„A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.“ (Mt 10:42)
Na stanici stál chlapec a plakal. Stratil peniaze na vlak. Pán sa mu prihovoril a pýtal sa ho, čo mu je. Potom rozprával chlapcovi, že keď bol malý, aj jemu sa to stalo. Ktosi zaplatil za neho s tým, že aj on pomôže, keď bude niekto v podobnej situácii. Dal mu peniaze. Chlapec si radostne kúpil lístok a potom už z obloka vlaku volal šťastne: „Dám to ďalej, pane!“
Dáš aj ty dnes ďalej to dobrodenie, ktoré sa ti stalo v obeti Pána Ježiša?
Mne dostalo sa zmilovania bez všetkých zásluh, hodností.
Bárs pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti.
Znám to a plesám radosťou nad nevídanou milosťou.
PS 162, 1
