Muži a ženy sú si v spoločnosti rovní, z biologického hľadiska však nie sú rovnakí. Pohlavné rozdiely vznikajú už v momente oplodnenia v dôsledku odlišných chromozómov determinujúcich pohlavie. Neskôr sa trajektória vývinu uberá odlišne v dôsledku inej hormonálnej výbavy. Pohlavné rozdiely možno pozorovať už krátko po narodení a pretrvávajú aj v dospelosti. Možno ich pozorovať v rôznych kognitívnych aj behaviorálnych doménach. Muži a ženy sú rôzne citliví na vznik niektorých ochorení, ako aj na ich liečbu. Pochopenie a rešpektovanie pohlavných rozdielov má dôležitú klinickú implikáciu v personalizovanej a pohlavne špecifickej medicíne.
Aké rozdiely môžeme sledovať medzi mužmi a ženami? O tom, ako rozdielne sú mozgy žien a mužov, v čom sa líšia a prečo je to tak, a taktiež o aktuálnych poznatkoch vo výskume pohlavných rozdieloch vo svete, nám porozpráva naša hostka v podcaste Veda na dosah.
RNDr. Jaroslava Babková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK, v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii a USA. Venuje sa štúdiu vplyvu pohlavných hormónov na správanie a kognitívne funkcie. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015) udelenú za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.
