V nasledujúcom diele sa presunieme na východ Európy- do kultúrneho priestoru Ruska a niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Peter Tajkov sa vo svojom texte zaoberá fenoménom tzv. ruskej avantgardy. V čom moderné umenie z východu nadviazalo na západné prúdy a čím novým naopak prispelo do svetového umenia? Kandinskij, Malevič či Tatlin sú najznámejšie osobnosti reprezentujúce moderné ruské umenie. Zaoberalo sa ním ale i množstvo Ukrajincov, Bielorusov, ale aj Židov či príslušníkov a príslušníčok iných národností. Po Leninovej smrti v roku 1924 a neskorších udalostiach, počas ktorých sa dostal k moci Stalin však postupne dochádzalo k tomu, že sa revolučné rusko-sovietske umenie stalo vo vlastnej krajine terčom opovrhnutia a doslova oficiálne zmizlo. Napriek tomu sa mnohé z diel ruskej avantgardy stali piliermi modernizmu, na ktoré sa odvoláva množstvo tvorcov neoavantgardy či neskoršej postmoderny, ba aj dnešnej hypermoderny.
Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE
hudba: MOSAYQRA
produkcia: Inka Karčáková
dramaturgia: Nikolas Bernáth
mix: Viktor Jenčuš
Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia.
image: Kazimir Malevich – Suprematist Figure (1931-1932)
