24. február tohto roku je zlomový v mnohých oblastiach. Invázia Ruska na Ukrajinu prepísala bezpečnostné doktríny jednotlivých štátov, čoho výsledkom je aj chystaný vstup Švédska a Fínska do NATO, Nemecko zvýšilo výdavky a Únia uvoľnila prostriedky na nákup zbraní, všetko donedávna nemysliteľné kroky. Náhľad Poliakov či baltských štátov na Rusko, považovaný v Európe za paranoidný, sa ukázal ako bližší k realite než nemecký a francúzsky appeasement. Pritom najviac sú nútení ísť proti svojmu dovtedajšiemu politickému presvedčeniu najmä ľavicoví politici, ktorí stavali svoje zmýšľanie aj činy okolo tézy, že Rusko je dôležitý aktér pri vyvažovaní vplyvu USA v Európe. Veľká časť ľavicových doktrín o vojne aj mieri dostáva v dôsledku agresie Ruska na Ukrajine zabrať. Niektorí ľavičiari to zvládajú lepšie, iní horšie. Budeme sa rozprávať o tom, čo sa po invázii udialo v ľavicovom myslení a či je ešte dôstojnej cesty von, ak nechceme zľahčovať či relativizovať vojnu v našom priamom susedstve a hnusí sa nám tvrdiť, že táto vojna sa nás netýka.
Diskutovať prídu:
Stanislav Mičev, historik Michal Lipták, filozof Peter Takáč, filozof
powered by
