Monika Podolinská je učiteľkou rómskych detí. Rozpráva o nich tak láskavo, nadšene a milo, až máte pocit, že pred vami sedí samotná Anna zo Zeleného domu, ktorú v tomto dieli Monika spomína ako svoju učiteľskú inšpiráciu. Dnes sa spolu rozprávame o predsudkoch, strachu, zatváraní sa pred tým, čo nepoznáme, ale aj o tom, prečo a v čom sú rómske deti iné a prečo by sme im mali dať šancu byť rovnocennými členmi našej spoločnosti.
Zatiaľ najdlhší diel, v ktorom som sa aj ja učila, čo je to „menšinovo citlivý jazyk“, ako klásť otázky, keď myseľ lieta rýchlosťou blesku a ako neplakať od dojatia do mikrofónu.
Pokiaľ sa chcete zapojiť do „pohľadnicového projektu“, pošlite mi prosím mail na [email protected].