Na rezervácie v michelinskej reštaurácii sa môže čakať aj mesiace a za niektoré degustačné menu si zaplatíte aj šesťsto eur. Na druhej strane môžete byť pri cestovaní po najmenej turistických krajinách sveta nútený si vybrať medzi masívnymi živými húsenicami a údenými opicami.
Cestovanie za gastronómiou sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako spoznávať jednotlivé krajiny sveta. Spájajú sa s tým aj strety s inou kultúrou stravovania, omyly pri objednávkach či používaní príboru alebo skúšanie nezvyčajných a niekedy aj nechutných potravín a ingrediencií.
Na živom nahrávaní Všesvet podcastu v predvianočnej Starej tržnici sme sa aj s troma hosťami rozprávali o tom, ako chutí storočné vajce, prečo si Juhokórejčania k bryndzovým haluškám naložili aj džem alebo kde sú etické hranice pri jedle.
Cestovateľ Martin Navrátil z blogu Travelistan napríklad hovoril o tom, ako vás v Číne môžu za zapichnuté paličky v jedle vyhodiť z reštaurácie a prečo je sŕkanie v poriadku. Majiteľ kórejského bistra Banchan Ervin Polívka odporúča polievku s kimči na liečenie chrípky a hovorí aj o tom, ako sa v Južnej Kórei servíruje polievka zo psa.
Michal Ondriš z blogu Čiližrút zase hovorí, prečo sa Slovensko potrebuje dostať do michelinského sprievodcu a do ktorého konceptu škandinávskych reštaurácií sa oplatí investovať.
Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na [email protected].
