Keď sa dnes pozerám na svet očami mamy, často mám pocit, že žijeme v dobe plnej rozporov. Na papieri sa máme lepšie než kedykoľvek predtým – viac možností, viac komfortu, viac bezpečia, viac technológií. A predsa… niečo nesedí. Niečo v tomto obraze šťastného, moderného života nefunguje.
Keď porovnávam svoje detstvo s dnešným detstvom mojich detí, mnohé veci mi jednoducho nedávajú logiku.
1. Deti chránime viac než kedykoľvek predtým. A zároveň ich vystavujeme najväčšiemu riziku.
Nikdy sme svoje deti tak úzkostlivo nesledovali. Vieme, kde sú, s kým sú, kam idú. Bojíme sa, aby nespadli, nezranili sa, nezažili nepohodlie, frustráciu či nudu.
A potom im – často už v predškolskom veku – bez väčších obáv podáme do ruky smartfón.
Zariadenie, ktoré vytvára závislosť.
Zariadenie, ktoré otvára dvere k obsahu, ktorý nemáme šancu úplne kontrolovať.
Zariadenie, ktoré formuje mozog dieťaťa rýchlejšie než my sami.
Chráníme deti pred svetom vonku, ale celý nebezpečný svet im dávame priamo do dlane. Dobrovoľne.
2. Nikdy nebolo jednoduchšie variť. A nikdy sa doma nevarilo menej.
Máme plné obchody počas celého roka. Dostupné suroviny z celého sveta. Kuchyne vybavené technológiami, o akých sa našim rodičom ani nesnívalo. Internet plný receptov, videí, návodov krok za krokom.
A predsa…
Čoraz viac ľudí doma nevarí.
Čoraz viac detí vyrastá bez toho, aby videli rodiča variť od základu.
Mladá generácia často nevie pripraviť ani základné jedlo.
Nie preto, že by nemohli. Ale preto, že nemusia. Pohodlie vyhralo nad zručnosťou.
3. Môžeme si kúpiť čokoľvek. A práve preto si nič nevážime.
Dnes nie je problém kúpiť takmer čokoľvek. Okamžite. Lacno. Vo veľkom. A ak sa nám to nepáči, jednoducho to vymeníme alebo zahodíme.
Deti majú izby plné hračiek.
Poličky praskajú pod váhou hier, stavebníc, plyšákov.
A napriek tomu – alebo práve preto – radosť z novej veci trvá čoraz kratšie.
Pamätám si, ako sme sa kedysi tešili z jednej hračky celé mesiace. Dnes desať hračiek nenahradí jednu skutočnú radosť.
4. Školy sú modernejšie. Deti nie sú múdrejšie.
Tablety nahrádzajú zošity. Interaktívne tabule nahrádzajú knihy. Digitalizácia sa tvári ako riešenie všetkého.
A predsa množstvo výskumov ukazuje opak:
zhoršenú koncentráciuslabšie kritické myslenienižšiu schopnosť samostatne uvažovaťTechnológia sama o sebe nie je problém. Problém je, keď nahrádza úsilie, nudu, premýšľanie a trpezlivosť.
5. Nikdy nebolo jednoduchšie komunikovať. A nikdy sme sa nerozprávali menej.
Mobil, správa, hlasovka, video hovor. Môžeme byť v kontakte neustále.
A predsa sa doma nerozprávame.
Priatelia sa stretávajú menej.
Na zastávke, v kaviarni, v autobuse – každý pozerá do obrazovky.
Sme prepojení. Ale nie blízki.
6. Máme viac peňazí. A nakupujeme lacnejšie než kedykoľvek predtým.
Popularita lacných online obchodov nie je náhoda.
Chceme viac. Viac kusov. Viac možností. Viac vecí.
Nestačia dve bundy. Treba desať.
Nestačí pár topánok. Treba celý botník.
Kvantita nahradila hodnotu. A starostlivosť nahradila spotrebu.
7. Umelá inteligencia mení svet. A my jej dávame všetko – aj keď jej neveríme.
AI nám pomáha hľadať informácie, analyzovať, tvoriť, rozhodovať sa. Zdieľame s ňou osobné dáta, myšlienky, niekedy aj svoje obavy.
A napriek tomu jej obsah nepovažujeme za úplne dôveryhodný.
Používame ju denne.
Ale nechceme jej veriť nap
Ak vás môj podcast zaujal, nezabudnite ma navštíviť tiež na mojej stránke - www.mamatalks.sk
Takisto ma nájdete na sociálnych sieťach, či už na instagrame alebo facebooku.
Teším sa na vašu návštevu.
