„… a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré!“ (Pr 15:23)
Za studeného rána stál chlapec na ulici a predával noviny. Okolo išiel prívetivý pán a spýtal sa ho: „Nie je ti zima, chlapče?“
„Bolo, pane, pokým ste sa mi neprihovorili,“ bola milá, pohotová odpoveď.
Povzbudíš dnes niekoho láskavosťou?
Láska moja je len kvapka malá z vodopádu, čo hučí cez bralá…
Tá Tvoja, jak more prehlboká, a jak hory slávne prevysoká.
PS 391, 2
