[00:00:08.200] - Nikola Šulíková Bajánová
Dlhé obdobie stála konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky na lacnej pracovnej sile. Inými slovami, mzdy boli nízke v pomere k produktivite práce. Dnes to už tvrdiť veľmi nemôžeme. A napriek tomu, že reči o lacnej pracovnej sile a montovane Európy pretrvávajú, v istých ukazovateľoch sme od 2014 nabrali rastúce tempo a predbehli aj susedov. Ako na tom s ohodnotením pracujúcich sme? Toto je podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vám prináša portál Skpodcasty.sk. Ja som Nikola Šulíková Bajánová a o téme sa budem rozprávať s Martinom Lindákom. Možno sa to zdá tak, že v podstate, keď sa povie lacná pracovná sila, tak je hneď jasné, o čom sa rozprávame. Ale ja keď som sa nad tým všetkým zamýšľala, tak som si uvedomila, že vlastne až tak úplne nepoznám možno poučku, ktorá sa hovorí čo ja viem medzi ekonómami a ekonómkami. Tak čo to je vlastne lacná pracovná sila, Martin?
[00:01:06.380] - Martin Lindák
No ono trošku tam záleží od pohľadu. Asi väčšina ľudí, ktorí nie sú ekonómovia a nejak sa tejto téme nevenujú, tak prvé čo im napadne, že sme lacná pracovná sila kvôli tomu, že máme skrátka nízke mzdy a nižšie ako západné krajiny. Často sa hovorí o Rakúsku, Nemecku, Francúzsku a o ostatných ekonomikách Západu. Ale ekonómovia vždy tvrdia, že není to úplne dobré porovnanie. Jedna vec je, že aj z historického pohľadu, keďže západné krajiny majú dlhšie trhový systém a my sme boli skrátka súčasťou východného bloku, kde sme mali socializmus a ten skrátka nefungoval na trhových princípoch, ktoré by nejak obohacovali spoločnosť a zvyšovali bohatstvo ekonomík, ale naopak, skôr ho ako keby ničil a snažil sa aj násilím o nejakú rovnosť. To je jeden aspekt. Druhý aspekt je, že nie je úplne najlepšie porovnávať hrubej mzdy, aj keby sme boli rovnaké obdobie trhovými ekonomikami, pretože každá ekonomika je iná. Aj na Západe to vidíme, že napríklad tam Nemci, Rakúšania majú myslím si, že zásadne vyššie platy ako napríklad Španieli alebo Taliani. Naopak, keď sa ekonómovia chcú pozrieť alebo ako oni chápu lacnú pracovnú silu, tak je to taký trošku zložitejší koncept. To je také zjednodušené vysvetlenie. Pozerajú sa vlastne na pridanú hodnotu. Teraz, že čo je pridaná hodnota. Keď si zoberieme nejakú ukážkovú firmu, ja neviem, nejakú výrobu nejakého materiálu alebo výrobu áut, napríklad Volkswagen alebo inú automobilku, tak v zásade tá pridaná hodnota je ako keby rozdiel medzi tým, čo ona utŕži na predaji tých samotných automobilov, finálnych produktov, medzi tým, čo ona vlastne dá do tej výroby, respektíve na tie medziprodukty. A skrátka ten rozdiel je ako keby pridaná hodnota, pretože ona v tom výrobnom procese niečo pridáva tomu produktu, tej hodnote a takto chápeme vlastne zjednodušene pridanú hodnotu, keď ideme ďalej, že pozrieme sa, čo sa ďalej platí z tej pridanej hodnoty, respektíve čo ide ďalej v tom ekonomickom procese. Tak tí zamestnávatelia z pridanej hodnoty alebo ďalej investujú z týchto peňazí, čo znamená, že nakupujú ďalšie stroje na rozšírenie výroby alebo obnovujú stroje, alebo, ja neviem, nakupujú autá a ďalšie veci, ktoré súvisia skrátka s tou výrobou. A ďalšou veľkou položkou, na čo idú peniaze z tejto pridanej hodnoty, sú vlastne kompenzácie zamestnancov. Môžeme povedať, že superhrubé mzdy napríklad na Slovensku. Niekde inde to je napríklad v Rumunsku už hrubú mzdu zrušili, čiže tam sú len superhrubé mzdy. My stále chápeme, že hrubé mzdy, čiže skrátka to, čo sa vyplatí tým ľuďom, ktorí pracovali vlastne, pretože, ja aj robím pre FinStat, tak sa na tie čísla viem aj lepšie pozerať, keď vidím tie účtovné závierky, tak tá pridaná hodnota je vlastne vždy rozdiel medzi tým, čo som dostal za ten výrobok, keď som ho predal a čo som spotreboval na jeho výrobu, ale nepočíta sa tam ako keby ľudská práca a zároveň sa tam nepočítajú nejaké investície. Čiže z tejto pridanej hodnoty sa platia potom tie kapitálové investície, v účtovníctve sa tomu hovorí odpisy, lebo spoločnosť si ten majetok ako keby, keď investuje jeden rok, tak to rozkladajú podľa toho, aké sú zákony v ďalších rokoch v tom účtovníctve a dávajú si to do nákladov. A, tak ako som spomínal, ide to potom na kompenzácie zamestnancov. No a keď sa ekonómovia chcú pozrieť na to, že či sme lacná pracovná sila, tak sa pozerajú na to, že aký je podiel týchto kompenzácií zamestnancov na pridanej hodnote. A to vám povie oveľa viac, pretože tu vieme povedať, že či skrátka tí zamestnávatelia na vás zarábajú, že oni majú dobrú pridanú hodnotu, ale ten podiel kompenzácie napríklad, ja neviem, 30, 40 percent, čo je pomerne nízko, keď sa pozrieme na priemery v európskych krajinách, alebo vám skrátka dávajú viac a tým pádom je to porovnateľné so Západom a nemôžeme tak tvrdiť, že sme lacná pracovná sila. Skrátka dostávame len toľko, koľko zamestnanec dokáže priniesť tej firme.
[00:04:51.260] - Nikola Šulíková Bajánová
Odbočka malá a potom sa dostanem k tej otázke, že koľko dokáže zamestnanec firme priniesť. Keď hovoríš trebárs o investíciách, tak veľakrát sa reči o lacnej pracovnej sile spomínajú v súvislosti presne s nejakými koncernami a veľkými spoločnosťami, ktoré majú matky v zahraničí. Tak teraz, keď niekto povie, že my sme z tej pridanej hodnoty investovali do modernizácie, tak to musí byť ako keby na Slovensku? Alebo sa to môže potom rozložiť aj do iných štátov? Ako to funguje, keď sa potom pozeráme na tie výpočty, že koľko teda bola tá pridaná hodnota a čo s ňou urobili?
[00:05:31.010] - Martin Lindák
V zásade vždy sa to chápe v rámci krajiny. Napríklad, keď aj my vo Finstate sa pozrieme na nejakú eseročku, nejakú výrobnú spoločnosť, tak vždy tie čísla plus mínus ako keby sedia hej, že tie štatistické úrady, respektíve na európskej úrovni Eurostat, zbiera tieto dáta, určite niečo aj odhaduje na základe nejakých minulých výsledkov a tak ďalej, a skrátka zbierať tieto finančné dáta firiem a vždy sa orientuje vlastne na tú krajinu.
[00:05:55.650] - Nikola Šulíková Bajánová
No a teraz k tomu faktoru. Akú pridanú hodnotu dokáže priniesť ten ktorý zamestnanec? Lebo ja, keď sa na to pozriem tak, a často to opakujú aj ľudia, ktorých sa napríklad táto debata pokojne aj oprávnene môže dotknúť, tak zamestnanec v tej istej kategórií na Slovensku, a pôjdem teraz po tých populárnych príkladoch, a zamestnanec z tej istej kategórie v automobilke v Nemecku by normálne mohli sa javiť, že vyrábajú tú istú pridanú hodnotu. Kto vlastne povie, že oni ju nevyrábajú rovnakú? Majú podobné vzdelanie, lebo teda asi sa nemôžeme rozprávať o rovnakom vzdelaní, keďže vieme, že náš školský systém a nemecký školský systém sú od seba odlišné napríklad aj kvalitou, ale trebárs na Slovensku si mohol ten zamestnanec alebo zamestnankyňa prejsť nejakým špeciálnym školením a dostal sa na tú úroveň, ktorú potrebuje ten koncern, inak by ho asi nezamestnával. Takže vlastne, kto je ten, kto povie, že tá pridaná hodnota na Slovensku je v podstate nižšia ako tá v Nemecku? Alebo možno vieme povedať, že čo do tohto faktora všetko vstupuje? Teda okrem tých ziskov a nákladov, ktoré sa spočítajú v nejakej rovnici.
[00:07:06.330] - Martin Lindák
Ono, keď by som tak chcel ísť na to obšírnejšie, veľmi záleží pri pridanej hodnote, že aký produkt sa vlastne vyrába. A potom z toho súvisí aj to, že koľko dokáže tá firma vlastne platiť tým zamestnancom hej, predstavme si teraz napríklad nejakú firmu v gastre a cestovnom ruchu, čo je pomerne podľa mňa konkurenčné prostredie hej, zoberme si Tatry, tam sú nejaké ceny skrátka. A zoberme si, že teraz tá istá firma rovnako vyrába aj nejakú pridanú hodnotu. Samozrejme, v priemere by mala byť nižšia ako to vyrába Volkswagen alebo nejaké IT firmy a podobne. A skrátka tie firmy aj keby chceli, väčšinou tak nevedia platiť skrátka tých zamestnancov viac, pretože tá pridaná hodnota je nízka a tá pridaná hodnota ako keby záleží od toho, že aké oni budú mať tržby z tých svojich služieb a oni zase môžu síce zvýšiť, ja neviem, že nebudú si pýtať za kávu v Tatrách tri eurá, ale osem eur, ale nikto k nim nebude chodiť, hej. Čiže ono to je trošku tak aj obmedzené tým trhovým prostredím, že čím je väčšia konkurencia, tak tie firmy ako keby viac musia rozmýšľať nad tými nákladmi a príjmami. Samozrejme, keď si aj teraz spomínala, že rozdiel medzi slovenským Volkswagenom a Volkswagenom v Nemecku. K tomu sa priznám, že chcem sa ešte venovať v inom videu, ale v zásade ta teória je taká, že v Nemecku budú pravdepodobne väčší podiel tých pracovných pozícií, ktoré prinášajú vyššiu pridanú hodnotu. Ono to je známe, že automobilky väčšinou do týchto krajín ako sme my, ja neviem, Česko, Maďarsko, Poľsko hej, dávajú skrátka pracovné pozície, ktoré väčšinou sú, že kompletizovanie nejakých výrobných procesov, skladanie nejakých vecí a tak ďalej. Preto sa aj hovorí o tom, že sme takou montážnou dielňou, ale to je také vývojové centrá a vývojové pozície a tie také vyššie pozície si nechávajú oni v Nemecku. Jednak preto, že asi sa im aj jednoduchšie robí s vlastnými ľuďmi. Vedia, aká je tá kvalita škôl a tak ďalej. Ale je to aj preto, lebo skrátka oni si tie pracovné miesta chcú nechať doma, tie, ktoré sú vyššie platené. To je také, ako keby zjednodušene vysvetlenie.
[00:09:05.220] - Nikola Šulíková Bajánová
Tomu rozumiem, že chcú mať pracovné pozície s pridanou hodnotou, ktorá je naozaj spoločenským konsenzom. Tá, ktorá prináša, čo ja viem, nejaký posun, vývoj a tak ďalej. Chcú mať doma, ale teda ja som zachytila, ako keby také tie porovnania, že ten istý montážnik v Nemecku, čo nemusí byť Volkswagen hej, ktorý môže mať naozaj, že už montážnikov kade tade a nie doma, ale ten istý montážnik doma a ten istý montážnik na Slovensku majú úplne iné platy. Akože nominálne áno, jeden môže mať 3 400 eur a druhý môže mať 1 600 eur. A teraz toto je vlastne tá základná otázka, že kde sa teda urobil ten rozdiel, lebo rozumiem, že ty sa pozeráš na časť celého toho ekonomického reťazca, že to je teda tá pridaná hodnota a sú tam nejaké kompenzácie na zamestnancov, ale ako bežný človek sa na to pozrie, že veď ale ja robím tú istú prácu. Kde sa vlastne teda stráca v preklade to vysvetlenie, že prečo je tak ťažké alebo nie, moja otázka ani nie, že prečo je ťažké vysvetliť ľuďom, že prečo jeden má 3 000, druhý má 1 600, ale kde sa vlastne teda ten rozdiel stal? Ale možno sa to dá spýtať aj ako keby trošku inak, že či je realistické alebo zahrajme sa na sci-fi, že by nejaký veľký podnik fungujúci na Slovensku zvýšil zrazu platy na úroveň toho, čo majú doma, že prečo to jednoducho nedáva zmysel?
[00:10:35.460] - Martin Lindák
Vieš čo, tam sú podľa mňa také dva aspekty. Jeden aspekt je ten, že skrátka firma vždy má motiváciu, ako keby tie pracovné pozície s nižšou kvalifikáciou dávať do iných krajín ako do svojej materskej drahšej krajiny. Samozrejme chce ušetriť náklady. Na druhej strane si treba povedať, že keby sa teraz napríklad ten Volkswagen, Land Rover, hocijaká iná skrátka firma alebo nejaká iná, Siemans a tak ďalej, z týchto veľkých korporátov, napríklad nemeckých, rozhodol, že budeme všetko vyrábať doma, budeme ako keby my sa musieť stotožniť s tým, že tie produkty budú v zásade drahšie, lebo pre nich to bude zásadne drahšie platiť tie mzdy dole. To je jeden aspekt. A druhý aspekt, čo ty vravíš, tu mi napadol taký veľmi dobrý príklad, že ono ide aj o to konkurenčne trošku prostredie, keď sa pozrieme napríklad, myslím, že to bolo tri, štyri roky dozadu, vždy sme tak hovorili, že predavači, predavačky na Slovensku zarábajú veľmi málo. A potom prišlo také to obdobie, keď tie hlavné giganty veľké na Slovensku začali dvíhať mzdy a oni si v tom strašne začali konkurovať tak zrazu, nie že strašne, ale nadpriemerne čo dovtedy rástli tie mzdy, tak narástli mzdy a ja neviem, že najprv Lidl, potom Kaufland, potom Tesco hej, už neviem ako bola tá postupnosť, ale skrátka všetci boli donútení zdvihnúť tie mzdy, lebo inak by prišli o tých svojich predajcov a predavačky, ktoré robili u nich a išli by ku konkurencii. Čiže na druhej strane aj toto je taký ten tlak, že preto je aj vysvetlenie, že prečo napríklad robotník, ktorý robí na západe má vyššiu mzdu ako na východe. No skrátka je to aj kvôli tomu, že na východe tá firma nie je nútená platiť vyššie mzdy, pretože je tam nižšia konkurencia hej, že v hladových dolinách, keď čaká ja neviem traja, štyria ľudia na jedno pracovné miesto, tak oni im nebudú dávať nejak nadpriemerne viac.
[00:12:15.270] - Nikola Šulíková Bajánová
No a možno to, čo asi aj treba povedať je, že samozrejme, ak by bol ochotný koncern alebo nejaká spoločnosť platiť ľudí v nejakej inej krajine rovnako ako doma, tak prečo by vlastne do tej inej krajiny išiel, že asi málo spoločností sa správa natoľko filantropicky, že by pozdvihovali až takto ekonomiku iného štátu. Zároveň druhá vec, ktorá mi z toho vyplynula, ktorú si povedal je, že ako my naozaj musíme vnímať aj nejaké ekonomické reálie, čo teraz neznamená, že my sa máme uspokojiť s tým, že okej, tak sme lacnejšia pracovná sila ako možno niekde inde a už to tak bude navždy. Ale naozaj my musíme vnímať to, že tie zahraničné korporáty nemôžu ako keby za nás urobiť tú prácu, najmä v štáte, ktorý tiež nedokáže úplne dobre platiť svojich ľudí hej, keď sa pozrieme na niektoré segmenty ako školstvo, zdravotníctvo, sociálna práca a tak ďalej, tak asi ťažko to môžeme očakávať od nejakých zahraničných firiem. Ešte tretia vec, mi v tomto napadá, často sa pri tom mieša do debaty parita kúpnej sily. Tak teda čo to s tým má? A má to s tým vôbec niečo?
[00:13:27.420] - Martin Lindák
Priznám sa, že keď som robil to video, tak som sa pozeral skrátka na dáta Eurostatu v bežných nominálnych hodnotách. Neriešil som tam nejak veľmi infláciu a tieto veci. V nejakej miere to, samozrejme, Eurostat očisťuje, ale potom má ďalšie kategórie, ale to čo si spomínaš – parita kúpnej sily. To je taký koncept, ktorý sa vymyslel na to, aby sa dali štatistiky porovnávať, že medzištátne a medzinárodne. A to kvôli jednoduchému dôvodu, že len keď si zoberieme napríklad V4, čo je, že Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, tak všetky tieto štyri krajiny majú inú menu. Hej, Maďari majú forinty, Poliaci majú zloté, Češi majú české koruny, my máme euro. No a už tu narazíme na problém, že musíme to skrátka prepočítavať. A teraz je otázka, že akým kurzom to budeme prepočítavať. No a vymyslel sa ten koncept parity kúpnej sily kvôli tomu, aby sme to vedeli prepočítavať a zároveň vedeli zohľadniť iné cenové úrovne. Pretože ekonomická teória ako keby vraví to, že keď my chceme teraz prepočítať menu a zobrali sme jednoducho len výmenný kurz, tak nebude to úplne dobre odrážať napríklad cenové hladiny, pretože platí, že produkty, ktoré sa dajú medzinárodne akože zamieňať a tak, tak v zásade ako keby odrážajú ten menový kurz hej, že bude to správne, ale potom máme rozdiel v službách, ktoré sú lokálne hej, že napríklad, ja neviem, mňa strihanie niekde na východe Slovenska stojí šesť eur a nevieme to ako keby medzinárodne porovnať, lebo tie služby dobre neodráža ten menový kurz. Väčšinou ten menový kurz odráža ako keby tie tovary, ktoré sa obchodujú a sú vymeniteľné. Preto sa vymyslel vlastne ten koncept parity kúpnej sily. A zároveň je tam ešte jeden problém, že keď už porovnávame tie cenové hladiny, tak aj inflácia napríklad sa meria cez takzvaný, že spotrebný kôš, zoberie sa, že ja neviem, čo Slováci v priemere spotrebúvajú a koľko na to dávajú financií, že potraviny budú 20 percent, ja neviem, asi 40, 50 percent bude nejaké nájomné bývanie, energie a tak ďalej. No ale keď si zoberieš Nemcov, keď si zoberieš Francúzov, Španielov, tak tí to míňajú úplne inak hej, dávajú menšie podiely na možno na energie, bývanie, pretože majú vyššie platy a tak. Musel by som sa skrátka pozrieť ako presne to je rozbité, ale budú tie podiely inak. No a parita kúpnej sily sa vymyslel, že neviem ako veľká je tá vzorka, ale je to myslím, že niekoľko stovák produktov, ktoré sú dané, že pre každú krajinu rovnako, aby sa to dalo porovnať. Ono v zásade nie je to dokonalý ukazovateľ ako porovnávať čísla medzi ekonomikami, či už HDP, mzdy a tak ďalej, ale je to jeden z tých najlepších ukazovateľov. Akurát ja som to preto aj vo videu neuvádzal, aj sa chcem tomu v nejakom inom ešte venovať, lebo tá parita kúpnej sily v prípade Slovenska tam nastal taký problém, že Eurostat niečo zle vykazoval. Ono je pravda, že napríklad keď si pozrieme, že mzdy v parite kúpnej sily na Slovensku, tak vidíme, že máme veľmi nízke. No a posledné dva či tri roky ekonómovia, či už Národnej banky Slovenska alebo z ministerstva financií, hovoria to, že ten koncept je na úrovni Eurostatu zle počítaný, lebo nejak zle tam zohľadnili cenu bývania. A z toho my vychádzame, že sme veľmi chudobní. Ono toto sa aj všeobecne vyčíta ako keby parite kúpnej sily, že meria sa len v najväčších mestách, no na Slovensku sa meria len ako keby v Bratislave a tam je tá položka bývania strašne nafúknutá oproti zvyšku Slovenska. Čiže ja som preto aj toto ešte nespomínal vôbec vo videu a chcem sa niekde inde tomu venovať, že v prípade Slovenska sa to veľmi tie posledné tri, štyri roky nedá porovnávať. Mohli sme to napríklad vidieť teraz ako každý hovoril, že 30 rokov samostatnosti a tak ďalej, a porovnávali, že Československo alebo s V4, alebo s európskymi krajinami, že ako sme na tom a niektorí novinári, keď si to nevšimli, že skrátka NBS a ekonómia z ministerstva financií to kritizujú, tak to prebrali a pozreli sa na tie dáta, no a vyšlo im, že Slovensko výrazne stráca posledné tri, štyri roky na Česko aj na ostatné krajiny. Lenže problém je práve ten koncept hej, že zlé sa to skrátka vypočítalo, preto som sa ja radšej tomuto vyhol ešte.
[00:17:20.730] - Nikola Šulíková Bajánová
Tak potom, kde má vlastne zmysel vôbec porovnávať sa s inými krajinami, keď dôjde napríklad aj na platy? Lebo jasné, akože asi nemôžeme naozaj očakávať, že z ničoho nič budeme mať platy na úrovni západných štátov aj pre tú našu minulosť, aj pre možno zostavenie tej našej ekonomiky, a to sa vlastne postupne aj dostávame k záverečnej otázke asi, že čo s tým? Tak zároveň, keď sa rozprávame o produktoch, ktoré si vieme kúpiť, tak takisto to nie je to isté, lebo keď tam je v tom koši alebo neviem v čom spotrebnom alebo v tých všelijakých možných službách, ja neviem nákup potravín, tak to nie sú tie isté potraviny.
[00:17:59.190] - Martin Lindák
To je jedna vec. Druhá vec je, o ktorej sa menej hovorí je, že kvalita aká je tých potravín, že zvykne sa hovoriť, že na západe je tá kvalita potravín vyššia, a to ako keby nevedia zohľadniť v tej parite kúpnej sily hej, že skrátka berú, že stále to je 250 gramové maslo.
[00:18:12.480] - Nikola Šulíková Bajánová
Presne tak. Čiže má vôbec zmysel sa ako keby niekde porovnávať? Lebo mne z toho všetkého vychádza, že má to zmysel, ak si ja vo svojej hlave dokážem dať do nejakej rovnice všetky možné faktory, celý náš ekonomický systém, vypočítať nejaký koeficient oproti ekonomickému systému štátu, na ktorý sa konkrétne pozerám, lebo to nie je jedna k jednej. Nikdy. Takže má to vôbec zmysel?
[00:18:38.800] - Martin Lindák
Ono v zásade má to zmysel, vlastne všetky tie politiky okolo ekonomík sa formujú na základe týchto dát. Treba to brať skrátka tak, že tie dáta zase nie sú, že je to vymyslené číslo. Je to skrátka odrazom toho, čo tie firmy si vykazujú v účtovníctvach a tak ďalej. Však stále sa to zlepšuje, aj tá kontrola štátu nad tými firmami sa zlepšuje, aby neklamali tie firmy v účtovníctvach, a tak ďalej. Ale treba vždy mať ako keby na pamäti, že môžu tam byť nejaké odchýlky hej. Napríklad, keď som sa ja na tie dáta pozeral, tak som videl, že my sa vlastne približujeme, respektíve konvergujeme, to je také obľúbené slovo, čo používajú ekonómovia, k tomu priemeru Európskej únie a v zásade sme trošku na tom možno horšie tými kompenzáciami ako Česko, keď sa pozriem, že podiel na pridanej hodnote hej, ale napríklad sme na tom lepšie ako Poľsko a Maďarsko. Čiže to je taký ten jeden pohľad. Pozrel som sa skrátka na to, že či tí zamestnávatelia nás vykorisťujú alebo nie. Pozreli sme sa na iné štáty a záver z toho proste je, že keď sa my chceme mať lepšie, tak ako keby debata by nemala byť o tom, že ako máme prerozdeliť ten koláč, ekonomika to nie je koláč, ktorý sa prerozdeľuje, ale skrátka je to niečo, čo sa zväčšuje. Mali by sa vlastne pracovať na tom, že ako zväčšiť ten koláč, aby sme sa všetci mali lepšie.
[00:19:51.910] - Nikola Šulíková Bajánová
Momentálne naša ekonomika, nechcem povedať, že stojí, ale tak do veľkej miery stojí na štyroch automobilkách, piata pribudne a je naozaj dôležité sa pozerať do tej budúcnosti. Ale spomenula som si ešte vlastne na jednu z vecí, ktorú som si prečítala v komentári alebo v článku od ekonóma Morvaya a to, že realitou sa stalo niečo predtým ťažko predstaviteľné. Pri vytvorení 100 eur pridanej hodnoty pracovníkom priemyslu v Slovenskej republike sa použije na jeho mzdy a odvody viac ako v ekonomicky vyspelejších krajinách Európskej únie. Tak je potom zamestnanec na Slovensku z pohľadu firiem pridrahý aj keď má mzdu nižšiu ako jeho západoeurópsky kolega, je pridrahý vzhľadom na slovenskú úroveň produktivity práce. No a to je vlastne akoby zhrnutie toho všetkého, čo sme povedali. No a, samozrejme, keď hovoríš o tom, že ako teda nerozdeľovať koláč alebo respektíve, že ako sa s tým celým vysporiadať, tak opakuje sa, že sa má teda pretransformovať slovenská ekonomika na niečo, čo sme doposiaľ veľmi nezvládli, tak asi nám nezostáva nič iné, len skonštatovať, že budeme dúfať, že sa to konečne niekedy podarí.
[00:21:03.340] - Martin Lindák
Áno, ono keď chceme hovoriť o tom, že ako zvyšovať tú pridanú hodnotu, s čím pôjde ruka v ruke aj to zvyšovanie miezd a kompenzácií na zamestnanca, tak sa hovorí skrátka o to, že mali by sme mať lepšiu infraštruktúru v štáte, malo by byť to podnikanie jednoduchšie, súdnictvo by malo byť kvalitnejšie, aby keď tie firmy narazia na nejaké problémy v obchodných vzťahoch, vedeli vyriešiť v tej krajine. Rovnako, že mali by sme mať lepšie školstvo, o ktorom sa už hovorí myslím, že od pádu socializmu, aby skrátka vytváralo ľudí, ktorí budú konkurencieschopný na tom trhu práce, ak skrátka prídu do firmy a už sa budú len učiť tie veci, ktoré sa týkajú tej firmy a nebudú sa musieť ešte ďalej inak vzdelávať, alebo nebudú musieť vôbec chodiť ani do nejakých zahraničných škôl, napríklad do Česka, ktoré je populárne celkom. A to sú všetky také tie veci, ktoré skrátka pridávajú na tej celkovej ekonomike a tej celkovej potom pridanej hodnote tých zamestnancov a tak ďalej. A skrátka, ono sa to nedá inak dosiahnuť ako reformami a skrátka kvalitným vládnutím, ktoré bude mať nejaké ciele, ktoré sa bude snažiť čo najviac napĺňať a tak ďalej. Tým pádom sa to prejaví aj ďalej na ďalšej ekonomike, pretože treba si uvedomiť, že veľké koncerny ako, ja neviem, Volkswagen a Siemens a ostatné firmy, ktoré sú skutočne nadnárodné, tak im môže byť vlastne jedno, že čo sa deje na Slovensku hej, bude ich to stáť veľa peňazí, keď sa budú musieť presťahovať, ale oni si ako keby nájdu inú krajinu, kde by mohli ísť. Toto je zase taká výhoda aj nevýhoda pre nás, že skrátka my si konkurujeme s tými ostatnými krajinami v tom prostredí, ktoré tu vytvárame pre firmy, ale aj pre bežných ľudí. A to by nás malo motivovať sa stále zlepšovať a nemali by sme zastať ako keby na jednom bode.
[00:22:43.990] - Nikola Šulíková Bajánová
Super, tak dúfam, že sme to opäť trochu lepšie vysvetlili. Pre ľudí, ktorí žijú v tom presvedčení, že sme lacná pracovná sila. Áno, sme lacnejšia pracovná sila ako niektoré štáty, ale už sú aj oveľa lacnejšie štáty, keď to poviem takto pejoratívne, a jednoducho asi nie je úplne najférovejšie len sa sťažovať, že sme lacná pracovná sila a zároveň sa nezaoberať tým a nestarať sa o to, ako a akým smerom sa tá ekonomika na Slovensku a to hospodárstvo vyvíja.
[00:23:17.050] - Martin Lindák
Ja by som ešte chcel tu dodať jednu vec. Keď sa na to pozrieme z akého širšieho obrazu, tak teda to zase vnímať aj tak, že skrátka Nemci, Rakúšania, západné ekonomiky sú pred nami, že desať plus rokov popredu, pretože skrátka nemali ten socializmus, ale tá ekonomika sa viac vyvíjala ako u nás. Dobrým príkladom je, keď sa pozrieme, že do Ázie na krajiny ako, ja neviem, že napríklad Vietnam alebo aj Čína, aj keď Čína už podľa mňa nie až tak atraktívna krajina, že všetci si tam zase už nepresúvajú výrobu, hľadajú skôr iné krajiny. To sú zase krajiny, ktoré sú o niekoľko rokov v tom nejakom ekonomickom vývoji, v tom trhovom systéme, za nami. Je tam horšia infraštruktúra, väčšia politická nestabilita, možno aj menej vzdelaní tí pracovníci, ktorí nedokážu ako keby sa presadiť v tom dnešnom svete informačných technológií a ostatných vecí. Čiže oni sa ako keby na tej ceste k vyspelejšie ekonomike pozadu. A zase si úprimne povedzme, že aj tie firmy, ktoré sú nadnárodné a nemajú problém sa presunúť do Číny, do Ázie, aj oni toto využívajú. Na jednej strane samozrejme, hovorí sa o tom, že aj tých pracovníkov zneužívajú, sú tam dlhé pracovné doby a tak ďalej. Na druhej strane treba priznať, že prinášajú im prácu a kapitál do tej krajiny a hádam sa to v budúcnosti zlepší, či už z ich iniciatívy alebo skrátka aj z tlaku tej verejnosti, aby tie firmy vlastne netlačili až do takých veľmi nedobrých podmienok tých pracovníkov. A skrátka, no my tieto produkty, ktoré oni tam vyrábajú, využívame, však ideme do nákupných centier a kupujeme si tričká za 15 eur. Keby sme to chceli vyrábať na Slovensku, tak budú stáť asi 30 plus eur, nedá sa to tak lacno vyrobiť, čiže treba si aj toto uvedomiť.
[00:24:55.870] - Nikola Šulíková Bajánová
Presne tak si mi teraz vlastne nahral na to, že je často asi aj nejaký prienik medzi tým, keď niekto sa cíti zneužívaný a zároveň využíva výhody zneužívania iných. Toľko k dnešnému podcastu Ekonomika ľudskou rečou.
[00:25:12.130] - Martin Lindák
Zakončili sme to pozitívne.
[00:25:17.430] - Nikola Šulíková Bajánová
Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou. Moje meno je Nikola Šulíková, Bajnájová a ako sme spomenuli viackrát v tomto podcaste, tak Martin k tejto téme pripravil aj video. Nájdete ho na YouTube kanáli Ekonómia ľudskou rečou.
[00:25:31.980] - Martin Lindák
Ja som Martin Lindák a podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál Skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty a informácie o nich.
[00:25:41.520] - Nikola Šulíková Bajánová
Tešíme sa na Vás opäť v nedeľu.
