Programovanie zvykne byť o riešení jednej bodkočiarky zabudnutej v 1000 riadkoch kódu pozostávajúcich z kadejakých znakov, ktorá všetko rozbije a nič nefunguje.
A v tomto procese sa zvykne diať jedna vec - pozerám na problém pridlho, bez toho, aby som si dal pauzu.
X krat sa mi stalo, že som 4 hodiny hľadal riešenie problému. Pritom stačilo, že som sa zdvihol zo stoličky, prešiel si spraviť kávu, naobedoval som sa, alebo prehodil pár slov s kolegom - vratil som sa ku kódu a chybu som v zápätí našiel.
Na čo ráno myslíš? …Keď si v tichých chvílach, čo zamestnáva tvoje myšlienky? …Keď si plánuješ svoj týždeň, čo má v kalendári prednosť? …Keď sa zobudíš, kam smeruje tvoja mysel? …Pri takýchto otázkach si zodpovedáme to, aké sú naše priority. Môže nás zahlcovať práca, vlastné ciele, vybavovanie záležitostí - ale ak sme niečim zahlcovaní, tak máme málo priestoru pre čas s Pánom.
Môj myšlienkový priestor je zahltený a tým pádom tam nie je miesto na myšlienky smerujúce ku Kristovi.
A to potrebujeme zmeniť.
