OZNAM: Staňte sa sponzorom tohto podcastu, tu nájdete viac informácií aj štatistiky. Napíšte nám na [email protected].

Kedysi išlo o jedno z ekonomických centier dnešného Slovenska. Teraz je to región s málo živeným turistickým potenciálom a najvyššími mierami nezamestnanosti v krajine.

Gemer bol baníckym a priemyselným rajom, ktorý rozvíjal najmä šľachtický rod Andrášiovcov. Z ich podnikania nezostalo takmer nič, pretože sa o to štát nedokázal postarať.

Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová sa preto v tejto časti podcastu Ekonómia ľudskou rečou vyberú na Gemer, aby sa porozprávali o jeho zašlej baníckej sláve aj o dnešnom stave.

Pôvodné video k problematike od Martina nájdete tu >>

Podcast Ekonómia ľudskou rečou moderujú Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová a prináša ho portál skpodcasty.sk

Sledujte Ekonómiu ľudskou rečou na YouTube.

Sledujte skpodcasty.sk na Instagrame alebo Facebooku.

[00:00:08.100] - Nikola Šulíková Bajánová
Kedysi išlo o jedno z ekonomických centier dnešného Slovenska. Teraz je to región s málo živeným turistickým potenciálom a najvyššími mierami nezamestnanosti v krajine. Gemer bol baníckym a priemyselným rajom, ktorý rozvíjal najmä šľachtický rod Andrášiovcov. Z ich podnikania nezostalo takmer nič, pretože sa o to štát nedokázal postarať. Vitajte pri podcaste Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vám prináša portál skpodcasty.sk. Ja som Nikola Šulíková Bajánová a o Gemeri sa budem v tejto epizóde rozprávať s Martinom Lindákom. Martin mimochodom minulý týždeň vydal na svojom YouTube kanáli o tejto téme video s parádnymi zábermi viacerých nielen technických pamiatok na Gemeri. Ak ste ho ešte nevideli, určite si ho po vypočutí podcastu pozrite.  
[00:00:56.680] - Nikola Šulíková Bajánová
A ešte jeden oznam predtým než začneme. Hľadáme pre tento podcast sponzora. Môžete ním byť vy alebo vaša firma. Ozvite sa nám na [email protected]. Štatistiku počúvanosti nájdete v popise tejto epizódy.  
[00:01:18.190] - Nikola Šulíková Bajánová
Martin, tak poďme sa najskôr porozprávať o Gemeri. Ty z Gemera pochádzaš. Tak nám trošku priblíž tento región. Čo máš na ňom najradšej? Čo ti možno na ňom najviac prekáža? Čo sa ti páči, nepáči?  
[00:01:31.060] - Martin Lindák
No tak ako vravíš presne, z Gemera pochádzam. Narodil som sa tu neďaleko Rožňavy v podstate, aby som bol presnejší, keďže Gemer sú v podstate dneska tri okresy, ktoré sú navyše rozdelené do dvoch krajov. Ja mám 28 rokov, čiže ono už vtedy, keď som sa narodil, to bola v zásade hladová dolina, resp. na dobrej ceste k hladovej doline, celý Gemer, okolie Rožňavy a tak ďalej. Ja sa tu aj často vraciam, mám tu stále rodičov a pravdepodobne sa tu aj presťahujem o nejaký čas na nejaký čas zase. Čo ja mám najradšej na Gemeri. Celú mladosť som mal spojenú so športom. Strašne veľa som tu pobehal, či už pamiatok alebo rôznych prírodných krás, to nazvime, kopcov a tak ďalej, planín. Gemer má Slovenský kras, ktorý je známy, avšak ako vravíš, dosť nenavštevovaný a skôr je to také, že zaujímavosť pre miestnych. Priznám sa, že aj ja osobne som sa väčšinu svojho života nedíval na Gemer, že je to dedičstvo Andrášiovcov. Samozrejme, všetci, čo pochádzajú z Rožňavy a z okolia vedia, že je tu kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka, ktorý sa aj tak negatívne preslávil, keď vyhorel v roku 2012 a vlastne doteraz ešte nie je sprístupnený a stále sa rekonštruuje. O tomto všetci tu akože vedia, chodia do kaštieľa a tak ďalej, len nikto nevedel ako keby o tých ďalších pamiatkach, ktoré tu zanechali Andrášiovci. To treba uznať a priznať prácu Čiernych dier vlastne, ktoré celý ten Gemer ako keby spopularizovali a hlavne jeho technické pamiatky, na ktorých pracovali Andrášiovci a pracovali na rozvoji vlastne Gemera po tej takej nejakej baníckej stránke alebo technickej stránke, k čomu sa asi dostaneme. Ale, samozrejme, dlhodobo som tu vnímal to, že je to skrátka hladová dolina. Je tu vidieť, že ľudia majú problém s prácou aj dnes, aj predtým som to často počúval od kamarátov aj od známych alebo rodinných známych, že skrátka ľudia tu nemajú prácu, berú prvé, čo nájdu, pretože na to jedno pracovné miesto tu čaká niekoľko ľudí, ktorí by sa zamestnali. Čiže týmto je skrátka Gemer známy a nevyzerá to zatiaľ, že by sa to nejak dalo vyriešiť nejak rýchlo.  
[00:03:30.880] - Nikola Šulíková Bajánová
Nielenže berú prácu, ktorú dostanú alebo ktorá sa naskytne, ale aj často odchádzajú. Veď aj ty si teda toho príkladom, že istý čas si žil alebo aj momentálne žiješ mimo, aj keď sa vlastne plánuješ vrátiť. Dobre, tak si poďme povedať Gemer v číslach a vlastne tie základné fakty.  
[00:03:49.180] - Martin Lindák
V zásade prvé číslo, ktoré každému napadne a vždy sa o ňom hovorí, je miera nezamestnanosti. Ono to tak odráža trošku tú ekonomickú silu regiónu. Práve aj preto sa označuje Gemer vlastne za ´hladovú dolinu, resp. za hladové doliny tie okresy ako Revúca, Rožňava, Rimavská Sobota. Keď sa pozrieme niekde ešte trošku viac rokov dozadu na obdobie krízy v roku 2008 až 2010, vtedy tá nezamestnanosť bola až nad 30 percent. Čiže každý tretí človek v podstate nemal prácu, ktorý bol práce schopný. V súčasnosti to už kleslo, je to niekde medzi 15 až 20 percentami. Keď som sa pozeral na dáta z novembra minulého roka, tak vlastne tieto tri okresy, ktoré som spomínal, boli na prvých priečkach s najväčšou evidovanou nezamestnanosťou. Ono potom, keď sa trošku človek pozrie hlbšie na tie čísla, tak zistí, že vlastne ešte horší je ten fakt, že tí, čo sú nezamestnaní, sú dlhodobo nezamestnaní, a to sú tí, ktorí si prácu hľadajú viac ako rok. A ten podiel na tom celkovom počte nezamestnaných je 50 a viac percent, čo je strašne veľa. Keď sa pozriem na západné Slovensko, tak tam je to väčšinou okolo 10, 20 percent. Čiže je tu dlhodobo skrátka problém s prácou. Bude tu hrať rolu aj fakt, že Gemer je skrátka aj oblasťou, kde je veľký počet rómskej populácie, ktorá dlhodobo má problém si nájsť prácu, keďže žijú v osadách, majú problém sa dostať z tej generačnej chudoby a tak ďalej. Čiže, samozrejme, aj toto skresľuje tieto čísla a celkovo vplýva negatívne samozrejme na celkový rozvoj Gemera.  
[00:05:19.450] - Nikola Šulíková Bajánová
Jednoducho ten problém v podstate poznáme. Čo je na ňom asi najviac bezútešné je to, že on je dlhodobý, že toto vlastne sa o Gemeri dá povedať už v podstate odkedy sa rozpadlo Česko-Slovensko možno.  
[00:05:34.720] - Martin Lindák
No v zásade odkedy asi padol socializmus, však za socializmu sa ešte snažili komunisti ako keby držať to baníctvo. Veď všetky tieto doliny v podstate sú banícke doliny. Pomaly každá tretia obec má v erbe niečo, čo súvisí s baníctvom, čiže tie bane tu sú, stále sú tu otvorené niektoré štôlne, sú tu už toho náučné chodníky a tak ďalej. Ale v zásade po socializme začal ten silný úpadok baníctva, keďže to baníctvo sa nedokázalo udržať. Jednak za tým asi bolo to, že skrátka nebolo ekonomicky efektívne, na druhej strane aj to, že sa tie trhy začali otvárať a vedeli to lacnejšie nosiť asi z Ukrajiny a z Ruska a tak ďalej. Čiže neboli konkurencieschopné tie bane. A, samozrejme, je to vyčerpateľná surovina, ktorá raz skončí a skrátka nebudete už mať čo ťažiť, čiže Gemer v zásade na to doplatil. Myslím, že poslednou baňou alebo takým veľkým podnikom, ktorý zanikol, bol Siderit v Nižnej Slanej, kde vlastne podnikali aj Andrášiovci a ten zanikol v roku 2008, ale už proste posledné roky mal ťažkosti a štát to skrátka dotoval tak nejak, ako teraz ešte dotuje bane v Novákoch.  
[00:06:40.330] - Nikola Šulíková Bajánová
No a vlastne z čoho ten zvyšok Gemera v podstate žije? Poznáme tieto údaje? Lebo napríklad ja, keď som robila podobný podcast ešte asi tak pol roka dozadu, tak som tam hovorila o tom, že tiež som vlastne Gemer spoznala až počas pandémie, kedy som si miesto zahraničia zvolila dovolenku na Slovensku. Precestovala som tam viaceré kúty, ale samozrejme to bol necelý týždeň, čo som tam strávila. Ale veľmi dobre si teda samozrejme pamätám Magnetizovce pri Jelšave, že tam sa deje ťažba. A ešte si pamätám aj ťažbu v Tisovci, ktorá, ak sa nemýlim, ešte stále funguje. Čiže čo tam vlastne momentálne akoby ťahá tú ekonomiku, aj keď teda nie dostatočne, ale čo je možno ten hlavný klaster ekonomický na Gemeri?  
[00:07:26.740] - Martin Lindák
V zásade ťažko to je, že pozrieť z nejakého štatistického úradu a podobne. Ale ja keďže robí vo finstate, tak mám lepší pohľad na tie podniky a na to, čo robia, koľko zarábajú a podobne. Keď som sa pozrel vlastne na tie najväčšie podniky a najväčších zamestnávateľov, tak väčšinou sú to priemyselné podniky, ako si spomínala. V okrese Revúca je to hlavne jedna druhá magnezitka. Myslím, že Slovmag a Slovenské magnezitové závody Jelšava. Tie nikto neprehliadne. V podstate kto ide do Revúcej z hocijakej strany, skrátka na tie závody narazí, lebo sú hneď vedľa cesty a zanechávajú dosť veľkú environmentálnu záťaž za sebou, keďže je to vyslovene mesačná krajina okolo Jelšavy. Keď som za povedal na rožňavský okres, tak ešte sú tu nejaké v zásade banícke závody, však je tu vápenka Carmeuse v Gombaseku. To možno bude známe ešte poslucháčom, že je tam Gombasecká jaskyňa, ktorá je hojne navštevovaná v sezóne. To tiež neprehľadnú, pretože je to na hlavnej trase do Košíc. A ešte sú tu nejaké menšie podniky, ale v zásade všetky tieto podniky sú priemyselné alebo spracovateľské, alebo vyrábajú nejaké kovy, alebo spracovávajú kovy, čo nehovorím teraz, že sú to zlé podniky, len nie sú to podniky, ktoré by vytvárali nejaké lepšie pracovné miesta. Hej, sú to skrátka spracovateľské podniky a najhoršie na tom je, že môžu aj rýchlo zaniknúť, pretože aj tie bane väčšinou majú problém s tým, že skrátka na jednej strane vy čerpáte len z tých nerastných surovín, na druhej strane ohrozujú všetky tieto súčasné problémy, že vysoké ceny energií, nemôžu vyvážať do Ruska, na Ukrajinu a podobne. Oni tam mali obchodných partnerov, čiže nejaká veľká zotrvačnosť týchto podnikov nie je, že desiatky rokov dopredu, a preto sú vlastne tie pracovné miesta tak ohrozené, pretože jednak nie sú to nejak super platené pracovné miesta, čo nehovorím, že môžu za to samotní zamestnávatelia. Skrátka oni na to nemajú, aby platili lepšie. Na druhej strane, tá nejaká udržateľnosť tu skrátka nie je, ako keby ten región si stále hľadá, že čo ďalej. Veď posledných 30 rokov sa asi v politike hovorí o tom, že ako pomáhať vlastne hladových dolinách a ako ich transformovať z tej baníckej histórie na niečo súčasné.  
[00:09:38.330] - Nikola Šulíková Bajánová
Na vlastne rôzne dotácie a podpory sa pozrel aj Najvyšší kontrolný úrad. Tak možno nám ešte povedz vlastne, k čomu on prišiel, že ako funguje tá štátna podpora?  
[00:09:49.370] - Martin Lindák
Myslím, že niekedy okolo roku 2015 alebo možno trošku skôr sa štát rozhodol, že vyfiltroval 20 regiónov s najvyššou nezamestnanosťou a tieto regióny sa snaží vlastne podporovať. Či už je to, že s nejakými zvýhodnenými podmienkami pre čerpanie eurofondov a tak ďalej, alebo je tam spomínaný štátny príspevok. Regionálny príspevok vlastne zastrešovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, v zásade ministerstvo, ktoré sa práve o regióny do nejakej miery stará a rozhodli sa, že nejaký balík peňazí, myslím, že to bolo necelých 100 miliónov, ako keby rozdajú týmto okresom, ktoré si podajú nejaké projekty, ktoré by mali mať zmysel a majú pomôcť k tomu vytvárať pracovné miesta v týchto ohrozených okresoch. Národný kontrolný úrad vlastne povedal, že veľmi sa im to nedarí. To čerpanie bolo nejakých 80 percent, ale keď sa na to pozreli bližšie, tak zistili, že väčšina peňazí v týchto projektoch vlastne išli na nejaký rozvoj infraštruktúry, že kanalizácia alebo nákup nejakých strojov a podobne a nebolo to to samotné vytváranie pracovných miest. Čiže v tejto analýze oni to veľmi spochybnili, že v princípe ten príspevok na rozvoj týchto regiónov vôbec nepomáha. Skôr sa z toho sanujú iné problémy, ktoré nevedia sanovať tie samotné regióny, pretože na to nemajú peniaze v rozpočtoch.  
[00:11:06.740] - Nikola Šulíková Bajánová
A ešte teda mi napadlo, že počas pandémie sa pravdepodobne zvýšili čísla prenocovaní osôb v tomto regióne a asi by bolo lepšie sa porozprávať s niekým priamo odtiaľ, kto by vedel presne popísať situáciu v turistickom ruchu, ale tak teda ty subjektívne to, ako vnímaš to, že naozaj sa to tam zlepšilo odkedy ľudia možno viac vyhľadávali dovolenky na Slovensku a zlepšili sa možnože aj nejako tie služby alebo vôbec?  
[00:11:34.370] - Martin Lindák
Keď ja mám hovoriť za hlavne okres Rožňava, keďže tu som najčastejšie a bavím sa tu aj s ľuďmi, a mám tu kamarátov a tak ďalej, v zásade ono pandémia asi tomu trochu pomohla, pretože ľudia boli zavretí na Slovensku a skrátka nič iné im neostalo, však aj ty si to spomínala, že sa rozhodla sem ísť, pretože inde si nemohla ísť, tak si sa sem išla pozrieť.  
[00:11:52.250] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono sa dalo cestovať do zahraničia, ale tak nie každý si zvolil tú možnosť, keďže cestovanie vtedy nebolo považované za úplne najbezpečnejšie, pokiaľ si nešiel trebárs do nejakého rezortu a podobne.  
[00:12:03.630] - Martin Lindák
Hej, na jednej strane sme sa báli, na druhej strane asi to bolo aj náročnejšie, že musela si mať test a tak ďalej. V zásade dlhodobo tá situácia s nejakým rozvojom cestovného ruchu tu podľa mňa nie je dobrá, akože to je za mňa, že subjektívne, keď sa aj bavím s ľuďmi, ktorí tu chcú ísť, že na dve, tri noci, tak väčšinou majú problém, že nevedia si zohnať ako keby ubytovanie. Tu tých ubytovaní nie je veľa, že keď si človek nájde Airbnb a dá si okolie Rožňavy, dobre, teraz to už veľmi zlepšil napríklad spomínaný kláštor, ktorý sa veľmi spopularizoval, je to také kultúrne centrum Rožňavy, za čo som veľmi rád, ale predtým tu fakt, že ako keby nebolo kde bývať. Neboli tu tie ubytovania. A, samozrejme, takému turistovi ako si ty asi, že potrebuje sa ubytovať a potom už nejak si vystačí, že nemusí mať teraz nejaké dobré jedlo a podobne, že o to mu nejde, ale chce si pozrieť pamiatky a niečo pochodiť. To je, že úplne v pohode. Ale asi väčšina turistov je taká, že chce sa ubytovať, chce sa niekde dobre najesť, chce využiť tie služby miestne a potom niečo pochodiť. Tak s tým už je trošku problém, lebo tie podniky tu fungujú krátko, služby tu nejaké extra nie sú. Napríklad, v poslednom období sa veľmi spopularizovali kostoly tu na Gemeri, kde vlastne objavili, že máme tu nejaké fresky, o ktorých sme nevedeli, pretože boli zamaľované, obehlo to všetky médiá, len akurát všetci, čo tu prídu a chcú si pozrieť tie kostoly, tak zistia, že musia do každého kostola volať, pretože nie sú vždy otvorené a skrátka musí tam prísť ten, čo sa o ten kostol stará, väčšinou miestny kňaz, ktorý vám to otvorí a dá vám nejaký výklad, keď sa mu chce, alebo keď na to má čas, samozrejme. Čiže toto je väčšinou ten problém miestneho turistického ruchu, že my ako keby nie sme na to naučení tu mať otvorené dvere a poskytovať tieto služby a väčšinou ten turistický ruch skončí na tom, že ľudia idú do kaštieľa v Betliari, pretože ten dlhodobo je otvorený a funguje alebo idú do miestnych sprístupnených jaskýň, ktoré sú rovnako populárne a v sezóne fungujú.  
[00:13:53.840] - Nikola Šulíková Bajánová
Ja mám podobnú skúsenosť s rodným domom Pavla Dobšinského v Slavošovciach, kam sme sa úplne náhodou dostali počas toho nášho cestovania a tiež bol zatvorený a bol myslím, že týždeň, čo zase chápem, lebo asi človek, ktorý sa stará možno o tú expozíciu má aj nejaké iné zamestnanie, ale nevedeli sme sa vlastne ani dovolať, ak si spomínam správne na to telefónne číslo, že či sa vôbec vieme pozrieť do vnútra.  
[00:14:20.840] - Martin Lindák
Tieto rodné domy tu sú viacero a asi všade to je problém, že skrátka majú to väčšinou obce alebo nejakí nadšenci a ono to nie je dennodenne otvorené, pretože oni sa na to dívajú tak, že tak nemáme návštevníkov, tak my to nebudeme mať otvorené, len tí návštevníci potom nikdy neprídu, keď to je zatvorené, čiže je to taký začarovaný kruh.  
[00:14:38.330] - Nikola Šulíková Bajánová
Klasické sliepka alebo vajce, alebo podobné metafory. No dobre, ale aby to nebolo len o tom, že sa sťažujeme na turistický ruch na Gemeri, vieme to uzavrieť tým, že Gemer naozaj má čo ponúknuť a asi momentálne by bolo fajn, keby turisti trošku znížili nejaké svoje očakávania od služieb, lebo stále treba povedať, že tam človek dokáže zažiť peknú dovolenku.  
[00:15:09.420] - Nikola Šulíková Bajánová
To vlastne, prečo tam dokáže človek zažiť aj peknú dovolenku, je vďaka rodu Andrášiovcov, o ktorých sa možno teraz trošku bližšie porozprávame, o tej ich aktivite, pretože oni boli tí, ktorí ešte pred viac ako sto rokmi rozvíjali tento región, rozvíjali jeho baníctvo a ako sme už spomenuli, rozvíjali aj teda nejaké iné segmenty. No a oni po sebe zanechali množstvo zaujímavých technických pamiatok, teda nie len technických, lebo však predsa aj Betliar a Krásna Hôrka a tak ďalej. Tak vráťme sa teraz trošku do histórie a povedzme si, čo za rod to vlastne bolo a čo po sebe zanechal.  
[00:15:49.470] - Martin Lindák
V zásade tak, ako vravíš, Andrášiovci boli hlavne už pred prvou svetovou vojnou jedným z najvýznamnejších uhorských rodov, aspoň tak ho historici, ktorý pôsobil práve na Gemeri. Aby som to ešte upresnil, ono nebol to jediný rod, ktorý tu pôsobil, keď pôjdeme o dolinu ďalej, do revúckeho okresu, tam väčšinou budeme počuť meno Coburgovci, to bol zase iný šľachtický rod. Ja som sa vo videu väčšinou venoval okoliu Rožňavy, lebo inak by to bolo fakt, že na hodinu to video. Čiže tak ako spomínaš, Andrášiovci boli významným rodom, ktorí pôsobili na území Gemera. Pôsobili a podnikali tu najmä v baníctve, čím sa vlastne potom aj neskôr Gemer preslávil a stále tu po nich ostali ako keby významné technické pamiatky, ktoré, žiaľ, sú v zanedbanom stave a väčšinou sú už len tak udržované, aby to ešte stálo, ale nejak sa to nejak nerekonštruuje. Práve po Andrášiovcov ostal aj hrad Krásna Hôrka, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje a kaštieľ v Betliari, ktorý asi všetci poznajú. V zásade pred prvou svetovou vojnou, respektíve koncom devätnásteho storočia, sa Andrášiovci najviac vlastne zaslúžili o ten rozvoj baníctva na Gemeri. Stavali tu vlastne huty a všetky možné budovy a zariadenia na spracovanie železnej rudy, ktorá sa tu pomaly v každej jednej dedine ťažila alebo v každom jednom kopci. A historici práve toto obdobie označujú za zlatý čas Gemera, keďže Andrášiovci boli šľachtický rod, ale v zásade boli to podnikatelia, ktorí prevádzkovali tie podniky, ďalej ich rozširovali, stavali vlastne robotníkom banícke kolónie, vytvárali pracovné miesta. Samozrejme, môžeme si to trošku tak idealizovať, že Gemer mal svoje zlaté časy a všetci sa tu mali krásne a rozprávkovo. Prirodzene, na tú dobu to úplne tak nie je, pretože, samozrejme, ten banícky život bežného robotníka bol ťažký. V princípe celá rodina vlastne pracovala na tých baniach. Ženy a deti na povrchu. Muži väčšinou pod zemou robili dvanástky a tak ďalej. Ale napriek tomu Andrášiovci sa snažili im stavať kolónie, nejaké dobré bývanie, kde mali lekára, deti mohli chodiť do školy a podobne. Mali aj nejaký sociálny systém alebo sociálne zabezpečenie v prípade, že niečo sa tomu baníkovi stalo tak, aby rodina bola do nejakej miery zabezpečená alebo keď išiel baník na dôchodok a tak ďalej. Keby som mal také najvýznamnejšie nejaké pamiatky spomenúť alebo na čo môžu tu aj ľudia, čo tu pôjdu naraziť, tak určite to sú dve huty, ktoré dal postaviť ešte Emanuel Andráši, a to je Huta Etelka a Huta Karol. Jedna sa nachádza medzi Vlachovom a Dobšinou, to je Huta Karol, a v Nižnej Slanej, kde som spomínal, že pôsobil najdlhšie ešte Siderit, ktorý sa zrušil v roku 2008, tam je hneď vlastne Huta Etelka. Hutu Etelku vidíme rovno z cesty, keď pôjdeme autom okolo. Obe tieto huty v podstate, aj občianske združenia aj Čierne diery na to napríklad poukazovali, snažia sa ich nejak udržovať. Myslím si, že poskytujú aj také, že keď niekto sa tam chce ísť pozrieť a je to väčšia skupina, tak niekto im dá aj prednášku a prevedie ich tým objektom.  
[00:18:47.100] - Nikola Šulíková Bajánová
No ja som sa tam išla pozrieť bez nikoho, som si to tam išla samozrejme pokukať, lebo z tej cesty to vyzerá strašidelne, ale zároveň krásne, že ak má človek cit pre túto estetiku post-apokalyptickú, tak si to vie vychutnať. Čiže trošičku sme to tam nabúrali, ale myslím, že nie sme jediní, že každý, kto ide okolo, tak mu to napadne, že idem sa tam pozrieť.  
[00:19:10.200] - Martin Lindák
Myslím, že k Hute Etelke sa tam aj dá v pohode dostať, že nie je s tým nejaký problém. Ku Hute Karol myslím, že to je normálne teraz súkromný pozemok, skladujú tam drevo alebo niečo také, čiže neviem, že či už úplne jednoducho sa tam dá dostať, ale treba zase priznať, že obe tieto huty sú v dosť zlom stave a skôr sa čaká na to, že sa opravia a niečo s nimi bude, pretože inak spadnú pod náporom času a dažďa, a poveternostných podmienok. Určite, čo nám utkvelo sú samozrejme kaštieľ v Betliari a hrad Krásna Hôrka. Hrad sa hádam v najbližších rokoch spustí a opäť otvorí. A potom je ešte kopec takých menších drobných technických pamiatok. Nebudem asi všetky vymenovávať, ani si na všetky nespomeniem, ale jedna ešte, ktorá mi tak utkvela v pamäti je, že Andrášiovci mali vlastne svojho lekára, ktorý mal v obci, tiež v baníckej obci v Čučme, svoju vilu. Nieže zvyšky tejto vily, ale je už značne schátraná táto vila. Samozrejme, stále má strechu a niekomu patrí. Stále ju nájdu vlastne ľudia v Čučme a je to veľmi pekná vila červenej farby, veľmi nezvyčajná, úplne nezapadá do tých bežných dedinských domov v okolí. Rovnako som dronové zábery použil vo videu. Nie je to úplne že technická pamiatka, ale tiež je to taká drobnosť, ktorú po Andrášiovcovcoch tu nájdeme. No, ale keby sme sa ešte napríklad zastavili v Rožňave, že to posolstvo tých Andrášiovcov alebo to, čo po nich ostalo, ešte stále nájdeme v meste. Andrášiovci napríklad financovali aj sirotinec v Rožňave, stavbu reformovaného kostola, ktorý stále tam nájdeme, nájdeme stále aj starú nemocnicu, kde ešte moji rodičia hovorili, že chodili do tejto nemocnice, kým nefungovala nová nemocnica, ktorá v súčasnosti patrí Pente. A stále vlastne stojí tá nemocnica. Je to pekná architektúra, aj to je vlastne taká tá pamiatka po tých Andrášiovcoch. Čiže ono to je také možno aj neúctivé zo strany Gemerčanov, že v podstate Andrášiovci tu zanechali ten majetok, investovali tu dosť veľa peňazí, ale my si to ako keby nevážime a tie pamiatky sú v stave, v akom sú. Väčšina z nich chátra, okrem kaštieľa a Krásnej Hôrky, a vlastne nikto sa ako keby o nich nejak viac nestará. Pritom asi niekde inde v zahraničí, na inom mieste, v inom čase, by tie pamiatky niekto udržiaval a chodili by tam davy ľudí, tak ako chodia napríklad teraz do Banskej Štiavnice. Len tu skrátka to zatiaľ tak nevyzerá a nevyzerá to zatiaľ na nejaké svetlejšie zajtrajšky s týmito pamiatkami.  
[00:21:28.800] - Nikola Šulíková Bajánová
Treba ešte povedať inak, že veľakrát sa, teraz tu poviem, že vyhovárajú, ale nemyslím to len v tom zlom význame slova, že ľudia sa tak niekedy vyhovárajú, aká je napríklad zlá dostupnosť, že ako sa ťažko na niektoré miesta dá dostať. Ale, ja keď si to vezmem, tak v podstate až po Brezno sa človek vie dostať čo ja viem po diaľnici a z Brezna sa dá ísť v podstate dole na Gemer. Nehovorím, že sú to najľahšie trasy, ale akože keď to nemám naplánované ako jednodňový výlet, tak definitívne sa to dá urobiť hej, že vieš si to rozkúskovať, naplánovať a pekne si to odcestovať.  
[00:22:06.750] - Martin Lindák
To máš pravdu. Akože z môjho pohľadu to je blbosť, lebo ja som tu fakt, že desať rokov bicykloval na cestnom bicykli a viem hodnotiť proste, že stav ciest a toho kde sa vieš dostať spred desiatich rokov a teraz. A teraz je to fakt, že každý kopec má pomaly akože fakt novú asfaltku, sú tu nové cesty. Ja často hovorím, že sú to lepšie cesty ako Bratislave, pretože skrátka tu sa k tým peniazom ako keby regióny ľahšie dostanú a vedia opravovať cesty, zatiaľ čo Bratislava to má ťažšie, lebo je to rozvinutejší región. A fakt, že podľa mňa to s tým cestným napojením a tak ďalej nie je problém, fakt sú tu nové cesty, nikto tu nepríde o podvozok a podobne, ako furt všetci si robia srandu. Len, samozrejme, nie je tu diaľnica hej, že sú tu len také tie menšie úseky. Teraz je niečo postavené, novo otvorené za Lučencom, ale fakt nie je to cesta, kde človek pôjde 50, akože je to normálna cesta, kde sa všade dostane, myslím, že bez problémov.  
[00:22:56.910] - Nikola Šulíková Bajánová
A treba inak aj povedať, že viaceré cestné úseky na Gemeri sú zaradené medzi najkrajšie cesty na Slovensku. Existuje taká, neviem, či sú oni nejaká skupina alebo čo, skrátka instagramový účet, ktorý sa volá Okresky a oni propagujú viaceré cesty pre motoristov, aj na Gemeri, a teda viaceré sme si od šoférovali s manželom a bolo to super.  
[00:23:27.620] - Nikola Šulíková Bajánová
Jedna z vecí ešte, ktorú by som chcela podotknúť, ktorú si spomínal vo svojom videu je, že keď sa rozprávame o Andrášiovcoch a ich baníckom podnikaní, tak oni veľmi správne vyhodnotili, že to baníctvo tu nebude navždy, ak ako si sám viackrát podotkol pri ešte dnes fungujúcich podnikoch, že oni počítali s tým, že raz sa to nerastné bohatstvo minie. Tak ako sa vlastne na to oni pripravovali alebo čo vlastne oni plánovali a ako im to potom vlastne komunistický režim uťal?  
[00:24:00.680] - Martin Lindák
V zásade historici hovoria, že oni sa pripravovali skrz to, že sa snažili ako keby rozvíjať tú cestnú sieť medzi dedinami a mestami, a chceli nejak viac propagovať cestovný ruch, respektíve kúpeľníctvo na hornom Gemeri, kde chceli vlastne začať viac podnikať a počítali s tým, ako hovoríš, že skrátka tie bane už nebudú tie žily tak výnosné a budú musieť ich zatvárať. Oni to myslím, že veľmi nestihli, pretože prišla prvá, druhá svetová vojna a potom prišli Benešove dekréty, ktoré im de facto zobrali majetok a dostalo sa to do moci štátu. Aj keď treba zase priznať, že kaštieľ Betliar napríklad je myslím, že jediný kaštieľ na Slovensku, kde ostali pôvodné veci v ňom a pôvodné, proste veci po Andrášiovcoch, ale napriek tomu všetky ich majetky im zobrali, čiže oni to v podstate nestihli. No a samozrejme, keď prišiel socializmus, tak som sa snažil o to baníctvo zase obnovovať. Niektoré prevádzky, ktoré ostali po Andrášiovcoch, respektíve tej Rimamuránsko-šalgótarjánskej spoločnosti, ktorá spojila tie ďalšie podniky a zastrešili sa tam vlastne všetky banícke podniky, respektíve väčšina z nich, ktoré pôsobili na Gemeri a aj tie od Andrášiovcov. Tak socializmus vlastne niektoré z nich redukoval, pozatváral. Niektoré bane zase nové otvoril, zhodou okolností aj tam, kde vlastne skadiaľ pochádzam, kde bývam, tu sa otvárali nové bane počas socializmu a bola tu nad kopcami taká lanovka, ktorá vlastne smerovala do Rožňavy, kde sa tá ruda spracovávala. Ale vlastne asi po socializme sa tak ukázalo, že ani to nebola cesta a tie bane už neboli tak výnosné, čiže v konečnom dôsledku sa všetko pozatváralo a ako som hovoril, ten Siderit bol posledný a vlastne od tohto obdobia ten Gemer si ako keby hľadá nejakú svoju budúcnosť, respektíve niečo, v čom by mohol byť tak silný, že by nad tými ostatnými regiónmi dokázal nejak akože dobehnúť alebo aj predbehnúť možno. Ja sa vždy tak trošku možno nádejám, že Gemer možno o desať, 20 rokov bude niečo také ako Banská Štiavnica. Banská Štiavnica je tiež banícky región, aj keď významne nemecký. Pôsobilo tam veľa Nemcov, čo stále je vidieť na architektúre a tak ďalej, ale aspoň ja to tak vnímam subjektívne, že pred desiatimi, 15 rokmi nikto nevedel vlastne o Banskej Štiavnici a potom sa to stalo zrazu strašne cool miesto, kde každý chodil na dovolenku, chodilo sa tam na víkendy a keď sa bavím s ľuďmi, ktorí pochádzajú zo Štiavnice, tak mi povedia, že nikdy Štiavnicu nevideli tak plnú a že už oni sami nemajú pomaly kde zaparkovať, pretože všetci tam chodia do tej Štiavnice. A pri tom, tiež keď si to zoberieme, tak je to jeden z tých takých zaostalejších regiónov, kde nie sú nejaké významné podniky, pretože je to v zásade horská oblasť, kde bolo veľmi silné baníctvo a doteraz sú tam jeho zbytky. Čiže ja vždy tak dúfam, že raz sa možno toto stane aj z Gemera o desať, 20 rokov a zrazu to ľudia objavia.  
[00:26:41.750] - Nikola Šulíková Bajánová
Asi musíš sa o to pričiniť aj ty nejakým podielom, čo v podstate aj robíme hej teraz. Ty si spravil video, teraz nahrávame podcast, popularizujeme Gemer. Dúfam, že mi to raz vrátiš, keď sa budeme rozprávať o mojom regióne, ktorý je tiež banský a je iba cez kopec od Banskej Štiavnice. Propagujem Handlovú, keby niekto chcel vedieť.  
[00:27:02.360] - Martin Lindák
Handlová vlastne tiež s tým bude mať teraz problém. Však posledné dva roky sa o tom hovorí, že mala by sa nejak transformovať, ale neviem či sa v tom nejak pokročilo.  
[00:27:09.780] - Nikola Šulíková Bajánová
No zatiaľ akože až tak veľmi nie. No, tak vieme, že celý ten Hornonitriansky región mal veľké problémy v zmysle, že tam putovali dotácie, ktoré neputovali asi úplne tam, kam mali.  
[00:27:23.650] - Martin Lindák
Aha, okej.  
[00:27:25.490] - Nikola Šulíková Bajánová
Takže toľko k tomu, ale to možno niekedy nabudúce. Dobre. A posledná vec, ktorou by sme to mohli ako keby ukončiť je, že vlastne ty teraz rozprávaš o tom, že dúfaš, že sa z Gemera stane nejaké turistické centrum, že naozaj viacero ľudí, a teda nielen zo Slovenska, tento región objaví, ale okrem toho si hovoril presne vo videu aj ďalšiu peknú myšlienku, že asi netreba len čakať, kedy nám sa čo stane pekné, ale že treba sa o to pričiniť, a ja teda definitívne teraz nejdem nejaké odporúčania pre Gemerčanov posielať takto na diaľku, ale opäť z tvojho subjektívneho pohľadu, čo by sa malo vlastne stať, aby sa toto podarilo?  
[00:28:06.800] - Martin Lindák
Ja síce dúfam, že bude z toho turisticky zaujímavejší kraj, ale, samozrejme, ono sa to môže skončiť aj inak. Ja to aj hovorím vo videu, že v zásade keby sme išli desať, 20 rokov dopredu, tak kľudne sa môže stať, že, ja neviem, Ukrajina vstúpi do Európskej únie a zrazu ten východ sa viac rozvinie kvôli obchodnej spolupráci, hej, aj to je jeden scenár. Ďalší scenár je, že tá diaľnica do Košíc sa niekedy dostavia, aj keď niektorí popierajú, že či diaľnica by regiónu pomohla alebo nie, ale asi by to pre tie firmy bolo jednoduchšie to nosiť na západ ako teraz po tých okreskách, čo si spomínala. Samozrejme, pomôcť môže napríklad aj nedávno ohlásená investícia Volva v Košiciach. Ja sám poznám kopec ľudí, ktorí dochádzajú každý deň do Košíc alebo do U.S. Steel a podobne pracovať. Čiže ono tomu regiónu a širšiemu okoliu by to určite pomohlo. Ale asi najväčšia nádej, respektíve taká tá krátkodobá nádej je v nejakom cestovnom ruchu. Tak ako spomínaš, ja nechcem radiť, ja nie som odborník na cestovný ruch, ja len dúfam, že skratka by sa to nejak rozvinulo, ale sám to vidím, keďže často chodím do prírody, stále tu bicyklujem a tak ďalej, tak ja vidím, že napríklad ten Slovenský kras, čo sú de facto Silická, Plešivecká planina a menšie planiny, ktoré sú z toho prírodného hľadiska veľmi významné. Je tu kopec jaskýň, prírody a tak ďalej. A fakt, tak, ako sa to píše, ako som to hovoril vo videu, je to pravda, že tieto planiny vlastne sú to aj také jediné miesto na Slovensku, kde je doslova príroda vyhráva nad človekom, pretože niekedy tie planiny boli, že holé lúky, kde sa páslo a pásol sa tam dobytok a kosilo. Teraz to všetko úplne zarastá. Keď tam vyjdem napríklad ja neviem s mojím otcom, tak on niektoré miesta proste nespoznáva, pretože si to pamätal inak. Tak fakt akože na tých planinách nestretne človek nikoho a je to úplne zabudnuté. Pritom sú krásne, pekné, je to významné a tak ďalej. A priznám sa, že nemám úplne návod ako to zmeniť. Jedine, že my sa budeme snažiť o to si tu viac nejakých prevádzok a služieb otvoriť a viac sa snažiť propagovať tento región. Ale ja to zatiaľ veľmi nevidím. Tu preto vždy uznávam robotu Čiernych dier, že oni ako keby prišli mimo z toho Gemera, však nikto z nich nie je z Gemera, všetci sú zo západného Slovenska v podstate, a prišli a vlastne aj nám ukázali, že čo všetko tu máme a ja som vo mnohých veciach netušil a ostávalo to len ako keby v hlavách staršej generácie, ktorá si to hovorila medzi sebou alebo o tom vedela. A oni nám vlastne tak ukázali, že no aha, tu toto máte a niečo s tým spravte, my vám nemôžeme zase donekonečna s tým pomáhať. Čiže skôr je to také ku nám, že my by sme sa mali ako keby v tomto spamätať.  
[00:30:31.600] - Nikola Šulíková Bajánová
Tak držíme Gemeru päste, nech sa mu pekne zadarí, nech je to dobré miesto pre život, dobré miesto pre turizmus a ja sa teším, kedy sa tam opäť dostanem.  
[00:30:44.280] - Nikola Šulíková Bajánová
Počúvali ste epizódu podcastu Ekonómia ľudskou rečou. Moje meno je Nikola Šulíková Bajánová a o Gemeri som sa rozprávala s Martinom Lindákom. Ešte pripomeniem, že Martin pripravil k tejto téme aj veľmi zaujímavé video s krásnymi dronovými zábermi všetkých možných pamiatok alebo teda pamiatok v okolí Rožňavy, o ktorých sme sa tiež rozprávali.  
[00:31:05.070] - Martin Lindák
Ja som Martin Lindák a podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.