Poslucháčske otázky a odpovede: Porazí iná mena dolár? Ako investujeme? Čo čítame, počúvame a pozeráme o financiách?

[00:00:08.220] - Nikola Šulíková Bajánová

Vitajte pri špeciálnej sviatkovej epizóde podcastu Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vám prináša portál skpodcasty.sk. Ja som Nikola Šulíková Bajánová a s Martinom Lindákom sa budeme v tejto časti rozprávať o rôznych témach, pretože sme sa rozhodli, že keďže je to s tými piatkovými epizódami také všelijaké, zodpovieme radšej nejaké vaše otázky. Pýtali ste sa veľa vecí o peniazoch, menách, aj o nejakom investovaní, ale aj také osobnejšie. Čiže toto všetko si vypočujete v tejto epizóde. Treba povedať, že to nie je preto, lebo by sme nemali o čom. Ten zoznam tém, ktorým by sme sa chceli v tomto podcaste alebo teda aj ty, vo svojom videu, Martin, venovať, je extrémne dlhý. Ja mám momentálne možno nejakých 20 tém na nejakom mojom zozname internom, ktorý si vediem a definitívne to je len taký ten užší výber. Tých tém je stále viac a viac, ale ako som spomenula, je tam aj taký dopyt po nejakej odľahčenosti, takže sme si povedali, že to je výborná príležitosť ako sa spojiť s našimi poslucháčmi a poslucháčkami takýmto spôsobom. Čiže ďakujeme veľmi pekne za vaše otázky a poďme sa asi rovno do nich pustiť. Rozdelili sme si to na tie ekonomické a potom neskôr tie osobnejšie.  

[00:01:24.650] - Nikola Šulíková Bajánová

Prvá otázka, ktorú sme sa rozhodli zodpovedať je, či skončí dolár ako rezervná mena. Tak čo, Martin? Skončí dolár ako rezervná mena? A možno najskôr vysvetlí, že čo to je rezervná mena.  

[00:01:35.450] - Nikola Šulíková Bajánová

Ako rezervná mena sa v zásade chápe, resp. sleduje sa tento ukazovateľ, že sú to meny, kde sú vyjadrené nejaké, ja neviem, cenné papiere a podobne. Väčšinou sa hovorí o tom, že v akých menách majú centrálne banky svoje devízové rezervy. O devízových rezervách sa veľa hovorilo hlavne v spojitosti s Ruskom potom, čo sa uvalili naňho sankcie. V zásade je to nejaký súbor cenných papierov alebo priamo hotovosti, ktoré majú centrálne banky na to, aby mohli nejako ovplyvňovať svoj kurz alebo svoju menovú politiku, v jednoduchosti a v skrátenosti povedané, hej. A mohli by sme kľudne povedať, že ten podiel rezervných mien alebo čo sa chápe ako rezervná mena je to, že ako veľa cenných papierov, obchodov, svetového obchodu je vyjadreného v dolároch. Keď som si pozrel súčasné štatistiky, tak približne je to 60-70 percent cenných papierov, obchodov a tak ďalej je vyjadrených v dolároch a obchoduje sa v dolároch. Čiže de facto je dolár rezervná mena, pretože drží väčšinový tento podiel, hej, potom zvyšné meny tam budú, ja neviem, že japonský jen, čínsky jüan.  

[00:02:37.650] - Nikola Šulíková Bajánová

Euro.  

[00:02:38.360] - Martin Lindák

Hej, euro myslím, že má okolo 15 až 20 percent, že je druhé v poradí a sú tam proste nejaké ďalšie svetové meny, v ktorých sa obchoduje alebo sú v nich denominované cenné papiere. Komplikovane povedané. No a či to vyzerá, že dolár by raz nebolo rezervnou menou? Keď sa pozrieme na nejaký dlhodobý vývoj od druhej svetovej vojny, kedy dolár získal na sile, paradoxne pred druhou svetovou vojnou to bola britská libra, pretože vtedy bola Británia silnou ekonomikou. Postupne ako americká ekonomika silnela po druhej svetovej vojne, tak ten dolár vlastne prevládol a vidíme, že ten podiel postupne pomaly klesá aj kvôli tomu, že sa zaviedlo euro a v súčasnosti ho má, myslím, že 28 krajín a potom zas začali rásť aj čínska mena a tak ďalej. Ale, aby som sa dostal k tej finálnej odpovedi, myslím si, že zatiaľ to tak nevyzerá, ale neznamená to, že sa to nemôže stať. Môže sa stať, že čínska ekonomika bude natoľko silná, že skrátka budú chcieť štáty obchodovať v čínskych jüanov. Aj keď je tu taký ten protiargument, že veľmi to zatiaľ nechcú, pretože tá Čína je veľmi otázna, aj čo sa týka nejakej geopolitiky, stále to je viac diktatúra ako trhová ekonomika a tak ďalej, čiže skôr sa zatiaľ hovorí o tom, že dolár stále bude rezervnou menou.  

[00:03:48.680] - Nikola Šulíková Bajánová

Ono ešte táto otázka mala aj takú podotázku, že či má šancu mena BRICS? BRICS je zoskupenie štátov Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. Konkrétne tam treba povedať, že Čína, ako taká, sa už dlhšie snaží v podstate zvrátiť alebo teda nahradiť dolár a jeho dominanciu na svetovom finančnom trhu. Zároveň sa celá táto politika Číny a tých spriatelených štátov, keď to takto poviem, zintenzívnila po minulom roku po invázii aj preto, že vlastne z toho medzinárodného platobného systému SWIFT bolo vyradené Rusko. Takže samozrejme bol dopyt po nejakom inom platobnom systéme, ktorý takisto začali ako keby vymýšľať, aby nahradil Swift práve aj v týchto štátoch. No a tie úvahy momentálne sú také, že ani jedna z mien týchto konkrétnych štátov nie je dostatočne silná na to, aby nahradila dolár. Ak by aj vymýšľali nejakú novú menu, čo tiež padli také návrhy, tak bolo by to poprvé na dlhé lakte. Fungovala by pravdepodobne najmä ako keby medzi týmito štátmi.  

[00:04:56.660] - Martin Lindák

Lokálne no.  

[00:04:57.600] - Nikola Šulíková Bajánová

No a to by nestačilo. No a teda, čo je realistickejšie a čo si aj ty naznačil, je, že vlastne sa budeme rozprávať viac o tom čínskom jüane, ktorý ale tak isto ako naozaj dneska asi nepredstavuje ani tri percentá tých rezerv, takže asi len ťažko by vedel tak rýchlo nahradiť americký dolár, ktorý naozaj má dlhodobo dominantné postavenie. A treba aj spomenúť ešte jednu dôležitú vec, že ak by aj tieto štáty koketovali s nejakou myšlienkou nahradenia alebo používania nejakej alternatívnej meny, ktorá by mala vyradiť dolár, tak samotné tieto štáty majú svoje zahraničné dlhy v dolároch, ktoré treba splácať v dolároch. A keby, ja neviem, sa Južná Afrika dohodla s Indiou na rupiách alebo Brazília s Ruskom na nejakých reáloch alebo rubľoch, tak ako sme spomenuli, tie meny nie sú silné a dosť by asi veľa zlého narobili s tými lokálnymi ekonomikami.  

[00:05:53.000] - Martin Lindák

Tak.  

[00:05:53.630] - Nikola Šulíková Bajánová

Čiže ak to zhrnieme, tak definitívne to nie je úplne myšlienka, ktorú treba zavrhnúť, pretože Čína má svoje veľké plány, ako ovládnuť v podstate ekonómiu sveta. A treba definitívne sledovať aj tieto snahy, ako to bude robiť a čo BRICS v podstate vymyslí a prinesie. Pretože áno, žijeme v polarizovanom svete, kde sa utvárajú všelijaké partnerstvá a tak ďalej. Čiže nie je to niečo, nad čím by sme mali mávnuť rukou, ale to sa dá asi povedať o všetkom, že možné je všetko. Otázka je, že za aký čas a za akých okolností sa to stane.  

[00:06:30.200] - Nikola Šulíková Bajánová

No a ostaneme ešte pri tejto menovej skupinke otázok. Padla aj taká otázka, ktorá, teda ja sa priznám, že mňa trochu zaskočila, že či hrozí pre infláciu zmena meny. Ak to správne rozumiem, tak ten človek sa pýta, že či pre súčasnú infláciu skončí euro a nahradí ho nejaká iná mena. Alebo ako si pochopil ty vlastne tú otázku?  

[00:06:54.290] - Martin Lindák

Niečo asi tým štýlom, že tá mena by natoľko devalvovala, že by musela byť nejak nahradená voči nejakej inej alebo tak nejak. Stalo sa to v minulosti a keby sme chceli, že do súčasnosti sa pozrieť, myslím, že sa to zvykne stať, že v Afrike hej, že nemuseli by sme ísť tak veľa rokov dozadu, aby sme našli nejakú krajinu, ktorá tam mala nejakú menovú krízu. Ale ako tu sa dá asi v krátkosti odpovedať. Nemyslím si, že sa to stane, že skrátka s infláciou si centrálne banky poradia a do niekoľkých rokov pravdepodobne odznie. Ale aj keby nie, nemyslím si, že teraz nastane nejaká apokalypsa, že budeme musieť tapetovať s eurami a nahradzovať túto menu. Čiže to si asi neprajeme nikto.  

[00:07:34.130] - Nikola Šulíková Bajánová

To je inak trošku podobné, ako keď som sa na začiatku vojny vlastne spýtala ekonóma Baláža, že či si teraz vôbec majú ľudia brať hypotéky a podobne. Nevedeli sme jednoducho vtedy, že čo sa bude diať. Ale to bola tak strašne absurdná v podstate otázka z mojej strany. On hovorí, že: No a prosím vás a keď by naozaj tu bola nejaká teda vojna u nás a sa tu bombarduje, tak akože koho to trápi, hej? Že akože trápi vás, že aký máte úrok? Alebo trápi vás, že aký máte dlh a tak ďalej, že vlastne áno, v momente keby to euro malo tak strašne devalvovať, tak by to bolo asi po takých udalostiach, pri ktorých by nám bolo úplne jedno, či platíme zubami, eurami alebo zlatom, alebo čím, čiže...  

[00:08:15.470] - Martin Lindák

Bitcoinom.  

[00:08:16.600] - Nikola Šulíková Bajánová

Bitcoinami, hej, to mi príde už veľmi dystopický scenár.  

[00:08:20.360] - Martin Lindák

Presne, že to už by bola úplne iná tá realita a myslím si, že iné veci by sme riešili ako to, že či máme stabilnú menu a infláciu.  

[00:08:27.020] - Nikola Šulíková Bajánová

No a speaking of euro. Tak prečo sa Česko bráni prijatiu eura?  

[00:08:31.550] - Martin Lindák

Priznám sa, že tuto neviem presne, že čo si myslia jednotliví ekonómovia. Až tak tie české reálie ekonomické nesledujem, čo je škoda, lebo tam je tiež veľa zaujímavých tém, ktoré by sa dali spraviť aj do podcastu aj formou videa. Každopádne z takej tej ekonomickej roviny, ako tomu rozumiem. Ono, myslím si, že keď sa spýtame hocijakého ekonóma, že čo si myslí o eure a čo si myslí o nejakých národných menách, ako je napríklad forint, zlotý alebo česká koruna, tak ani jeden nebude vedieť povedať, si myslím, že čo je najlepšie, pretože skrátka nevýhoda eura je to, že združuje 28 rozličných krajín. Veď o tom sa hovorilo od začiatku, že tie ekonomiky sú štrukturálne odlišné. V zásade aj dlhová kríza v roku 2009 a 2010 bola tiež trošku dôsledkom toho, že tie ekonomiky boli veľmi odlišné a, samozrejme, aj dôsledkom toho, že niečo sa prenieslo zo Spojených štátov a dôsledkom toho, že mali sme aj nezodpovedné krajiny medzi sebou, ktoré neplnili tie kritériá, ktoré im skrátka eurozóna dala, že majú spĺňať, čo sa týka nejakého verejného dlhu, deficitu štátneho rozpočtu a tak ďalej. Čiže ja si myslím, že Češi ako keby sa trochu na to pozerajú aj tak trochu pro národne, že sú hrdí na to, že majú tú českú korunu a tí ekonómovia sa skrátka na to dívajú tak, že stále majú svoju vlastnú menu, ktorú vedia lepšie ovplyvňovať a vedia lepšie reagovať, ako keby na ten ekonomický cyklus. Však sa hovorí o tom, že Češi sú už na tom s tou infláciou ako keby pár mesiacov popredu, lebo vedeli proti nej skorej bojovať a skorej sa objavila, a vedia lepšie vplývať ako keby na tú ekonomiku cez tú centrálnu banku. Zatiaľ čo v eurozóne to tak nie je, pretože samozrejme ECB hlavne rieši tie najväčšie ekonomiky ako je Francúzsko, Nemecko, Taliansko a tak ďalej. A to sme aj videli, že ak začala rásť inflácia, tak už v tých pobaltských krajinách bola cez 20 percent, ale skrátka Európska centrálna banka to neriešila, pretože sú to malé nepodstatné ekonomiky, tak ako je aj slovenská ekonomika. Čiže ja si myslím, že neexistuje tu nejaká jednoznačná odpoveď, či je lepšie mať euro alebo korunu.  

[00:10:34.250] - Nikola Šulíková Bajánová

Zase ale treba povedať, že ani tá česká centrálna banka neochránila českú ekonomiku pred infláciou. V januári dosiahla medziročne, že nárast bol na 17,5 percenta, a teda takisto mali vysokánske čísla. Takže zase až takto úplne ten argument, ktorý často zaznieva aj od Čechov, že je to ochrana pred infláciou takou tou medzinárodnou a tou medzinárodnou nejakou krízou, tak úplne sa nepotvrdil tento argument. A v podstate áno, hrá tam aj tá povedzme národnostná alebo národná karta, že máme svoju menu, a to veľmi súvisí s tým, akože akí Česi sú národ, ale zasial to v nich do veľkej miery aj bývalý prezident Václav Klaus, ktorý je veľký akoby euroskeptik a euromenový skeptik, takže toto je definitívne aj jeho dedičstvo. Treba ale povedať, že sa tá verejná mienka trochu mení. Ešte pred tromi rokmi podporovalo prijatie eura asi len 24 percent ľudí a v podstate tento rok alebo minulý rok, teraz už presne neviem, krátko na to sa tá miera zvýšila až na 44 percent ľudí. Čiže naozaj tá podpora eura podľa niektorých prieskumov stúpa v českej spoločnosti, ale ani vládna strana ODS to nemá ako keby vo svojom programe, takže v tomto volebnom období to s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí. No a treba povedať, že Česi majú vlastne prijatie eura vo svojej prístupovej stratégii do Európskej únii, kde hovorili, že ho prijmú v roku 2009 až 2010, čo sa, samozrejme, nestalo a v podstate sa stále posúva ten termín. Takže je to taká zmes, že aj áno, aj nie, ale niektorí komentátori upozorňujú, že to prijatie eura sa vlastne už deje, pretože niektoré české firmy, spoločnosti, konkrétne napríklad taká Škoda Auto už vedie svoje účtovníctvo a vedie euro ako svoju funkčnú menu. Je to pomerne zaujímavé a takisto, že to budú robiť aj ďalšie firmy, pretože od roku 2024 budú môcť vlastne dane platiť v eurách. Čo asi sa bude diať častejšie, takže možno sa to prijatie eura nestane nejakou tou úplne politickou cestou, ale tou biznisovou. A takisto to vidieť určite aj napríklad na požičaných peniazoch, kedy si firmy berú radšej v podstate úvery v eurách ako v českých korunách.  

[00:13:01.660] - Martin Lindák

Ono by to bolo, podľa mňa, na celý podcast jeden táto téma, lebo mne potom tak napadá taká ďalšia myšlienka, že ako máme my na Slovensku vládnu krízu a tak ďalej, že keby sme mali stále slovenskú korunu, tak myslím si, že slovenskí politici by neboli tak rozšáfni, čo sa týka nejakého verejného rozpočtu, hej, že viac by boli kontrolovaní tými investormi a tá mena by mala väčší vplyv na ekonomiku a museli by byť citlivejší ako sú teraz, keď majú skrátka euro a vedia, že môžu si užívať nižšie úroky na štátnych dlhopisoch a tak ďalej vďaka euru, pretože euro združuje viacero silných krajín. Čiže tak ako presne vravíš, že má to veľa výhod, nevýhod a, podľa mňa, neexistuje jednoznačná odpoveď, že je to potom už také politické rozhodnutie.  

[00:13:40.760] - Nikola Šulíková Bajánová

A inak dobre, že hovoríš, že je to na samostatný podcast, lebo viacero z otázok, ktoré nám prišli, sa aspoň mne javia na samostatné epizódy.  

[00:13:49.360] - Martin Lindák

Tak presne.  

[00:13:58.140] - Nikola Šulíková Bajánová

Poďme ďalej. Myslíš si, že sa na Slovensku dočkáme niekedy nulovej dane na krypto ako napríklad pri ETF-kách?  

[00:14:05.340] - Martin Lindák

To je ťažká otázka, ja si myslím, že nedočkáme sa, pretože stále je to veľmi minoritná investícia, resp. minoritnej časti obyvateľstva. A ja som paradoxne aj pri tom bol, keď sa ešte kreovala prvá legislatíva, čo sa týka kryptomien, keďže nejakú dobu som to sledoval a bol som aj párkrát na ministerstve, za takým okrúhlym stolom, kde sa o tom hovorilo. Vtedy vyšli nejaké prvé také tie uznesenia a potom to už išlo nejak normálne do zákona, ale oni sa na to v zásade pozerali tak, že oni aj vedia, že nevedia všetko odsledovať a v zásade sa na to pozerali tak, že keď už netečie, tak aspoň kvapká. Väčšina ľudí to skrátka prizná, lebo nikto nevie, že keď niekto to napríklad neprizná, čo sa stane potom a tak ďalej, že môže sa to aj spätne vymáhať, myslím a tak ďalej. Ale treba povedať, že je to strašne komplikovane nastavené, že keď ja teraz si kúpim bitcoin a nejde o to, že budem v ňom investovať, že teraz budem tam mať dva roky svoje peniaze a vytiahnem ho, to je tá najjednoduchšia situácia, pretože urobím len rozdiel a ten zdaním. Ale už keď kupujem nejaké veci, kupujem služby a tak ďalej. Všetko by som si mal započítavať a keď v tom čase, keď som si kúpil a keď som to použil na nejakú službu, vzrástla jeho cena, tak aj to by som už mal zdaniť. Čiže ono to je strašne komplikované teraz v zásade je to vysoké to zaťaženie, pretože platí sa daň aj zdravotné odvody, ale nemyslím si, že sa to niekedy zmení. Skrátka tí, čo to majú a používajú, tak budú musieť s tým nejako bojovať. Neni tam iné východisko.  

[00:15:31.170] - Nikola Šulíková Bajánová

Padla aj otázka o porovnaní životnej úrovne teraz a počas bývalého režimu. Čiže keď si to porovnáme, tak nedávno sme mali, no nedávno, pár rokov dozadu, štyri roky dozadu sme mali 30 výročie od Nežnej revolúcie. Tak čo, ako sa nám žilo pred tým, ako sa nám žije 30 rokov po. Možno by bolo ako keby lepšie povedať aj skôr ten stav 30 rokov po, pretože to, čo zažívame dnes, je také trošku nie, že nečakané, ale že je to taká vychýlka, hej, tak ako to je za normálnych okolností?  

[00:16:04.260] - Martin Lindák

V zásade sa to dá tak veľmi rýchlo zhrnúť, že či bolo lepšie za socializmu alebo je teraz. Čo v preklade znamená tá otázka. Väčšinou sa na to dívajú, že cez hrubý domáci produkt, že ako sme boli pred socializmom niekde na úrovni Rakúska a potom po socializme už sme dosahovali, ja neviem, len 40 či 50 percent HDP na hlavu Rakúska. Mimochodom, podobný príbeh je vidieť, že východné a západné Nemecko. Východné Nemecko doteraz sa doťahuje na západné Nemecko a ešte ho stále nedotiahlo a pred, resp. po druhej svetovej vojne, boli si veľmi podobné tieto časti krajín. Ďalšou takou podľa mňa dobrou, lebo väčšinou sa vždy tak ľudia na to pozerajú, že čo koľko stálo vtedy, čo koľko stojí dnes. Ono sa to ťažko porovnáva, lebo musíte prepočítavať niekoľko mien na súčasné ceny, čo úplne nie je jednoduché, ale najlepšie sa to vyjadruje, že čo som si mohol dovoliť z priemerného platu v tej dobe a čo si môžem dovoliť z priemerného platu dnes. A keď sa tam pozrieme na dáta, tak pri drvivej väčšine vlastne tých výrobkov a vecí, a spotrebného tovaru vychádza, že viac si ho môžeme dovoliť dnes z priemerného platu ako vtedy. Myslím, že výnimka tam boli len nejaké zemiaky a polotučné mlieko z takého bežného spotrebného koša. Ale pri ostatných veciach to platí, že skrátka, keď to meriame takto, tak sa máme lepšie a žijeme kvalitnejší život dnes. Samozrejme, sú tam také tie ďalšie veci, že dnešný život je možno stresujúcejší ako vtedy. Je to skrátka trhová ekonomika. Aj na nás sa tak trošku pozerá trhovo, že skrátka musíme vždy napredovať, niečo nové sa učiť, keď sa chceme udržať a tak ďalej. Ale to už je myslím, že na takú sociológiu a psychológiu táto téma.  

[00:17:40.470] - Nikola Šulíková Bajánová

Áno, je a v podstate mi trochu už aj ukrajuješ z mojej ako keby odpovede, resp. toho, čo chcem k tomuto povedať a to je, že odporúčam naštudovať si, ja neviem inak úprimne, že či sa to etablovalo ako fenomén, ale je taká kniha, ktorá sa volá Progress paradox a ona popisuje v podstate ten jav, že keď sa pozrieme na štatistiky, ekonomické ukazovatele, tak máme celosvetovo menšiu úmrtnosť detí, áno, ja viem, že teraz to nie je úplne, že porovnávanie komunizmu a trhovej ekonomiky, ale tak tu sa naozaj hlavne rozprávame o spomienkovom optimizme, ktorý je na Slovensku veľkým problémom. Čiže keď sa pozrieme napríklad na úmrtnosť detí, na mieru vzdelania alebo teda gramotnosti čitateľskej, keď sa pozrieme na kvalitu potravín alebo výber, tak všetky tieto ukazovatele nám hovoria, ako sa máme dobre, aké máme možnosti, ale zároveň s týmto je to korelácia, nedá sa úplne hovoriť o kauzalite, klasická poučka, ale s týmto máme aj nárast pandémie psychických duševných ochorení. Čiže áno, možno pred 150 rokmi sa človek dožil polovicu z dnešného času, čo je možno cez 70 rokov je dnešná dĺžka života očakávaná a ja neviem, pracovalo sa 60 hodín týždenne, na rozdiel od dnešných 40, 50, ale tak akože oficiálne 40, 50, ale zároveň máme tie sprievodné javy, ktoré sa nedajú akoby ignorovať. No a preto je veľmi ťažké ako keby vyčísliť úplne, že tú univerzálnu hodnotu kvality dnešného života. Dajme prechodovú otázku k tým osobnejším. Myslíš, že po septembri sa na Slovensku pohneme ďalej alebo zase nazad o pár rokov?  

[00:19:29.640] - Martin Lindák

Fuuu, neviem, či som úplne že fundovaný na toto odpovedať.  

[00:19:33.870] - Nikola Šulíková Bajánová

Avšak oni sa pýtajú, že čo si myslíš.  

[00:19:36.190] - Martin Lindák

Ja si skôr myslím, že to dopadne úplne inak, ako si teraz myslíme, že teraz myslíme, že dopadne to zase veľmi zle a zase sa to nejak proste ukáže a budeme mať nejaké šťastie, si myslím. Avšak ono sa to aj často hovorí, že proste, ja neviem, tretina voličov je nerozhodnutá, rozhoduje sa, ja neviem, že dva týždne predtým. Neviem, aká veľká je tá skupina, ale že väčšinou tá tým pohne. Čiže neviem. Ja som taký optimistický v tomto, ale počítam aj s nejakým zlým scenárom, no. Ty si čo myslíš?  

[00:20:03.320] - Nikola Šulíková Bajánová

No ja si vlastne myslím to isté, čo si myslíš ty, že to, čo si myslím teraz  vôbec nebude platiť, ale ťažko povedať. Vidíme prieskumy. Naposledy Na telo tuším vyhral Smer voľby, takže možno je v tomto štáte naozaj všetko. Uvidíme, uvidíme v tom septembri a ja som sa pri posledných voľbách vyjadrila. Nebudem hovoriť, že koho som volila a tak ďalej, ale mala som taký dialóg s jedným komentátorom a on hovoril, že ja to asi hodím hentým, aby sa dostali do parlamentu a aby potom tá budúca koalícia vedela vytvoriť... A ja tak naňho pozerám, že akože chápem túto kombinatoriku, túto postupovú matematiku, ale ja som taká šťastná, že ja som tak definitívne rozhodnutá, koho idem voliť, že nemusím špekulovať, že ja jednoducho nebudem špekulovať, ja to chcem hodiť tým, ktorým to chcem hodiť a že majú jasnú politiku, majú jasné ciele a tak ďalej. A nebudem si tu takéto kombinácie v hlave tvoriť, lebo by som sa z toho asi zbláznila. Hej, a to by bolo akože aj pekné mať také politické strany, ktoré sú jasne definované a nemáš 40 v tom strednom spektre a tak ďalej. Pozdravujem Nórov, ktorým sa dokonca strany tuším aj volajú tak ako sú začlenené na tom politickom spektre. Čiže ja budem voliť určite tak, že nebudem špekulovať, dám hlas tomu, komu cítim, že chcem dať hlas a nie, nebudem robiť vlastne niečo, čo vo výsledku presne ako to urobilo v tých posledných voľbách veľa ľudí, čo vo výsledku nebude mať ten efekt, ktorý si mysleli, že bude mať. Takže ako to dopadne, neviem, ako keď človek odpracuje minimálne 15 rokov v médiach, tak už je pripravený na všetko a ako to dopadne si v podstate poviem až deň po voľbách.  

[00:21:52.880] - Martin Lindák

Takže sme optimisti.  

[00:21:55.280] - Nikola Šulíková Bajánová

Takže sme vlastne absolútne nezodpovedali túto otázku. Nevieme, nevieme. Môžeme ísť ďalej a môžeme ísť o pár rokov späť. To je úplne jasné. A dokonca nevylučujú sa tieto možnosti. My dokonca môžeme ísť aj dopredu a zároveň aj o pár rokov späť. Ako kde, v tých ktorých oblastiach. Dobre. Čiže ďalšie osobné otázky. Aké weby a médiá sledovať v spojení s financiami, ekonomikou a tak ďalej. Tak začni ty.  

[00:22:22.400] - Martin Lindák

Priznám sa, že ja som dlhodobo sledoval TREND. Ešte niekedy, keď som bol na strednej škole, som začal s čítaním TRENDU. Strašne som ho mal rád a strašne veľa informácií som z neho získal tak postupom času, keď som ho každý týždeň čítal a potom som tak nejak plynulo na vysokej škole, myslím, že prešiel z TRENDU na ostatné denníky, týždenníky, asi hlavne denník SME a potom aj Denník N, no resp. Denník E. A z tých takých svetových, tam sa priznám, že som bol taký trošku oportunista, že kde bola dobrá akcia na predplatné, lebo nie sú to úplne lacné skrátka ekonomické magazíny. Myslím, že najdrahšie je stále Economist a potom Financial Times. A potom sú už také tie nie úplne ekonomické, ale stále majú veľa ekonomického obsahu ako, ja neviem, že New York Times, Wall Street Journal a podobne. Bloomberg hlavne. A napríklad keby som sa teraz pozeral, že čo mám aktuálne zaplatené, tak je to, že New York Times a Bloomberg, ale vlastne je tam stále veľa informácií, ale vždy sa dívam aj na tú cenu, pretože skrátka tie ceny tých predplatných na svetových denníkoch, týždenníkoch, magazínoch sú strašne vysoké. A z tých slovenských súčasnosti mám denník SME a Denník N, čiže E-čko, väčšinou čítam Denník E, oni majú aj dobrý newsletter a tak ďalej, čiže to pravidelne odoberám a čítam. Povedz ty.  

[00:23:43.280] - Nikola Šulíková Bajánová

To sa pridám k tomuto, že asi z tých slovenských tento E-čko má povedzme, že najlepšie ekonomické spravodajstvo, aj také to denné, aj také tie väčšie témy, že to konzistentne zvládajú. A ja ťa iba doplním, že podľa mňa teda takto nie si oportunista, keď hovoríš, že si kupuješ alebo si vyhľadával zľavy. Ja to robím presne tak isto. Vďaka tomu mám momentálne zaplatený Wired za päť eur na celý rok. Neviem síce čo príde po tom ďalšom roku, ale vždy to viem ako keby zrušiť, prípadne vychytať nejakú ďalšiu zľavu. Takisto ja si napríklad platím Economist a už druhýkrát sa mi oplatilo ísť ho zrušiť a povedať, že ho ruším preto, lebo je drahý, lebo mi automaticky dali vždycky 50 percentnú zľavu. On bude stáť od nejakého času 300 alebo už aj stojí 300 eur ročne. Jasné, že ak si to idete prvýkrát kupovať a nemajú akciu, tak musíte zaplatiť 300 eur, ale potom tie ďalšie predlžovania už viete nejako.  

[00:24:42.200] - Martin Lindák

Čiže ho máš za 150?  

[00:24:44.810] - Nikola Šulíková Bajánová

Mám ho, hej. Akože ja mám ešte aktuálne predplatné do nejakého novembra. To je to zľavnené. A keďže mi prišiel tento týždeň email, že sa bude zvyšovať predplatné na 300, tak aby som nepremeškala presne stiahnutie v ten konkrétny novembrový dátum 300 eurovej sumy, tak som im už tento týždeň napísala, že to chcem zrušiť. Počkala som si 89 miest v poradí, lebo to sa dá urobiť len buď telefonicky alebo cez ich chat, ale však veď popritom som robila iné veci, a tak som im povedala, že chcem to zrušiť. Je jasné, že sa to ruší potom od novembra a oni, že a, že ich to mrzí a tak ďalej, že som už roky ich predplatiteľka a niečo, niečo aj ja, že je to pre mňa drahé a oni, že no, vidím, že máš teraz 50 percentnú zľavu, chceš aj najbližšie 50 percentnú zľavu? A ja, že no samozrejme, však keď si to prepočítam, tak na mesiac to je niečo medzi 10 a 20.  

[00:25:39.290] - Martin Lindák

Ale toto je dobrá poznámka, že na Slovensku veľmi ľahko sa prihlasujú a odhlasujú denníky, týždenníky. Myslím si, že aj keby človek zabudol, že týždeň potom, čo mu zbehla platba, tak asi by si to ešte vedel nejako vybaviť, že na to zabudol. Ale normálne, že v zahraničí je vo väčšine týchto médií alebo resp. je tam čas. Ja som mal skúsenosť s Wall Street Journal, kde som to zaplatil a potom nevedel odhlásiť, a muselo sa to len presne cez tento chat, kde si čakala v poradí. Alebo bola tam taká finta, že keď som si zmenila adresu nejakú americkú, tak mi tam pribudlo tlačidlo, že môžem sa odhlásiť, lebo oni to majú nejak v zákone, ale normálne, že akože tie zahraničné sa strašne ťažko sa z nich odchádza a na slovenských to je veľmi jednoduché, tu si to neviem predstaviť, že by to tak fungovalo, už by asi horeli tie redakcie alebo čo, proste ľudia by ich neznášali.  

[00:26:25.760] - Nikola Šulíková Bajánová

Myslím, že kamoška má skúsenosti s Washington Post, že presne jej stiahlo nejakú platbu, lebo si neustriehla dátum a potom im písala a vrátili jej peniaze, a vlastne takisto mám zaplatený Washington Post, lebo som to presne zabudla, ale našťastie tiež som mala akciu. To nie je dôležité. Tí ľudia sa nás pýtajú, že čo majú sledovať. Čiže presne, že Bloomberg má dobré spravodajstvo, ekonomické, až na to, že to je drahé. A naozaj, akože hovoríme stále o takých tých anglických zdrojoch a ja ich ešte aj doplním. Odporúčam počúvať Podcast Indicator, je to zábavnou formou, každý deň nejaká taká tá krátka epizóda na rôzne ekonomické témy. Moja naj najobľúbenejšia je, keď sa rozprávali o takých tých hlasových asistentoch alebo neviem presne ako sa to volá po slovensky, to by Dávid vedel, že Siri.  

[00:27:13.850] - Martin Lindák

Hlasový asistent podľa mňa.  

[00:27:14.750] - Nikola Šulíková Bajánová

Tá Amazon Keren, neviem ako sa volá, hlasový asistent no, a v podstate celá epizóda je nahratá tými hlasmi a je to hrozne vtipné, ale každopádne, tým chcem len ilustrovať, že ako zábavne to vedia robiť. A určite odporúčam newslettre. Čo je inak opäť ďalší taký finančný tip, že pokiaľ si neviete zaplatiť, nemáte peniaze na spravodajstvo, tak možno iba sa prihláste na newsletter. Presne ja takto odoberám Bloomberg newsletter, kde je vždycky dosť informácií alebo minimálne aspoň ma upozornia na zaujímavé veci, ktoré si potom zase viem z nejakých iných zdrojov pozrieť. A akože, mohli by sme ísť až do takej tej takzvanej granularity, hej, že tak choďte na Substackc, tej aplikácie s newslettrami, a tam si vyklikajte biznis alebo financie a už len tam si pozrite, ale tak to sú také obvious rady. Čo ja napríklad oceňujem je, že mnohé špičkové univerzity majú zadarmo kurzy na YouTube. Či už sa rozprávame o MIT OpenCourseWare, tam si treba dať do vyhľadávača economics a tam vám vyhodí skrátka dlhé prednášky o ekonomike. Stanford, London School of Economics. Majú tam samozrejme aj nejaké svoje propagačné videá, ktoré sú krátke, ale dá sa to tam akoby nájsť a pozrieť si aj dlhšie prednášky. Opäť samozrejme všetko je po anglicky. No a myslím, že to je asi tak všetko, čo by som odporučila nad rámec toho, čo asi každý vie. A samozrejme, pozrite si novinárov na Twitteri, hej, ekonomických, zahraničných aj nemeckých, pokiaľ viete po nemecky a sledujte ich. To je dobrý zdroj informácií.  

[00:28:46.190] - Martin Lindák

Tak Twitter je dobrý zdroj, to je pravda.  

[00:28:55.910] - Nikola Šulíková Bajánová

Položím teraz otázky, ktoré ja som sa rozhodla nezodpovedať, pretože sú také pre mňa už trošku príliš osobné, ale aj v zmysle v tom, že nechcem menovať ako keby subjekty, pretože to je ako keď novinár nepovie, že koho volí, tak v podstate ja nepoviem, komu dávam peniaze, aby investoval moje peniaze. Čiže ty neviem, či si s týmto komfortný a chceš to zodpovedať, ale sú to otázky ako diverzifikujete aktíva, meny, kam investujete, akého brokera používate a prečo. A potom aké je zloženie vášho investičného portfólia, v akom pomere. Čiže to je vlastne všetko v jednej otázke.  

[00:29:32.990] - Martin Lindák

Nemám v zásade problém odpovedať. Ako nepoviem jasné, že sumu, ale nejaké rozdelenia, cez koho, podľa mňa to je v pohode. Ako ja nie som ničím viazaný, čiže môžem asi povedať.  

[00:29:42.230] - Nikola Šulíková Bajánová

No povedz.  

[00:29:43.310] - Martin Lindák

V zásade zainvestované mám, keďže som s nimi mala aj spoluprácu, tak cez Finax. Tu pri mne platí také, že ja väčšinou neberiem spolupráce, do ktorých by som sám nešiel, myslím si, že napríklad nefungujú alebo je to nevýhodné pre tých mojich sledovateľov, čiže mám cez nich nejakú časť svojho majetku investovanú a nejakú časť mám aj po vlastnej línii. A tu si myslím, že keď človek má na to čas a chce sa mu to študovať, chce sa mu registrovať, pretože ten registračný proces nie je úplne zase lightový, hlavne keď to je nejaký zahraničný broker, tak ja by som šiel ako na mieste mojich sledovateľov do Interactive Brokers. Oni sú dosť známi, sú dosť veľkí a pôsobia už dosť dlho na trhu. A samozrejme, je to zahraničný broker, čiže ja som sa tam registroval vyslovene, že pol hodinu či hodinu, kým som prešiel všetky tie overenia, prečítal som si aj formuláre, sú tam aj nejaké daňové veci a tak. Akože neni to až také zložité, ale človeka to môže vystrašiť. Samozrejme, potom je tam tá bariéra, že musíte sa naučiť robiť s aplikáciou, musíte vedieť čo nakupovať, čo už je ďalšia vec, že nie pre každého je nakupovať si na vlastnú päsť, preto vždy tí sprostredkovatelia, ako je Finax a iné služby sú skrátka dobrí v tom, že oni vám s tým pomôžu a je to jednoduchšie pre bežného človeka, ktorý sa nerozumie financiám, ETF-kám, indexom a bársčomu. Čiže záleží fakt, že na človeku, lebo mne to často ľudia vytýkali, že keď som mal spolupráca a som ich propagoval prirodzene, takže skrátka dá sa to nakúpiť jednoduchšie a oni sú drahí a že hej, dá sa, len nie je to pre každého. Nie každý s tým chce stráviť čas. Ja som tiež dlho netrávil. Ja som si Interactive Brokers nedávno založil, čiže je to o tom, koľko má človek času a chuti sa tomu venovať. No a potom ten ďalší aspekt, že v čom mám investovať. No keďže som mladý človek a stále mám pod 30, tak mám 80 percent, myslím, že v akciách, zvyšok je v dlhopisoch, čiže veľmi ako keby rizikovo, ale zároveň vzhľadom na môj vek si myslím, že úplne v pohode a väčšinu mám skrátka presne v tom, o čom sa najviac hovorí dnes, čiže v ETF-kách, keďže sú aj daňovo oslobodené na Slovensku po jednom roku. Zároveň aj akcie sú takto daňovo a odvodovo oslobodené po jednom roku, kde sa uplatní vlastne časový test. Napríklad v Česku sú to až tri roky, čiže u nás je veľmi výhodné s týmto štýlom a väčšinu mám skrátka takto investovanú. Ale väčšinou ja idem po tých takých, ako keby všeobecných indexoch a tak. Snažím sa nevyberať si konkrétne akcie, keďže to je risk.  

[00:32:05.330] - Nikola Šulíková Bajánová

No to chcem aj povedať, že častá rada rôznych brokerov alebo teda šéfov investičných spoločností a neviem akých všelijakých equity fondov, alebo teda equity správcov a podobne, je, že veď vy na to nemáte čas. To robia týpci a týpkyne, väčšinou týpci, ktorí sedia celý deň za počítačmi a sledujú iba čiarky a správy a tak ďalej. Hej, že akože ak sa do toho človek púšťa po vlastnej, no tak ako je to riziko, ktoré si musí znášať sám. Ak máte na to čas, tak nech sa páči, ale že ideálne to nechať na odborníkov. A iba doplním jednu vec, lebo potom som si uvedomila, že ako to mohlo vyznieť to, čo som povedala, že ono to nie je, preto ja nebudem menovať nejaké presne subjekty, že by som chcela ako keby utajiť, že kto ma platí, nikto ma neplatí, ale môže to byť vnímané ako keby ako endorsement, čiže preto sa tomu ja trošku vyhýbam. Ale áno, ja zase som indexová, lebo ja už som staršia, takže to môžem povedať.  

[00:33:07.400] - Nikola Šulíková Bajánová

Ak by si nebýval na Slovensku, kam by si sa presťahoval a prečo? Prepáčte, ale toto zodpoviem aj ja. Čiže v prvom rade chcem povedať, že ja chcem ostať žiť na Slovensku, aj keď tu je toľko zlého. A to si ako povedzme na rovinu. Tak jednoducho stále to vnímam, že toto je môj domov a stále to vnímam, že toto je miesto, kde sa dá robiť a žila som nejaký čas v zahraničí, nebola som, že na sezónnych brigádach a podobne bolo to, že štipendijný pobyt bol dlhší, už to bolo v čase môjho produktívneho veku, hej, že nebola som na škole, takže už niečo aj o tej robote som v tom čase vedela, ale nie je to úplne že pre každého. Vedela by som to, išla by som, čo ja viem, do Barcelony, do Berlína. Najnovšie som zamilovaná do Slovinska, ale zase slovinská spoločnosť tiež nie je úplne najotvorenejšia voči prisťahovalcom. Takže možností by bolo, kam by som išla, alebo ja neviem, do Nórska a tak ďalej, ale nie je to zase až také jednoduché preniesť celý svoj život niekam do zahraničia, zároveň s tým, že viem, že akože toto znie trošku ako spasiteľský syndróm, ale s tým, že veď tu som to vzdala a že tu som to neskúsila nejako zmeniť a tak. Preto asi robíme, čo robíme, lebo máme pocit, že svojou prácou vieme niečo ovplyvniť a teda definitívne s mojím vzdelaním a pracovným pozadím, neviem, kto by ma zamestnal, akože nepotrebujú slovenskú novinárku alebo čo v Nemecku alebo Španielsku, alebo kde.  

[00:34:33.560] - Martin Lindák

V zásade s tebou súhlasím. Priznám sa, že ja som nejaké dlhšie obdobie nežil v zahraničí, furt to boli väčšinou nejaké výlety a tak, ale vedel by som si to predstaviť, že ísť niekde na rok alebo tak. Len záleží tam to, že človek sa musí zase presunúť, musel by si asi inú prácu riešiť, lebo keby išiel na západ, tak musí mať ako keby západnú prácu si myslím, aby dokázal tam proste plnohodnotne žiť.  

[00:34:53.600] - Nikola Šulíková Bajánová

Alebo musíš byť programátor, ktorý žije v lacnom štáte, hej, že typ Bali, hej.  

[00:34:59.750] - Martin Lindák

Jaj. No a keby som mal ísť niekde na dlhodobo, tak by som išiel asi, myslím si, že do Česka by som to šiel skúsiť, lebo je to kultúrne veľmi blízke, aj jazykovo a tak ďalej. Čiže asi tam by som to išiel skúsiť, ale my sme takí špecifickí aj s manželkou, že my by sme chceli byť niekde, kde sú kopce, čiže na rovinách by nám to veľmi nešlo. My sme dosť takí prírodní a športoví, čiže radi ideme do hôr, do kopcov, čiže tak nejak.  

[00:35:25.340] - Nikola Šulíková Bajánová

Preto som ja odišla z Trnavy, zo školy, tam sa nedalo byť, tam bola strašná rovina.  

[00:35:30.440] - Martin Lindák

To je pravda. A pritom Trnava je pekné mesto, akože ktoré napreduje, len tiež mi to vadilo vždy, že je to kukurica no.  

[00:35:35.540] - Nikola Šulíková Bajánová

Sorry. A pardon inak, povedala som blbosť, že ísť do iného štátu a povedal som Bali, hej, no tam samozrejme myslím Indonéziu, hej, ale no chápeme sa. Martin, ako zarábaš, resp. ako funguje YouTube, z čoho máš aké príjmy? Aké je ich rozdelenie? Tak čo? Vyklop nám tu teraz celé svoje daňové priznanie.  

[00:35:57.110] - Martin Lindák

Samozrejme, čísla nepoviem, ale možno je to taká otázka, že či sa dá s YouTube-u na Slovensku žiť alebo nie. Ono toto je tiež zase téma, ktorú chcem spracovať aj do videa, lebo je to zaujímavé, že ako sa tvorí vlastne taká tá ekonomika tvorcov, nazvime to. Však na Slovensku to vidíme postupne aj v médiách, že ako keby tí novinári si tvoria taký ten vlastný, nechcem to nazvať, že kult osobnosti, ale je to prvé, čo ma to napadlo, ale je to skrátka nejaké, že svoje meno hej, že nie som už len ten mediálny dom, ale som novinár, ktorý sa venuje špecifickej téme v tom mediálnom dome. Preto vidíme, že vznikali newslettre, vznikajú nejaké špecifické iné formáty, ktoré robí len ten daný novinár. A ono toto vlastne už vidíme niekoľko rokov vo svete a ešte ďalších niekoľko rokov to vidíme, že pri tých individuálnych ľuďoch, tých tvorcoch, hej. No a keby som mal odpovedať, že či sa z toho dá žiť alebo nie. Myslím si, že sa dá, aj s takou špecifickou témou ako je vzdelávanie, resp. edukácia a ekonómia alebo aj iné témy. Však poznám takých na Slovensku, ktorí skrátka z toho žijú plnohodnotne, len musia ten obsah viac tvoriť, samozrejme, musia prijímať aj nejaké spolupráce, keďže tie im prinášajú nejaký príjem. Ale zase, že je to komplexnejšia téma, ale myslím si, že sa to dá. Keby som chcel aj ja, že nechcem mať ten pohodlný život s istým príjmov v zásade, ale chcem robiť toto, tak tiež by som to ako keby vedel robiť, len musel by som sa tomu viac venovať, ako sa tomu venovať teraz.  

[00:37:19.490] - Nikola Šulíková Bajánová

No a koľko ti vie vytočiť ten YouTube?  

[00:37:22.580] - Martin Lindák

Takto, YouTube je furt ten prvý príjem podľa mňa pre toho tvorcu, keď začne robiť nejaké videá a obsah. Dôvod je ten, že skrátka YouTube má tie svoje vlastné reklamy cez Google a ďalší dôvod je ten, že keď začnete na Instagrame alebo, ja neviem, na TikToku, tak tieto platformy nemajú vlastnú monetizáciu, čiže tam vždy viete ako keby len prihnať spolupráce, že budete propagovať značku. Nikdy nebudete tam mať nejakú automatickú reklamu, ktorú máte na YouTube a ktorá je proste personalizovaná na toho sledovateľa. Ale keby som to chcel nejak podielovo, tak keď som si to rátal, myslím, že mi to vyšlo na nejakých, že 30, 40 percent celkovo z Ekonómie ľudskou rečou, hej. Samozrejme, potom sa to dá rôzne robiť. Napríklad, ja by som mohol robiť to, že by som robil platený obsah nejaký bonusový, kde by som si nahnal patreónov a tak ďalej. To je, samozrejme, istejší príjem, len zase konzumuje to oveľa viac času, na čo nemám teraz šancu. Čiže primárne žijem, ako keby z YouTube-ových príjmov, zo spoluprác, z dobrovoľných príspevkov mojich sledovateľov, ktorí skrátka ocenia môj obsah a videá, a tak ďalej, z týchto podcastov, povedzme, čiže ono sa to tak vyskladá dokopy.  

[00:38:26.150] - Nikola Šulíková Bajánová

Jasné. No a asi poďme k záverečnej rubrike. Inak, mohla som to trošku dramaturgicky lepšie premyslieť, lebo končiť dilemami či Android alebo Apple, alebo Win, alebo Mac, a v podstate ešte je tu jedna, že aké služby si platíme. No tak dobre, ja poviem za seba, že mne to je prakticky jedno. Nie som evanjelista, ani jedného, ani druhého. Používam väčšinou Mac, ale na prácu používam aj Windows skrátka, pretože jeden strihací program je bezkonkurenčný, je najlepší a funguje najlepšie na Windowse. Takže tak. A potom si môžeme povedať k tým službám, ktoré si platíme. A ty si čo?  

[00:39:08.320] - Martin Lindák

Priznám sa, že ja tiež nie som v tomto nejaký, ako to nazvať, radikálny, že čo používať. Pri poslednej kúpe telefónu som už zvažoval Apple, že doteraz som bol vždy, že Windowsový, Androidový. Windowsový asi ostanem naďalej, lebo proste sa mi nechce učiť s novými vecami. Tam už je tá prekážka veľká, ale pri mobile by som to bol schopný asi urobiť. Páči sa mi tá politika Applu, že skrátka tie telefóny nevydržia dva, tri roky, ale vydržia aj päť, takže podľa mňa veľká výhoda.  

[00:39:34.330] - Nikola Šulíková Bajánová

Ja viem potvrdiť, ja mám iPhone, ale asi päťročný, ja neviem vôbec, akože ja to ani len nesledujem, hej, že ja väčšinou zdedím starý telefón po mužovi, ktorý si kúpi nový, ale je mi to úplne jedno. Ako úprimne, najradšej by som mala tú nerozbitnú Nokiu, na ktorej by som hrala hadíka a iba prijímala hovory a sms-ky.  

[00:39:55.810] - Martin Lindák

Stará škola. No, ale zvažoval som ako keby iPhone, ale nakoniec som aj tak išiel do Samsungu a zase do Androidu, ale asi by som bol ochotný skrátka tam switchnúť a ísť do niečoho iného. Čiže nie som v tom nejaký radikálny, ale pri počítačoch ostanem Windowsový.  

[00:40:12.130] - Nikola Šulíková Bajánová

A keďže vieme kto túto otázku poslal, tak pozdravujeme tohto hnidopicha. Akoby nechcem znevážiť jeho hodnoty a to, čomu verí. Ja rozumiem tomu, že nový telefón môže byť lepší telefón a že prináša veľa veľa pozitív do života, ale na druhej strane dá sa aj bez toho.  

[00:40:32.240] - Martin Lindák

A hej, akože ja som tiež nebol taký, že keď niečo nové vyšlo, tak hneď som to musel mať. To vôbec. Práveže pre mňa je ten mobil na volanie, na messenger a na čítanie novín väčšinou, a pár apiek.  

[00:40:43.060] - Nikola Šulíková Bajánová

Tak tak.  

[00:40:43.460] - Martin Lindák

Ja nie som ani ten typ, že mám smart domácnosť. Hej, že dobre pochopím tých ľudí, že buď majú Apple alebo majú androidové, lebo proste majú smart domácnosť a nekomunikuje to medzi sebou tieto značky, čiže to už je pochopiteľné.  

[00:40:55.780] - Nikola Šulíková Bajánová

Dobre a na záver aké služby si platíte? No tak mediálne sme v podstate povedali, okrem teda tých slovenských médií, ja som spomínala tie zahraničné a samozrejme, platím si Spotify, inak toto tiež je také trošku akože na hranici s reklamou, ale tak platím si Spotify, platím si, viac-menej to platí asi skôr, myslím, že muž všetky tie streamovacie služby, okrem tej poslednej, ktorá prišla a myslím, že sme zrušili už aj Apple TV, lebo teda okrem pár programov nás tam už nič veľmi nebavilo a zvažujeme, samozrejme, aj zrušenie ďalších, lebo zase na druhej strane neviem, či to je až také value za tie peniaze.  

[00:41:39.760] - Martin Lindák

Po poslednom šetriacom podcaste si si povedala, hej, že si urobíš review.  

[00:41:42.550] - Nikola Šulíková Bajánová

Áno. Presne, presne tak. A čo si ešte platím, aké služby? Asi to je všetko.  

[00:41:49.510] - Martin Lindák

Za mňa v zásade, no to čo sme hovorili, že tie noviny, média a tak ďalej, ale potom, no keďže mám Youube, tak tie služby okolo toho, že, ja neviem, epidemic sound, kde mám skrátka databázu zvukov, efektov a hudby, ktorú využívam a potom samozrejme, Adobi programy, v ktorých editujem. A priznám sa, že ja všetky tieto streamovacie si neplatím, že nemáme ako keby na to veľmi čas, tak to nemáme proste zaplatené a platím si ešte YouTube premium. To som tam naskočil nejak, že bola štvormesačná zadarmo akcia a potom už presne tam si ma na to už chytili, a už som si nevedel zvyknúť na to, že zas mám kukať tie reklamy na YouTube, ja čo z nich žijem, neviem ich kukať, tak som si to skrátka platil ďalej. Myslím, že to stojí sedem či osem eur a myslím si, že sa to proste oplatí, lebo už na YouTube viete počúvať aj hudbu, že kvázi je to také ako keby Spotify cez mobil a je to lepšie. No to si tiež platím.  

[00:42:43.060] - Nikola Šulíková Bajánová

Počkať, akože ja už môžem zatvoriť obrazovku a YouTube ďalej ide?  

[00:42:47.290] - Martin Lindák

No to je presne tá prémiová služba.  

[00:42:48.970] - Nikola Šulíková Bajánová

Ah so.  

[00:42:50.470] - Nikola Šulíková Bajánová

A oni majú aj YouTube music, kde si vieš prepnúť, že vidíš klip a vidíš len že máš ten trek, vieš.  

[00:42:55.720] - Nikola Šulíková Bajánová

No toto som si ja v Nemecku, zaplatila YouTube tú ich telku, že idem si pozrieť seriál Fleabag, ktorý som už predtým videla, ale skrátka chcela som si ho znovu pozrieť a Nemci sú v tomto príšerný, oni majú všetko nadabované, takže to boli minuté peniaze úplne na niečo, čo som zvládla pozerať dve minúty. A ešte mi napadlo vlastne, že takisto si platím aj nejaké členstvo alebo čo, v aplikácii alebo celú tú službu pri mojich hodinkách, smart hodinkách, ktoré používam, pretože to ponúka rozšírené možnosti. Je to síce trošku drahé, myslím, že to nejakých až 80 alebo koľko eur ročne, ale stojí mi to za to. A zabudla som, že si vlastne platím ešte aj ďalšiu aplikáciu, ktorá je zvuková. Taká tá, čo ťa uspí, čo ti trošku zmierni príznaky úzkosti, čo ti, ja neviem, čokoľvek pomôže pracovať produktívne, hýbať sa, upratovať a tak ďalej. Čiže to sú konkrétne Fitbit a Endel. Ja som si prešla viacerými aplikáciami. Skúsila som naozaj, že všetko možné a toto mi zatiaľ sadlo úplne najviac. Práve som si ju omylom spustila. O chvíľu zaspím. Martin, budeš musieť urobiť odhlásenie sám. Nie, počkaj. A potom si samozrejme platím za veľa hier, lebo si kupujem aj také tie malé hry do telefónu, ktoré ma mimoriadne bavia alebo teda PlayStation.  

[00:44:21.520] - Martin Lindák

Fakt, ty si taká hračka? To by som nepovedal.  

[00:44:23.620] - Nikola Šulíková Bajánová

Ja milujem hry, ja zbožňujem hry a nie som taká hráčka. Ja nie som taká tá, že strieľačky a neviem aké všelijaké veci. To sa väčšinou, že pozerám. Teraz muž prešiel Last of Us, tak to som iba tak vedľa neho sedela a iba sa pozerala. Mám to ako film, ale ja mám rada také tie rôzne oddychové alebo indi hry a takéto veci. Takže.  

[00:44:43.630] - Martin Lindák

Aha, okej, okej, okej.  

[00:44:44.890] - Nikola Šulíková Bajánová

No toto je my pleasure, na ktoré som ochotná dať peniaze. Takže ešte raz vám veľmi pekne ďakujeme za všetky zaslané otázky. Ako sme povedali, mnohé z nich nás aj inšpirovali k nahratiu samostatných epizód. Tak držme si palce, päste, aby sme to všetko aj zvládli popri tých ostatných, ktoré máme už naplánované. A určite ak vám ešte niečo ďalšie napadlo, nebojte sa nám napísať, či už mne na [email protected] alebo na naše Instagramy. Martin, ty neviem akú máš všeobecnú e-mailovú adresu, kam sa ti môžu ľudia ozvať, ale ty tuším celkom efektívne komunikuješ cez ten Instagram.  

[00:45:23.710] - Martin Lindák

Tak presne. Radšej tam. Tam to najlepšie. Tam to mám tak zozbierané a odpisujem.  

[00:45:29.220] - Nikola Šulíková Bajánová

Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vychádza spravidla každú nedeľu. Nájdete ho vo všetkých svojich podcastových aplikáciách a na všetkých platformách. Ja som Nikola Šulíková Bajánová.  

[00:45:41.400] - Martin Lindák

A ja som Martin Lindák a podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty a informácie o nich.  

[00:45:51.000] - Nikola Šulíková Bajánová

Ďakujeme, že nás počúvate.