Rastliny sú inteligentnejšie, než si mnohí ľudia myslia. Dokážu interagovať medzi sebou, ale aj so zvieratami. Niektoré rastliny sa vzájomne vyživujú, iné sa v „tichom boji“ zabíjajú. Majú aj pamäť a dokážu sa učiť. S rastlinou Mimosa Pudica si doma môžete otestovať jej pamäť v jednoduchom experimente.
Všimli ste si, že koruny stromov sa v skutočnosti nedotýkajú, ani keď rastú tesne pri sebe? Prečo pomáha izbovým rastlinám, keď sa im prihovárame?Ako si rastliny dokážu privolať záchrancov, keď ich napadnú škodce? Ako lovia mäsožravé rastliny? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah s Miroslavom Krauskom.
Mgr. Miroslav Krausko, PhD. je vedeckým pracovníkom v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Aktuálne vďaka projektu APVV skúma rastlinné synaptotagmíny (APVV-16-0398, zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Ján Jásik DrSc.). Ide o proteíny, ktoré boli prvýkrát charakterizované v nervovej sústave živočíchov, pričom majú dôležité funkcie pri prenose signálu a ďalších procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie a koordináciu v neurónoch ale aj iných bunkách. Keďže rastliny nervovú sústavu nemajú, bola pre vedcov veľkým prekvapením ich prítomnosť v rastlinách.
