie.
