Oplatí sa ešte čakať s kúpou nehnuteľnosti alebo je práve teraz teraz ten najlepší čas? Ceny na realitnom trhu v mnohých kategóriách klesajú, a tak sa môže zdať, že je to pre kupujúcich hotový raj. Je to naozaj tak?

V tejto časti podcastu Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál skpodcasty.sk, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s riaditeľkou FinGO recloud Róbertou Meckovou.

Podcast Ekonómia ľudskou rečou moderujú Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová a prináša ho portál skpodcasty.sk

Sledujte Ekonómiu ľudskou rečou na YouTube.

Sledujte skpodcasty.sk na Instagrame alebo Facebooku.

[00:00:08.130] - Nikola Šulíková Bajánová
Oplatí sa ešte čakať s kúpou nehnuteľnosti alebo je práve teraz ten najlepší čas? Ceny na realitnom trhu v mnohých kategóriách klesajú, a tak sa môže zdať, že je to zrazu pre kupujúcich hotový raj. Je to ale naozaj tak? Počúvate Ekonómiu ľudskou rečou, podcast, ktorý vám prináša portál Skpodcasty.sk. Ja som Nikola Šulíková Bajánová a o situácii na realitnom trhu sa budem rozprávať s riaditeľkou FinGo Reality Róbertou Meckovou. Začnem tým, čo sa stalo v Kanade. Je to také zjednodušené, zjednodušená interpretácia, ale v Kanade sa v podstate vláda rozhodla, že prestane predávať nehnuteľnosti na bývanie ľuďom zo zahraničia, ktorí v nich nechcú bývať, ktorí ich skupujú len ako nejaké investície. Sledovali ste toto dianie? A možno, čo vám bežalo hlavou, keď ste to videli tieto správy?  
[00:01:00.300] - Róberta Mecková
Toto dianie sme sledovali aj v rámci firmy a respektíve aj medzi realitnými maklérmi a analytikmi. V realitách sa často diskutujú témy práve spojené s rôznymi zákazmi alebo teda nariadeniami v rôznych krajinách. A nie je tajomstvom, že vlastne Toronto aj Vancouver sú dlhodobo v rebríčku TOP 10 miest, kde je vlastne bývanie najmenej dostupné pre obyvateľov, ktorí sú pôvodom odtiaľ alebo teda tam žijú, pracujú, práve preto, že tie zahraničné investície, ktoré do krajiny vlastne prichádzajú, respektíve tí investori skupujú nehnuteľnosti, ktoré sú pre nich zaujímavé. Takže toto bol krok, ktorý bol možno takým prirodzeným vývojom v rámci ich krajiny a určite ho mnohí, alebo čo som sledovala aj tie komentáre domácich, vnímajú tak, že je to možno už aj neskoro. Že je to čas, kedy možno ešte nejakým investorom zabránia, aby nejaké nehnuteľnosti ďalšie nakúpili, ale tá situácia tam proste u nich je už dlhodobo takto nastavená, respektíve už je možno aj neúnosná. Hej, že tí bežní Kanaďania si nemôžu vlastné bývanie dovoliť a s tým sa v podstate stretávame aj v iných krajinách, aj na Slovensku už v podstate za posledný rok boli tie ceny na svojom vrchole a mnohí bežní klienti si nevedeli to bývanie dovoliť, respektíve vzhľadom na nízke úrokové sadzby si ich ešte dovoliť ako tak vedeli, ale práve tým, že sa tí úrokové sadzby teraz zvýšili, tak mnoho klientov neprechádza, čo sa týka financovania. Takže jednak je to tá cena samotná, samozrejme, v každej krajine sú nejaké iné vplyvy, prečo to tak je a v podstate aj v zahraničí inde, aj v niektorých ázijských krajinách je štandardom, že v podstate krajiny nedovoľujú, aby sa vlastne či už pôda alebo majetok vykupoval nejakými zahraničnými investormi, ktorí tam neplánujú žiť, respektíve možno aj investormi áno, pokiaľ tam majú záujem zotrvať v tej krajine a budovať nejaký biznis, ktorý je prínosný aj pre tú krajinu, hlavne keď ide o turistický ruch, ale pokiaľ je to len naozaj o tom, že niečo kúpim ako jednotlivec a potom to prenajímam hej, teraz sú rôzne platformy, ktoré asi menovať nebudeme, ale dá sa súkromne cez nich inzerovať prenájom nehnuteľnosti. Tak proti tomu vlastne sú mnohí aj obyvatelia tých krajín, či už preto, že to znižuje ich komfort toho bývania v tej krajine, alebo teda v nejakom bytovom dome, kde sa vo veľkom prenajíma. Ale naozaj, či už v Thajsku alebo napríklad na Srí Lanke, pokiaľ viem, tak na Bali tiež, aj v nejakých iných krajinách v Ázii, je vlastne zakázané, aby v celistvosti majetok vlastnil cudzokrajný či už investor alebo niekto, kto len nakupuje nehnuteľnosť aj v počte jeden kus. Tam sú napríklad podiely, že môžu vlastniť 49 percent z toho daného majetku. To znamená stále ten väčšinový vlastník je ten domáci. Takže v rámci Kanady vlastne sa dejú takéto reštrikcie asi prirodzene práve preto, aby tie ceny nehnuteľností možno nejakým spôsobom klesli, pretože pri týchto cenách, ktoré tam sú teraz, si ich už obyvatelia domáci nevedia dovoliť.  
[00:04:36.900] - Nikola Šulíková Bajánová
Máme nejaký taký podobný problém aj na Slovensku? To myslím tak, že či máme na Slovensku problém s tým, že by zahraničný kapitál nejakým spôsobom zhoršoval dostupnosť bývania pre obyvateľov zo Slovenska?  
[00:04:50.130] - Róberta Mecková
To si nemyslím. Ako dokonca je ešte u nás štandardom to, že sa na Slovensku tešia vlastníci nehnuteľností, alebo teda obyvatelia, keď sa tie nehnuteľnosti kupujú aj tými zahraničnými, pretože v tom vidia možno nejaký potenciál toho, že ten turistický ruch tu bude väčšmi a že tu proste bude prílev aj nejakého iného biznisu spojeného s tou zahraničnou klientelou. Ale Slovensko nie je natoľko zaujímavou krajinou, aby sa vo veľkom vykupovali tieto nehnuteľnosti. Samozrejme, hlavné mesto možno je trošičku výnimkou, kde tých investícií zahraničných je viac, ale už v každom ďalšom menšom meste to problémom vôbec nie je.  
[00:05:31.980] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono to opatrenie Kanady, ak sa nemýlim, tak má trvať len nejaké dva roky a potom uvidia, že ako s tým ďalej naložia. Keď sa pristavíme napríklad pri tej Bratislave, tak vieme možno povedať, že odkiaľ sú tie zahraničné investície? A teraz nechcem, aby to navodzovalo dojem, že to je najväčší problém, ktorý má Bratislava s nehnuteľnosťami, ale aby sme možno uzavreli túto tému zahraničného kapitálu na realitnom trhu, tak vieme možno povedať, že kto vlastne v Bratislave tie byty nakupuje? Odkiaľ sú tí ľudia?  
[00:06:01.060] - Róberta Mecková
Pokiaľ mám správnu informáciu, čo sa týka kolegov z Bratislavy, lebo ja pôvodom z Bratislavy nie som, aj keď vlastne často tam cestujem, tak sú to práve aj tie škandinávske krajiny, tie severské, ktoré možnože prišli prvotne za nejakou zábavou. Aj to bolo známe, že nejaké rozlúčky so slobodou atď., potom sa im tam zapáčilo a mnohí takýto možno ľudia sem-tam nejakú nehnuteľnosť kúpili. Taktiež zopár Rusov, pokiaľ viem a momentálne sú témou Ukrajinci hej, že či vlastne ovplyvnili ten trh v Bratislave až natoľko neviem. V Košiciach takmer vôbec, v Bratislave určite viac, ale vzhľadom na to, že možno aj tí Ukrajinci to vnímajú ako dočasnú situáciu, tak ten nákup nehnuteľnosti aj sme sa obávali, že čo sa udeje s tým trhom v rámci príchodu a prílevu tých vlastne Ukrajincov, ktorí tu zotrvávajú, tak nič katastrofálne sa neudialo. Aj keď čo sa týka prenájmu alebo trhu s prenájmom nehnuteľností, tak tam je vidieť väčší práve prílev tých ukrajinských občanov.  
[00:07:08.770] - Nikola Šulíková Bajánová
Áno, áno, to som aj práve chcela akoby doplniť, že síce neovplyvnili ceny nehnuteľností, ktoré sa predávajú, ale ceny prenájmu určite áno.  
[00:07:18.460] - Róberta Mecková
A zase pri tých zákazoch tiež je dôležité, respektíve podľa toho, z ktorej strany sa na to pozeráte. Ak by ste zase boli predávajúci a nejakú nehnuteľnosť chce za vyššiu cenu kúpiť zahraničný klient, tak možno by ste boli aj za hej. Záleží však, na ktorej strane stojíte v tom danom momente.  
[00:07:36.280] - Nikola Šulíková Bajánová
Áno, áno, presne, presne tak.  
[00:07:45.730] - Nikola Šulíková Bajánová
Poďme sa teda pozrieť na to, čo sa na vlastne trhu s nehnuteľnosťami na bývanie u nás deje. Samozrejme, tie správy sa kopia. Už všetci počuli, že rast sa najskôr spomaľoval, potom sa zastavil a že dokonca teraz už aj ceny nehnuteľností klesajú. Tak ako to vlastne je, keď sa pozrieme na tie čísla, že možno nejaké medziročné porovnanie.  
[00:08:06.940] - Róberta Mecková
Ceny nehnuteľností možno niektorých klesli, alebo to niektorí tak vnímajú, skôr by som to povedala tak, aj keď môžem, naprieč celým tým Slovenskom. Mali sme aj teraz jednu konferenciu asociácie. Myslím, že tú môžeme menovať, lebo to nie je zisková organizácia, ale vlastne Národná asociácia realitných kancelárií, kde sa vlastne bavíme makléri alebo aj majitelia realitných kancelárií, alebo aj analytici atď. ako ten vývoj vyzerá. Čo sa týka cien naprieč vlastne Slovenskom ako takým, tie developerské projekty, alebo tá nová výstavba, tam vôbec nepociťujeme pokles tých cien, ani developeri nechcú znižovať ceny. Uvidíme, ako to bude v rámci ďalších kvartálov roka, ale vzhľadom na to, že majú už nejaké zazmluvnené ceny výstavby a majú nejakú matematiku vlastne za tým celým projektom, tak si ani nemôžu toto znižovanie dovoliť, pretože ak by sa tak stalo, tak by boli možno na nulovom zisku, čo si možno tí klienti neuvedomujú, lebo z toho druhého pohľadu to vyzerá, že ten developer zarobí aj na takomto projekte nejaký značný obnos peňazí. Nie vždy je to úplne pravdou.  
[00:09:19.930] - Róberta Mecková
Takže pri tých developerských projektoch takmer vôbec. A taktiež, čo sa týka lokalít, ktoré sú a dlhodobo zaujímavé, to znamená širšie centrum, tehlové nehnuteľnosti, atypické alebo netradičné nehnuteľnosti, ktoré si v určitých lokalitách držia tú svoju cenu, tak tam naozaj či príde nejaký útlm, tak tam najmenej sa práve toto odrazí, a to nehovorím naozaj len za naše mesto, ale vravím, že sme sa bavili s maklérmi v rámci Slovenska ako takého a všade je tu rovnako, že vlastne či už Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica, tie väčšie mestá to majú tak, že sú lokality, ktoré sú dlhodobo pre klientov zaujímavé a najmä ak je to bývanie finálne pre toho klienta, to znamená nie investičná nehnuteľnosť. Tak tieto ceny si dlhodobo udržiavajú svoje ceny. Čiže pokles vidíme najmä v okrajových častiach miest a taktiež možno pri investičných nehnuteľnostiach, to znamená jedno, jeden a pol alebo dvojizbové byty, ktoré buď sa kupovali ako dodatočná nehnuteľnosť ku nehnuteľnosti, ktorú vlastním, že ju chcem buď prenajímať, alebo my sa tak smejeme, že si ju niekto kupuje do zásoby, tak teraz možno do tej zásoby ju až tak nepotrebuje alebo si vyhodnotí, že tá investícia mu teraz nedáva možno zmysel. Aj keď práve vzhľadom na to, že počet Ukrajincov na Slovensku stále stúpa, lebo tu aj mnohí ostávajú, tak je zaujímavý naozaj aj prenájom pre klientov, čiže úplne by som tú investíciu nebrala ako nie vhodnú, pretože ak to stále niekomu ešte dáva matematicky zmysel a proste zistí, že pri dnešnej inflácii je lepšie mať uložené tie peniaze v nehnuteľnosti ako niekde inde, tak aj v dnešnej dobe to naozaj môže dávať zmysel.  
[00:11:11.860] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešte sa vrátim k tým developerským projektom, alebo teda možno ešte nepredaným novostavbám. Znamená to, že developeri radšej počkajú, kým sa možno nejako upraví alebo ustáli situácia a až potom začnú znovu predávať.  
[00:11:25.450] - Róberta Mecková
Presne tak. V podstate developer ako taký, možno nehovorím úplne za všetkých, ale my tiež sme predajcovia niekoľkých developerských projektov, a v podstate po splnení nejakej kvóty predajnej, keď už majú zazmluvnenú najmä spoluprácu s nejakou bankou, tak im sa viac oplatí počkať na zastabilizovanie tejto situácie alebo na nejaký nový, či už prílev, alebo nejaký produkt zo strany banky, ktorý vie tým klientom dodatočne zabezpečiť ten spôsob financovania, ako predávať pod cenu, alebo teda pod tú ich cenu, ktorú majú vyrátanú.  
[00:12:03.850] - Nikola Šulíková Bajánová
A ešte k jednej veci sa vrátim. Hovoríte, že určité typy nehnuteľností tam nevidíte veľmi pokles cien. Čiže stále máme situáciu, ja to nehovorím v podstate v tomto formáte prvýkrát, že stále máme takú situáciu, že ja si pozriem napríklad, ja neviem, nejaký štvorizbák v nejakej možno lepšej lokalite stojí 570-tisíc v Bratislave alebo kde. A samozrejme, ľudia z toho sa im akože zaparuje v podstate v hlave, že stále tieto nehnuteľnosti, tieto typy bytov, sú takéto drahé.  
[00:12:35.470] - Róberta Mecková
Práve pri týchto, ako vravíte, možno výnimočnejších alebo drahších nehnuteľnostiach sa stretávame s tým, že aj títo majitelia radšej tú nehnuteľnosť pokiaľ ju súrne predať nepotrebujú. Takže záleží to najmä od toho, v akej situácii sa ten klient nachádza. Ak ju potrebuje predať, že má tam nejaký nadväzný predaj alebo jednoducho tie peniaze potrebuje na niečo iné, tak vtedy sú tí predávajúci možno aj ochotní s tou cenou dole ísť. Ak je to však o tom, že zvažovali ten predaj, ak to predám za takú a takú sumu, tak sa stretávame s tým, že sa rozhodnú, že to nepredajú jednoducho momentálne a že počkajú ako sa vyvinie ten trh.  
[00:13:24.380] - Nikola Šulíková Bajánová
Tá ďalšia otázka je, a teraz nemyslím ju úplne tak, že čo všetko k tomu prispelo, lebo to už sme počuli naozaj veľakrát, ale že stále akoby som nepochopila úplne ako je možné, že sa v priebehu jedného roka tá situácia tak otočila, že vieme, že teda vojna, inflácia, dodávateľské problémy atď., ale ako je možné, že dopyt, ktorý bol predtým naozaj vysoký, sa zrazu možno až trošku vytratil, aj keď to je asi prisilné slovo, že môžu za to len tie úrokové sadzby? Alebo čo sa vlastne stalo?  
[00:13:55.790] - Róberta Mecková
Ja tam vidím dva také hlavné faktory. Samozrejme, úplne najdôležitejší faktor vždy je financovanie. Keď máte financovanie hotovostné, tak neriešite postoj banky, ale 90 percent klientov kupuje nehnuteľnosť na úver. To znamená, vzhľadom na to, že tie úrokové sadzby pod jedno percento stúpli nad tri a pol percenta, tak to urobilo vlastne v tom kvázi mesačnom prepočte pre toho klienta taký rozdiel, že jednoducho si to bývanie nemôže dovoliť, alebo ani v tej banke samotnej neprechádza. To znamená, ten klient by aj chcel kúpiť nehnuteľnosť, pretože naozaj my Slováci máme v nejakom genetickom kóde, že chceme vlastniť, takže toto sa z nás nevytratí, či tu bude alebo nebude taká situácia ako momentálne nastala, ale my naozaj tú nehnuteľnosť chceme vlastniť a v nájmoch chceme byť len dočasne, čo je úplne odlišné od zvyšku sveta alebo teda väčšiny sveta. A vlastne tie banky to vyslovene zabrzdili hej, čiže jednak Európska centrálna banka má nejaké nariadenia, nejaké svoje fungovania, a to v podstate ovplyvňuje samotné banky. A keď je postoj banky taký, že jednoducho tomu klientovi úver neschváli, tak nemá inú možnosť, len tú nehnuteľnosť v danom čase nekúpiť. A tak tiež ruka v ruke s tým sú spojené médiá, ktoré naozaj dokážu toho občana, by som povedala, vystrašiť a potom si povie, že naozaj počul som, že idú ceny dole a že nemám kupovať, a toto je naozaj prostriedok, ktorý dokáže toho klienta veľmi výrazne ovplyvniť. Takže určite tieto dva faktory v jednom spojení práve vytvorili to ako keby zníženie dopytu. Takže tie ponuky, alebo teda, keď sme sa bavili o tom, že počet tých ponúk, tak ono stále a dlhodobo platí, že na Slovensku chýba naozaj množstvo bytov. Bavíme sa vo vysokých čísla hej, čiže to nie je, že tri, päť, 10-tisíc bytov, tu chýba naozaj možno aj 300-tisíc bytov, aby sme naplnili vlastne ten dopyt alebo to očakávanie, ktoré by malo od krajiny byť. Ale na druhej strane, tá situácia aktuálna je taká, že aj z tej ponuky, ktorá tam je, by si klienti vybrali, ak by to vedeli vyfinancovať. Takže to je ruka v ruke.  
[00:16:20.730] - Nikola Šulíková Bajánová
Neviem, či teda máte tieto informácie, ale podľa teda mojich informácií to predtým bývala možno nejaká taká pätina tých žiadostí, ktoré banky zamietli, akože závisí to od banky plus-mínus, ale myslím, že z tých väčších to mali tak, že možno 15 až 20 percent, nie som si teraz presne istá, ale zvyšuje sa toto číslo, ktoré teda reprezentuje počet ľudí, ktorým nebola schválená hypotéka?  
[00:16:43.800] - Róberta Mecková
Áno, samozrejme, zvyšuje sa práve preto, že ten vlastne prepočet tam už tomu klientovi nevyjde pri tom tri, tri a pol percentnom, štvorpercentnom úroku už jednoducho ten klient neprechádza. A to životné minimum, ktoré potrebuje, mu nevyjde. Takže áno, sú ešte ale klienti, mnohí, ktorým, ako poviem to tak, že dobiehajú tie schválené hypotéky, čiže možno ešte to číslo nie je tak vysoké, pretože ešte stále sú klienti, ktorí majú predschválené tie úvery alebo majú dohodnuté nejaké zmluvné podmienky s bankami. Najmä napríklad pri developerských projektoch, ktoré my sme riešili alebo riešime, tak tam majú klienti niekedy aj rok schválené podmienky a čaká sa na kolaudáciu daného projektu a samotné financovanie. To znamená ešte tí klienti sú ako keby v tom dobehu alebo teda v tom procese riešenia.  
[00:17:38.640] - Nikola Šulíková Bajánová
Jasné. No a ak bola pandémia príležitosťou pre predajcov povedzme rekreačných nehnuteľností a prípadne domov, z ktorých mohli ľudia pracovať akoby home office, tak je aj súčasné obdobie príležitosťou pre nejakú skupinu, či už na jednej alebo druhej strane?  
[00:17:54.960] - Róberta Mecková
Tak určite zas, keď sa pozeráme z toho investičného hľadiska, ak niekto bude mať voľné finančné prostriedky hotovostné a dokáže v tejto situácii využiť to, že zatlačí na toho predávajúceho, ktorý nutne potrebuje kúpiť, tak si viem predstaviť, že vie kúpiť podstatne výhodnejšie a z dlhodobého hľadiska, keď sa na to pozeráme o päť rokov, určite bude vyššia cena nehnuteľnosti ako je teraz, takže to dlhodobé hľadisko naozaj niekedy môže prevýšiť ten momentálny stav. A určite toto obdobie bude zaujímavé pre výkup nehnuteľností rôzneho charakteru, ale možno je tam aj potrebná taká lokálna znalosť, že čo v danej lokalite sa predávalo v minulosti výhodne a čo bude určite opäť rokov, keď sa pozeráme z tohto pohľadu, bude mať vyššiu cenu ako dnes.  
[00:18:43.380] - Nikola Šulíková Bajánová
No napríklad ja mám osobnú skúsenosť s tým, že som si len pozerala, cez v podstate najväčší realitný portál na Slovensku, že za koľko by som vedela predať svoj byt a zistila som, že pred rokom by som ho vedela predať o 20 percent ako keby viac alebo teda dnes je tá suma o 20 percent nižšia. Teraz naozaj neviem, že ako funguje tá ich rovnica, že či tam majú nejakú infláciu započítanú a tak ďalej, ale teda dosť ma to šokovalo, že pre mňa neviem, či je toto zrovna príležitosť na predávanie nehnuteľnosti a tým sa vlastne dostávam k tej záverečnej otázke. Už ste aj vy povedali, že médiá to robia a toto nie je vlastne výnimka, čiže čo? Oplatí sa čakať? Oplatí sa predávať? Oplatí sa prenajímať? Čo sa teraz vlastne oplatí komu urobiť?  
[00:19:24.900] - Róberta Mecková
V podstate nadviažem na to, čo sme hovorili. Záleží naozaj od toho, v akej situácii sa nachádzam. Bývanie je vlastne špecifická oblasť v tom, že jednoducho tu bývanie potrebujeme, či je alebo nie je dobrá situácia na trhu. Čiže na príklade, ak sa niekomu rozrastá rodina a jednoducho býva v jednoizbovom byte, či je alebo nie je dobrá situácia, tú nehnuteľnosť potrebuje. Niekto sa chce osamostatniť od rodičov povedzme a túži po tom bývaní, dosiahne naňho a povie si, že ja chcem dnes kúpiť, pretože potrebujem odísť. Alebo sú všelijaké životné situácie, či už úmrtia, rozchody, rozvody. Takže to sú životné situácie, ktoré nás privedú k určitému rozhodnutiu, ktoré môže ovplyvniť aj tú potrebu riešiť to bývanie. Takže naozaj záleží, na ktorej strane sa nachádzame a či to potrebujeme riešiť. A tak, ako vravím aj z pohľadu investície, pre niekoho môže byť veľmi výhodné teraz zainvestovať do nehnuteľnosti, ktorú napríklad pred rokom, ako sa bavíme, by kúpil veľmi draho a dnes vie, že stretne sa s nejakým klientom, ktorý jednoducho má nadväzný predaj alebo kupuje rodinný dom a potrebuje predať svoj byt a ja jednoducho viem kúpiť tú nehnuteľnosť lacnejšie ako to bolo pred rokom, ale viem, že tá nehnuteľnosť má hodnotu a o päť rokov, tri roky proste alebo desať, dlhodobo, keď sa na to pozerám, tak bude stále zaujímavá. Čiže naozaj nedá sa to generalizovať a povedať, čo klienti majú alebo nemajú robiť. Čo sa týka prenájmu, naozaj máme skúsenosti, alebo teda aj z iných miest počúvam, že problém s prenájmom dlhodobo nie je v tých mestách a pokiaľ je to byt, ktorý je v nejakom slušnom stave a nie je to horibilná suma, ktorú, teda horibilná ako sa na to pozeráme, nie je to prehnaná suma na danú lokalitu, tak sa dá prenajať v podstate čokoľvek, alebo teda nie je problém s prenájmom ako takým. Ani my sme sa v rámci Košíc nestretli s tým, že by sme mali niekedy niečo problém prenajať dlhodobo a taktiež kolegovia z iných miest, aj z hlavného mesto, teda mi absolútne tento problém nehlásili, že by evidovali, takže nemyslím si, že je problém zatiaľ s prenájmom a z pohľadu možno niektorých kupujúcich je to taká stopka, lebo si povedali, že teraz keď nemusím to riešiť, tak si počkám, a teda to vyčkávanie spôsobuje práve tú stagnáciu, ktorá na trhu je.  
[00:21:51.830] - Nikola Šulíková Bajánová
Tie prvé rady alebo teda tie prvé informácie, ktoré ste hovorili, v podstate platia odjakživa a platili ešte aj pred súčasnou situáciou. No a teda to druhé, to už je niečo, čo budeme určite sledovať aj do budúcnosti. Ďakujem vám, že ste si našli čas. Rozprávala som sa s Róbertou Meckovou, riaditeľkou FinGo Reality.  
[00:22:10.880] - Róberta Mecková
Ďakujem pekne.  
[00:22:13.600] - Nikola Šulíková Bajánová
To je pre tentokrát všetko. S ďalšou epizódou sme tu opäť v nedeľu. Budeme radi, ak náš podcast ohodnotíte a zazdieľate. Podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál Skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.