Vízia je dôležitá. O tom vás presvedčí rozhovor s Ankou a Naďou, ktoré boli hostkami v livestreame s Otvorenou hrou, ktorých poslaním je zlepšovať to, ako sa cítia ľudia v práci a vďaka tomu posunúť svet ďalej. Hlavnou témou rozhovoru bola vízia, ale dostali sa aj k témam ako sú poslanie a stratégia.
Naďa a Anka otvorene rozprávajú o vízií a zrozumiteľne vysvetľujú jej podstatu. V rozhovore sa dozvedáme aj týchto 5 faktov:
- Na to, aby sme pochopili, čo je to vízia, musíme pochopiť, kde sa to celé začína. Celý proces, ako sa dostaneme k vízii, začína tým, že definujeme, prečo podnikateľ, alebo značka robí to, čo robí, a teda prečo sa venuje danému odvetviu, značke, či produktu. Potom sa ide cez poslanie a až tak sa definuje vízia.
- Rozdiel medzi víziou a poslaním je v tom, že poslanie vychádza z minulosti, alebo súčasnosti a hovorí o tom, prečo firma existuje a čo je zmyslom jej podnikania. Vízia hovorí o budúcnosti a o tom, kam sa chce firma dostať za 5 až 10 rokov a čo chce zmeniť v spoločnosti.
- Vízia by mala byť špecifická, zrozumiteľná, ambiciózna a pozitívna.
- Vízia má v prvom rade vychádzať zo srdca. Treba pri nej vynechať rozum, ten je súčasťou stratégie a cieľov. Vízia má byť niečo, po čom túžime – po nejakej zmene v spoločnosti, alebo po niečom, čomu veríme, že keď sa stane, tak to vie motivovať aj druhých. Tí nás potom podporia, pretože tiež chcú, aby sa to udialo.
- Vízia nám slúži na to, aby sme motivovali interne vlastných ľudí a externe spotrebiteľa, aby si s nami vedel vytvoriť vzťah. Od prírody sme radi súčasťou nejakého názoru a spoločenstva, a preto keď sa nájde spojenie názorov medzi spotrebiteľom a značkou, nastáva dlhodobosť, zmysluplnosť a udržateľnosť.
Je dôležité, aby firma mala svoju víziu a vedela, kam smeruje. Občas sa však stáva to, že ju ľudia začnú rozoberať až príliš a hľadajú v tom sofistikovanosť a prepojenie, aby na nič nezabudli, až sa vízia stáva vzdialenou. Netreba však zabúdať na to, že to nie je jadrová fyzika. Stačí sa ponoriť do svojho vnútra, povŕtať sa v sebe a nájsť tú podstatu a esenciu, a potom ju pretaviť do života.
Naďa nám na záver odkazuje, aby sme sa vyhýbali veciam, ktoré sú všeobecné, klišé a hľadali to svoje, vďaka čomu sa dosiahne autentickosť a originalita. To by sa malo pretaviť vo všetkom, čo budeme robiť – od slov, cez činy, výstupy až po procesy.
Svoju radu na záver nám necháva aj Anka. Nemali by sme sa báť ponoriť sa do vnútra – osobného a firemného a hľadať tam svoju podstatu a zmysluplnosť. Nemali by sme sa báť, keď ju nájdeme a keď ju uvidíme, ale mali by sme sa v nej znova porýpať. Potom keď ju pochopíme, mali by sme ju vytiahnuť von a začať ju žiť.
