Porozprávali sme sa o tom, či sú deti zmyslom našich životov. Ja (Nika) tvrdím, že nechcem, aby boli. Ak urobím deti zmyslom svojho života, čo bude zmyslom ich života? Budú napĺňať moje očakávania a potreby, len aby ten môj zmysel života bol zrealizovaný? Len aby som ja, ako ich matka, bola spokojná a šťastná, budú sa ony snažiť byť také, ako ja chcem, aby mne bolo dobre? Vlastne sa mi tieto vety až zle píše.
Viem, že mnohí sme toto zažili… ten tlak na to, že musíme spl’ňať očakávania našich rodičov. Kedykoľvek, či sme deti, či dospievame, či sme dospelí… a nevieme sa vymaniť z toho, že nemôžeme byť sami sebou (v tom lepšom prípade si už uvedomujeme, že nie sme), ale že musíme byť takí, aby tí druhí boli spokojní.
Toto nie je život. To je prežívanie.
Tak si nás poďte vypočuť. Možno tam nájdete aj seba. Možno aj na oboch stranách.
