V tejto časti uvádzam jeden možný spôsob, ako vieme, že je Biblia Božie slovo. Argument je takýto: 1. Biblia je historický dokument. 2. Tento dokument je možné skúmať historicky, a na základe toho, čo vieme, tak Biblia spoľahlivo zaznamenáva Ježišovo božstvo, založenie Cirkvi a jeho zmŕtvychvstanie. 3. Ježišovi môžeme dôverovať, či už ide o jeho učenie, tak aj o Cirkev, ktorú založil. 4. Cirkev s touto autoritou rozlíšila a ustanovila, ktoré knihy sú Bohom inšpirované, a ktoré nie. 5. Keďže ide o Bohom založenú Cirkev, môžeme jej dôverovať v tom, čo oficiálne učí.
Uvedomujem si však niečo, čo som v podcaste nespomenul, a to je to, že aj protestanti môžu inšpiráciu Biblie obhájiť logicky platným spôsobom, čiže bez argumentácie v kruhu. Josh McDowell v knihe "Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie" uviedol, že Biblia je spoľahlivým a dôveryhodným dokumentom; že máme dostatok dôvodov veriť, že Ježiš Kristus uskutočnil to, čo Biblia tvrdí; že Ježiš prijímal autoritu Biblie a povedal, že celé Písmo je bez chyby, že je to večné Božie slovo; a že na základe učenia Ježiša Krista, neomylného Syna Božieho, cirkev verí, že Biblia je takisto neomylná. McDowell napísal: "Tento argument sa začína s podstatou Biblie vo všeobecnosti, vedie k osobe a učeniu Ježiša Krista a končí sa prijatím jeho učenia o podstate biblie." (s. 498)
Nenamietam proti tvrdeniam McDowella, ale argument, ktorý som uviedol v podcaste od K. Keatinga ma výhodu. Dokáže obhájiť aj kánon Biblie, zatiaľ čo na základe McDowellovho prístupu nemáme ako vedieť, ktoré knihy sú Bohom inšpirované. Ježiš totiž žiadny zoznam neuviedol a nepovedal, ktoré knihy sú to, ani koľko ich je. V otázke kánonu sv. Písma sú protestanti v ťažkej pozícii, a hlavne, ak zastávajú princíp Sola Scriptura ("Iba Písmo"). Okrem toho, že v Písme nenájdeme učenie o Sola Scriptura, tak tam nenájdeme ani zoznam biblických kníh. Musím sa spoliehať v tomto na niečo iné, ako iba na Bibliu.