NOVINKA: Odporúčame podcast ⁠⁠⁠⁠⁠Marketingová päťminútovka⁠⁠⁠⁠⁠, pre všetkých, ktorí chcú vedieť viac. Počúvajte vo svojich podcastových aplikáciách: ⁠⁠⁠⁠⁠https://link.chtbl.com/marketingova5min⁠⁠⁠⁠⁠

OZNAM: Staňte sa sponzorom tohto podcastu, ⁠⁠⁠⁠⁠tu nájdete viac informácií aj štatistiky⁠⁠⁠⁠⁠. Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠.

Vidíme to na počte ľudí, ktorí naletia podvodníkom, na tých, ktorí nemyslia na budúcnosť, či na tých, ktorí hľadajú finančné rady na nesprávnych miestach. O peniazoch veľa rozprávame a premýšľame, a často si myslíme, že im rozumieme len vtedy, ak ich máme veľa, čo samozrejme nie je pravda. Jedna vec je, ak o peniazoch premýšľame nesprávne a druhá, ak o nich v podstate nič poriadne nevieme.

S finančnou gramotnosťou, najmä jej nízkou úrovňou sa trápi nejeden štát a Slovensko nie je výnimkou. Ľudia v rôznych zahraničných prieskumoch priznávajú, že pre slabé povedomie prišli o stovky aj tisíce eur. Preto si v tejto epizóde povieme viac o našom finančnom povedomí a kompetenciách. Aj o tom, ako sa to niektorí snažia zmeniť prácou na školách.

Nikola Šuliková Bajánová sa a o téme rozpráva s hlavnou expertkou a jednou z autoriek programu FinQ, ktorý finančnú gramotnosť učí na školách, Darinou de Jeagher.

Podcast Ekonómia ľudskou rečou moderujú Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová a prináša ho portál ⁠⁠⁠⁠⁠skpodcasty.sk⁠⁠⁠⁠⁠

⁠⁠⁠⁠⁠Sledujte Ekonómiu ľudskou rečou na YouTube⁠⁠⁠⁠⁠.

Sledujte skpodcasty.sk na ⁠⁠⁠⁠⁠Instagrame⁠⁠⁠⁠⁠ alebo ⁠⁠⁠⁠⁠Facebooku⁠⁠⁠⁠⁠.

[00:00:08.200] - Nikola Šulíková Bajánová
Vidíme to napríklad na počte ľudí, ktorí naletia podvodníkom. Na tých, ktorí nemyslia na budúcnosť, či na tých, ktorí hľadajú finančné rady na nesprávnych miestach. O peniazoch veľa rozprávame a premýšľame, a často si myslíme, že im rozumieme len vtedy, ak ich máme veľa, čo samozrejme nie je pravda. Jedna vec je, ak o peniazoch premýšľame nesprávne a druhá ak o nich v podstate nič poriadne nevieme. S finančnou gramotnosťou, najmä jej nízkou úrovňou, sa trápi nejeden štát a Slovensko nie je výnimkou. Ľudia v rôznych zahraničných prieskumoch priznávajú, že pre slabé povedomie prišli o stovky aj tisíce eur či dolárov. Preto si v tejto epizóde podcastu Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál Skpodcasty.sk, povieme viac o našom finančnom povedomí a kompetenciách, aj o tom, ako sa tu niektorí snažia zmeniť prácou v školách. Ja som Nikola Šulíková Bajánová a o téme sa budem rozprávať s hlavnou expertkou a jednou z autoriek programu FinQ Darinou De Jaegher.  
[00:01:07.220] - Nikola Šulíková Bajánová
Páni, De Jaegher ja si na úvod dovolím takú na prvý pohľad hodnotiacu myšlienku, ale osobne si myslím, že skôr ide o konštatovanie faktov. Svet financií je dlhý čas, ak nie aj celú svoju existenciu, sprevádzaný paterializmom, čiže istou nadradenosť tých, ktorí vedia používať žargón brokerov, bankárov, investorov, kvalifikovaných investorov a podobne. A potom vzniká v podstate možno až taký priestor pre pocity, ja neviem, hanby alebo radšej úplnej ignorácie alebo rezignácie na osobné financie. A takisto tam na druhej strane zase vzniká, teda pôsobí určitá skupina ľudí, ktorí sú možno až overconfident, čiže myslia si, že vedia o peniazoch dosť, ale ukáže sa, že to tak nie je. Asi sa zhodneme na tom, že toto nie je úplne ideálny model, v ktorom by mal svet peňazí fungovať. Čo podľa vás akoby vystihuje a ilustruje tú situáciu s finančnou gramotnosťou vo všeobecnosti?  
[00:02:04.820] - Darina De Jaegher
To je asi ako vo všetkom. To je veď ako napríklad s futbalom, aj hokejom, tomu rozumejú všetci na Slovensku, ale samozrejme, keď počujeme pána Valábika, tak vieme, že nerozumieme tomu úplne. Takže ono je to presne tak aj s financiami, ale možno viac ako v hokeji, pri tých financiách potrebujeme rozumieť celkovo, vedieť sa rozhodovať správne a vedieť rozumieť tým pojmom, ktorými vlastne v rámci toho nášho osobného riadenia financií narábame. Ja vám dám taký príklad hneď na začiatok. Ešte v roku 2006 v Austrálii sa robil veľmi veľký prieskum medzi občanmi Austrálie, teda že či si myslia, že teda vedia narábať s financiami a rozumejú financiám. Dali im jednoduchú otázku, či chápu, čo je to úroková sadzba. Skoro 70 percent všetkých Austrálčanov odpovedali, že tejto téme výborne rozumejú, vedia s ňou veľmi dobre narábať. Takže hneď dostali úlohu, jednoduchú úlohu na vyriešenie v rámci teda problematiky úrokových sadzieb. A zistilo sa, že ledva 25 percent Austrálčanov reálne tomuto pojmu rozumie. Čiže áno, máte úplnú pravdu. Ono veľakrát máme pocit, tak ako máme pocit, že vieme po anglicky, že to vieme, že tomu rozumieme a hneď na začiatok máme problém s tým, že nerozumieme základným pojmom, ako je napríklad mena, hodnota a podobne.  
[00:03:24.620] - Nikola Šulíková Bajánová
Tak si predsa len povedzme nejakú tú poučku, že čo to tá finančná gramotnosť je alebo teda nemusí to byť vyslovene úplne poučka, ale povedzme si, o čom sa v podstate rozprávame a ako sa možno aj meria, zisťuje.  
[00:03:37.280] - Darina De Jaegher
Tak finančná gramotnosť alebo keď povieme aj finančné, ja neviem, kompetencie v rámci finančného riadenia, to je také niečo ako Colombova žena. To znamená, že všetci o nej hovoria, ale nikto netuší, čo to vlastne znamená. Ja by som vám mohla prečítať hneď niekoľko poučiek, môžem hneď napríklad z dielne OECD, keď chcete poučku. Tak napríklad OECD chápe finančnú gramotnosť ako znalosť, pochopenie finančných pojmov a rizík, ako schopnosť, motiváciu a sebadôveru využívať získané vedomosti a spôsobilosti za účelom vykonávať efektívne rozhodnutia a podobne. S tým, že OECD chápe tri úrovne rozvoja finančnej gramotnosti. Základná úroveň je úroveň základnej matematickej schopnosti. Potom má vyššiu úroveň, ktorá umožňuje človeku správne používať základné princípy finančného riadenia v širších súvislostiach. A potom najvyššou úrovňou OECD predpokladá schopnosť aplikovať princípy v zložitých súvislostiach a konkrétnych odlišných životných situáciách aj s ohľadom na sociálny, nielen finančný život. Takže to je poučka oficiálna a teraz samozrejme, vy si môžete predstaviť, či ste pod tým niečo pochopili, hej, že čo to vlastne znamená. K meraniu sa ešte samostatne dostanem, ale čo je omnoho dôležitejšie povedať, že keď to vieme úplne jednoduché, tak v podstate možno by sme ani nemuseli hovoriť o finančnej gramotnosti, lebo gramotnosť je základ. To je v podstate viete čítať, viete písať, viete počítať, tak máte nejakú funkčnú gramotnosť. Takže vo financiách by to mohlo byť, že viem si spočítať, hej, ceny základných potravín a podobne. My u nás v rámci nášho programu FinQ veľmi radi rozprávame o finančnej kultúre. Tento samotný pojem tiež zaviedlo OECD samotné v roku 2006, keď teda zistili, že nie je to len o týchto základoch, ale je to aj o tom, ako premýšľam o financiách vo svojom osobnom živote. To znamená, že ako sa viem kriticky postaviť k tomu, čo mi v podstate svet ponúka v tejto oblasti, ako to viem zhodnotiť, prehodnotiť, vyhodnotiť a potom, ako sa viem na základe tohto rozhodnúť. To by mal byť taký úplne jednoduchý a základný princíp, ktorý sa dá relatívne dobre odsledovať. V podstate, keď ho máte takto jednoducho naformulovaný aj celkom jednoducho odmerať. Ale samozrejme, musí byť za tým celkom taká hlbšia expertíza, aby bolo možné teda povedať, že v akých tých oblastiach toho finančného riadenia. A už len teda doplním, že samozrejme je dôležité začať u tých maličkých, úplne jednoducho. Ja a moje okolie. To znamená, že kedy môžeme začať s rozvojom finančnej kultúry u dieťaťa? No, čím skôr. V tom momente, ako začneme pracovať s kvantitami a hodnotami, tak v tom momente už môžem v podstate rozvíjať u dieťaťa vzťah aj práve k tomuto finančnému riadeniu a rozhodovaniu sa. Potom, keď deti prídu na ten druhý stupeň, už by tam mali byť také prvky určitej samostatnosti. Takže mal by pochopiť, ako samostatne si môže naplánovať to svoje finančné riadenie, čo je preňho dôležité. Tam už by bolo dôležité napríklad také otázky, že čo sú to hodnoty, čo je to reálna hodnota, že napríklad aj vzdelanie je hodnota. To napríklad na Slovensku vôbec nefrčí. Takže vidíme aj výsledok potom. No a potom na stredných školách už sa zamýšľať možno, ako toto deti zvládnu, keď naozaj majú uchopené tie základné pojmy, ako je napríklad mena alebo čo je to príjem, výdaj. Pre nás sa to zdá také veľmi jednoduché. Pre deti to vôbec jednoduché nie je, pretože to sú celkom abstraktné pojmy, s ktorými oni pracujú. Tak potom sa môžu vrhnúť už na tej strednej škole na také prehodnocovanie napríklad návrhov parkovacích politík alebo návrhov na, ja neviem, teraz je veľmi v móde enviromentálne témy, takže napríklad, či zatepľovanie budov teraz vyšla nová smernica Európskej únie, alebo teda sa pripravuje, hej, ohľadom zatepľovania, tak či je to efektívne, nie je to efektívne. Zase to posudzovanie z pohľadu teda takého spoločenského. Takže takto nejako by sme možno mohli stanoviť, že čo je to tá finančná gramotnosť, ale teda radšej by som hovorila o finančnej kultúre.  
[00:08:03.250] - Nikola Šulíková Bajánová
Už ste spomenuli v podstate Austráliu, napríklad, že ako na tom sú v niektorých ukazovateľoch. Tak poďme vlastne domov. Ako na tom sme na Slovensku? A teda tam si môžeme povedať, že ako zisťujeme a meriame tú finančnú kultúru alebo gramotnosť.  
[00:08:19.090] - Darina De Jaegher
No čo sa týka obyvateľov, tak samozrejme nejaké také meranie gramotnosti samo o sebe nemáme. Napríklad banky nevyžadujú od svojich klientov, aby napríklad predložili nejaký dokument o ich úrovni finančnej gramotnosti. Možno, keby niečo takéto vyžadovali, tak by boli možno banky v menších ťažkostiach, ako niekedy bývajú. Čiže je to veľmi náročné zistiť úroveň, ale samozrejme, keď si pozrieme celkovo našu spoločnosť, tak určite vieme povedať, že Slovensko na tom nie je dobre. Vieme to povedať z toho, že máme veľmi veľa zadlžených domácností. Vieme to povedať z toho, že napríklad včera vyšli výsledky prieskumu, ktoré hovoria o tom, že až polovica našich domácností by si nemohla dovoliť taký jednorazový výdavok 400 eur napríklad na nejakú katastrofu, hej, alebo trebárs na nejaké zateplenie, alebo proste na nejaký prístroj, ktorý by vyriešil ich situáciu. Takže to je veľmi veľa, samozrejme. Mnoho domácností teraz v súvislosti so zdražovaním a teda s tým, že elektrické energie stúpajú, má obrovské životné problémy. Naozaj sa dostávajú na hranu nejakého prežitia. Takže z tohto pohľadu na tom určite Slováci nie sú dobre. Samozrejme, kto to sleduje lepšie, je mnoho údajov, či už ich ponúka Eurostat alebo OECD, samozrejme, dajú sa sledovať z rôznych analýz, tak samozrejme, Slovensko na tom nie je dobre. Už keď si zoberiete volebné programy, tak napríklad ľudia na Slovensku často nevidia rozdiel medzi návrhmi politikov, ktoré sú populistické, hej. Ako napríklad sú obedy zadarmo populistické alebo nie sú obedy zadarmo populistické? Často vo vyjadreniach politikov jednoducho vidíme, že napríklad veľakrát aj ministri financií interpretujú analýzy tak, že jednoducho nie sú úplne pravdivé. Takže novinári potom musia väčšinou teda v tých ekonomických témach vysvetľovať, že teda ako sú fakty ohýbané rôznym spôsobom, ale ľudia si to vyhodnotiť často nevedia, takže celkovo na tom nie sme dobre. Meranie na to celkovo, čo sa týka populácie nemáme a aj nástroje, ktorým by sme ich merali, je veľmi ťažké vytvoriť. A prečo je to ťažké vytvoriť? No tak to súvisí s tým, čo už som vám povedala, a to je to, že jednoducho každý si pod pojmom finančná gramotnosť predstaví niečo iné. Keď zoberiem OECD, ktoré naozaj má nástroje napríklad na meranie v programe PISA pre žiakov 15-ročných, tak samotný referenčný rámec pre finančnú kultúru OECD má pre jednu úroveň 250 zručností. Viete si predstaviť, že budete v jednom teste merať 250 zručností finančného riadenia? Takže aj to samotné testovanie, ktoré teda máme k dispozícii, ktoré väčšinou zahŕňa 15-ročných žiakov, je otázne, že či meria reálne to, čo aj deklaruje.  
[00:11:17.800] - Nikola Šulíková Bajánová
Povedali ste, že a teda nie je to asi iba záležitosť Slovenska, ale nemeriame a asi by to možno bolo aj trošku také zvláštne, keby sme merali finančnú gramotnosť ľudí, dospelých ľudí, keď sa rozprávame o dospelákoch, vidíme to na rôznych iných ukazovateľoch, ako trebárs tá zadĺženosť alebo miera investícií, alebo teda investovania, alebo rôzne iné faktory, na ktoré by sme sa vedeli pozrieť. Ale teda to, čo my na Slovensku vieme ovplyvniť a situáciu do istej miery zvrátiť a zachrániť, je podpora vzdelania v oblasti finančnej kultúry na teda základných alebo už aj skôr u detí a tínedžerov. Tak vy ste v podstate vo vašej neziskovke spúšťali program alebo pilotný projekt pred asi tromi rokmi. Plus-mínus to tak vychádza. Kde ste najskôr zisťovali, ako na tom teda naše detí sú? Poďme sa najprv pozrieť na túto časť. Čo vám z toho pilotného projektu vyšlo? A možno viete to porovnať aj dnes s nejakými novšími dátami?  
[00:12:19.840] - Darina De Jaegher
Určite áno. V pilotnom overovaní sme v prvom rade overovali, že či vôbec rozvoj myslenia žiakov, to znamená, že samostatne sa učia komunikovať, učia sa logicky premýšľať, systémovo premýšľať, kriticky sa postaviť k informáciám, a to vo všetkých vyučovacích predmetoch v kontexte teda toho finančného riadenia, či má nejaký dopad potom na ich úroveň finančnej kultúry. Tiež sme zisťovali, do akej miery učitelia vedia s takýmto typom programom pracovať, lebo to vyžaduje, aby žiaci boli neustále dotazovaní, mali priestor na vyjadrenie a premýšľanie. Učiteľ im len stavia cestu rôznych problémov, ale učiteľ im nehovorí, že čo sú napríklad úrokové sadzby, na to musia žiaci prísť sami, musia si to sami vedieť posúdiť, či prišli na správnu informáciu, si ju správne vyhľadať a potom sa správne rozhodnúť v určitom kontexte problémových úloh. Čiže napríklad v našom programe neexistujú uzavreté rôzne úlohy na memorovanie. Deti sa neučia vôbec poučky, s tým vôbec nepracujú, aby ste si to vedeli predstaviť, napríklad na základnej škole to bola úloha pre žiakov tretieho ročníka, žiaci dostali zoznam rôznych výdajov a rôznych výdajových položiek, a rôznych príjmových položiek, a v prvom rade ich mali rozdeliť, ktoré sú príjmové a výdajové položky. Samozrejme, žiaci tretieho ročníka, učiteľ ich nechal a samozrejme, to vôbec nevedeli. Nevedeli vôbec si predstaviť, že čo je príjem, čo je výdaj. Potom už keď spolu diskutovali, tak už ten učiteľ tam ich trošku vedel usmerniť, nesmel im dať správnu odpoveď, ale žiaci zrazu zistili, že rodičia majú more výdajových položiek a veľmi málo príjmových položiek. A už hneď len tento poznatok u žiakov vyvolal také to zodpovednejšie správanie. Ako vám môžem, mami, pomôcť, nemusím viacej míňať, môžem si skôr plánovať to, čo potrebujem. Viem, možno si rozložiť na nejaké dlhšie obdobie a tak ďalej. Čo bolo dôležité, že na začiatku sme si všetkých otestovali a to už ideme k tomu testovaniu a ako sa nám to podarilo. Tak v prvom rade sme k tomu pristupovali trošičku inak, ako k tomu pristupujú napríklad v programe PISA. My sme jednoducho sa snažili odmerať, ako napríklad v oblasti jazyk a komunikácia, alebo teda v tej čitateľskej gramotnosti, žiaci vedia prečítať texty, ktoré sa finančného riadenia týkajú. To znamená, či dokážu pochopiť, ako sme už napríklad pri tej Austrálii povedali, že čo je tá úroková sadzba reálne a dali sme im napríklad text, novinový článok prispôsobený, samozrejme, veku o tom, čo je úroková sadzba, a teda oni mali správne potom odpovedať na otázku, v ktorom bola nejaká problémová úloha. Bolo z toho evidentné, že ak to pochopili, tak vedeli na to odpovedať, ak nepochopili tak samozrejme tá odpoveď správna nebola. Čo sa týka logického myslenia, tak samozrejme tam boli úlohy na napríklad korektné argumentovanie, kde žiaci naozaj museli nájsť z rôznych výrokov, ktoré sa týkali finančného riadenia, výrok, ktorý je reálne správny, tam sa veľakrát pomýlili aj učitelia. Napríklad, mnohí nám hovorili, že na úrovne, ktoré u nás boli relatívne základné, už niektoré úlohy nevedeli akože vôbec na ne odpovedať. Samozrejme, boli tam úlohy, čo sa týka investovania, máme tam úlohy, napríklad čo sa týka len funkcie napríklad centrálnej banky, Európskej centrálnej banky a potom Národnej banky Slovenska. To tiež veľa ľudí nevie, koho je aká úloha a kedy a pritom majú naozaj veľmi dôležité úlohy v riadení financií. Takže s takýmto typom úlohy sa stretávali naši žiaci a potom sme im teda vedeli vyhodnotiť. Mali sme tam ešte aj oblasť správneho rozhodovania, posudzovania sa pri tých jednoduchých úlohách, pri tých najnižších úrovniach napríklad, deti mali úlohy, ako zistiť význam tvrdenia ,,Babka k babice budú kapce" a musím vám povedať, že veľmi veľa detí s tým malo problémy.  
[00:16:19.110] - Nikola Šulíková Bajánová
Takže tu ste si merali úrovne myslenia a potom prišli teda tie zistenia, že čo z toho vyvodiť.  
[00:16:24.960] - Darina De Jaegher
Po pilote sme zistili, že východiskové úrovne našich žiakov na prvom stupni sú celkom dobré. Naši žiaci celkom dobre vedieť čítať s porozumením na prvom stupni. Reálne sa zaoberajú konkrétnymi témami, pracujú s učiteľmi s konkrétnymi témami. Celkom dobre rozumejú abstraktným pojmom, ako je mena, čo sú peniaze, vedia sa v tejto oblasti v rámci ich veku aj rozhodnúť primerane veku, samozrejme. Čo sme ale zistili, že veľmi veľký problém, máme na druhom stupni. Na druhom stupni, kde už by deti mali smerovať k samostatnosti, tak napríklad naše deti nevedia sa v tejto oblasti, v oblasti financií samostatne rozhodovať, nevedia samostatne prečítať význam textu, ktorý sa týka financií, nevedia samostatne korektne argumentovať. Oni naozaj potrebujú veľmi veľkú pomoc učiteľa, resp. rodiča, resp. dospelého človeka, ktorý im vysvetlí tieto významy, až potom vedia reagovať. A na to, že je to základná škola, tak sa veľmi ten posun z prvého stupňa smerom vlastne k tomu deviatemu ročníku je veľmi malý. Je veľmi malý rozdiel medzi žiakmi štvrtého, resp. piateho ročníka základnej školy a deviateho ročníka. Takže to bolo také zistenie, ktoré bolo veľmi negatívne a v podstate sa nám potvrdzuje aj dnes, pretože v septembri tohto školského roku sme už testovali vyše 12-tisíc žiakov a tento trend sa potvrdil, a na tej základnej škole má teda na druhom stupni zhoršujúcu sa tendenciu. Platí to pre všetky kraje na Slovensku, takže naozaj môžeme povedať, že Achillova päta slovenského školstva, čo sa týka rozvoja finančnej gramotnosti, je druhý stupeň základnej školy.  
[00:18:11.210] - Nikola Šulíková Bajánová
Ako to vyzerá na stredných školách?  
[00:18:13.010] - Darina De Jaegher
Na stredných školách sa deje to, tam sú tiež zaujímavé zistenia, tak v prvom rade osemročné gymnázium. Pre žiakov nižšieho stupňa osemročného gymnázia, tak tam vidíme celkom solídnu úroveň. Oni sa reálne dostanú na tú úroveň samostatnosti, že dokážu samostatne celkom posúdiť informácie z oblasti finančného riadenia. Dokážu sa rozhodnúť, ale čo už je väčší problém je to, že sa neposunú potom na druhom stupni osemročného gymnázia. Čiže pre nich je reálna pridaná hodnota byť na osemročnom gymnáziu v tom nižšom stupni, že nie sú na základnej škole, tá je slabučká, ale na druhej strane, už keď sa majú posunúť na tom gymnáziu v tých vyšších ročníkoch, tak tam stagnujú a je úplne jedno, že či to dieťa, či sa dostane do maturitného ročníka zo štvorročného gymnázia, päťročného gymnázia alebo osemročného gymnázia. Jednoducho, oni sú všetci na rovnakej úrovni, síce samostatnej, ale relatívne nízkej. Nemôžeme hovoriť o nejakej perfektnej úrovni. Takže čo sa týka gymnázií a v podstate aj stredných škôl s maturitnou skúškou nám vyšlo, že naši žiaci teda sú samostatní, dokážu analyzovať jednoduché zdroje, čo sa týka finančného riadenia, informácie aj sa rozhodnúť správne, ale nedokážu argumentovať a navrhnúť riešenia. Toto už by sme napríklad od žiakov gymnázií a možno aj od žiakov stredných odborných škôl ekonomického zamerania očakávali, takže tam ten priemer ešte nie je.  
[00:19:36.410] - Nikola Šulíková Bajánová
Vy ste aj zisťovali, že prečo to je alebo ste jednoducho sa zamerali, že takýto je stav a poďme s tým niečo robiť?  
[00:19:42.890] - Darina De Jaegher
Zisťovali sme aj, prečo to tak je. Takže čo sa týka toho prvého stupňa, tam je evidentné, že naši učitelia na prvom stupni tým, že väčšinou tam možno v jednej triede učia dvaja, traja, niekedy štyria maximálne učitelia, ale naozaj dokážu celkom pekne prepájať, interdisciplinárne pracovať a snažia sa minimálne s tými malými žiakmi pracovať veľmi konkrétne. Takže naozaj tí žiaci dokážu primerane ich veku s pojmami, ktoré sa týkajú finančného riadenia, aj narábať. Akonáhle prejdú na druhý stupeň, tak naši žiaci sa učia matematiku pre matematiku, to znamená matematiku pre počítanie. Oni vedia vypočítať nejaké jednoduché rovnice, možno nejaké jednoduché percentá, ale vôbec ich nevedia vypočítať, keď je to už v kontexte toho finančného riadenia, oni to jednoducho nevedia prakticky použiť. To sa týka napríklad aj jazyka komunikácie. Žiaci na na druhom stupni základných škôl čítajú väčšinou diela, ktorým nerozumejú. Bohužiaľ, sa učia napríklad, čo ma absolútne zarazilo, že naši žiaci sa učia napríklad básnické figúry bez toho, aby čítali básne. Čiže naozaj, náš druhý stupeň je zameraný na čisté memorovanie, na tie najnižšie funkcie vlastne nášho myslenia. Memorujú, memorujú, vôbec tomu nerozumejú. Čiže toto, keď sa nám nepodarí nijakým spôsobom zvrátiť, tak jednoducho naše školstvo sa nikam nepohne. A problém potom na strednej škole je, že tá to musí doháňať. Čiže ona, kým ich vôbec naučí čítať, vôbec kým ich naučí počítať pre prax, pre život a nie len preto, aby počítali, tak jednoducho oni sa tu vyššiu úroveň nemajú ako dostať, lebo naozaj tú úroveň, ktorú mali získať na tom druhom stupni, nemajú. Oni dva roky doháňajú a potom majú dva roky na to, aby ich trošku posunuli, ale ten posun už je relatívne malý. Takže myslím si, že tam je ten problém, že naozaj strašne sú zaťažované naše deti memorovaním. Naozaj chceme im teda do hláv naliať vedomosti, ktoré nepotrebujú. Naozaj si ich vedia nájsť na internete, ale nás ani len nenapadne si overiť, že či tým pojmom, s ktorými pracujú v tej škole aj rozumejú, to už nie, na to nie je čas. Veľmi rýchlo sa všetko prebehne.  
[00:21:56.330] - Nikola Šulíková Bajánová
Vypadli z toho možno aj nejaké také rozdiely typu, že sociálne, spoločenské alebo neviem aké ekonomické vrstvy? Že len si to tak predstavujem, lebo naozaj nemám ja tie dáta, ale deti, ktoré sú možno z chudobnejších pomerov rozumeli lepšie konceptu peňazí ako tie, ktoré sú z lepších pomerov? Alebo to takto vôbec nefunguje?  
[00:22:15.710] - Darina De Jaegher
Zisťovali sme aj samozrejme toto, ale čo ma zarazilo, nikto to nepredpokladal, ani učitelia, ani my na začiatku, že ono to správne rozhodovanie sa a posudzovanie informácií do veľkej miery, pokiaľ to robíte a učíte správne, tak do veľkej miery závisí aj od veku dieťaťa. To znamená, že keď to dieťa bude jednoducho menšie, bude mať takú naivnejšiu predstavu o tom, ako funguje svet financií a teda svet dospelých. Čiže niekedy, samozrejme, bude sa rozhodovať na základe emócií omnoho viac ako staršie dieťa, ktoré napríklad financiám môže rozumieť. Čo sa nám ukázalo, že žiaci stredných odborných škôl, ktorí napríklad sa menej učia teoreticky, tak sa dokážu rozhodovať rovnako dobre ako žiaci gymnázií, resp. lepšie v danej oblasti. To znamená, že oni ako keby už boli hodení do života a preto s týmito témami pracujú ako keby praktickejšie. Čo sa týka žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak tam je veľmi veľký rozdiel hlavne v tom, že alebo žiaci neovládajú jazyk. To znamená, že nevedia si prečítať správne napríklad zmluvu. Napríklad, máme celé rómske komunity, ktoré vôbec nevedeli, že dokážu ísť do obchodu a napríklad pokazený výrobok, že ho dokážu reklamovať. Mali pocit, že sa dajú reklamovať len veľmi vzácne veci. Hej, čiže napríklad pokazený jogurt pre nich bolo niečo, čo sa reklamovať nedá, hej. Čiže tam bolo vidno, že tam je otázka už aj takej komunikačnej, že jednoducho niekedy nie úplne je tá úroveň v jazyku dobrá a potom to má obrovský dopad aj na to samotné finančné riadenie. Čo sa týka detí z gymnázií, alebo teda detí z veľmi dobre situovaných rodín, tam sa nám ukazuje teraz taký fenomén, že žiaci veľakrát všetko za nich vybavujú rodičia a tým pádom oni nemusia, a keď nemusia, tak potom zase majú veľmi naivnú predstavu o tom, čo ako funguje svet financií. Takže ono niekedy to, že som z dobre situovanej rodiny ešte neznamená, že svetu financií rozumiem. A samozrejme potom je to aj otázka hodnôt, celkovo tá hodnotová otázka, že čo vlastne hodnotu má a čo hodnotu nemá. Tam tiež sa ukazuje, že v podstate z tohto pohľadu sú na tom najlepšie žiaci stredných odborných škôl s maturitnou skúškou, ktorí už dokážu ísť do praxe a dokážu napríklad premýšľať o tom, ako by som si vytvoril svoju firmu napríklad do budúcnosti, vytvoriť si nejaký biznis plán, komunikačný plán a podobne.  
[00:24:51.220] - Nikola Šulíková Bajánová
Tam potom sa dostávame možno už aj do roviny, že do akej miery je dobré alebo teda ako správne urobiť ten mix toho, kde sa má dieťa učiť o peniazoch a učiť sa tej finanční kultúre. Lebo predsa len rodičia detí vyrastali v inej realite. Ten svet peňazí sa mení, hej. Dostupnosť bývania je úplne iná. Presne úrokové sadzby sa menia. A nielen to. Máme tu úplne nové finančné prostriedky, ktoré naši rodičia alebo rodičia aj malých detí vôbec nepoznali. Čiže to si ale ešte zodpovieme, že ako to asi namixovať a čo sú teda tie správne modely. Druhá vec, ktorá mi napadla popri tom, čo ste hovorili, že vy ste vlastne trebárs deťom samozrejme pochopiteľne prekladali tie jednotlivé texty, ale z tej vašej strany, napadlo vám niekedy, že: Hmm, ale akože nie je to vyslovene len na tej strane tých prijímateľov tých informácií, ale aj samotní tí, ktorí komunikujú, by mohli komunikovať zrozumiteľnejšie, lebo samozrejme, potom vznikajú aj také tie názory, že to je čisto taktika, pretože radšej ma zahlťte informáciami, ktorým nemám šancu rozumieť, aby som to zverila svoje peniaze niekomu ďalšiemu.  
[00:25:55.210] - Darina De Jaegher
Áno, o tom presne ten program je. My deti učíme čítať správne, správne počúvať to, čo sa o financiách hovorí. Tiež ich učíme, aby vedeli, kto im to hovorí a za akým účelom im to hovorí. Samozrejme, úplne inak sa s nimi bude rozprávať predajca nejakého finančného produktu a úplne inak sa s ním bude rozprávať, ja neviem, iba príklad, politik, ktorý chce predať svoj volebný program, hej, alebo napríklad univerzita, ktorá ho láka na štúdium. Pre nás je veľmi dôležité, aby dokázali posudzovať, neustále a kriticky posudzovať tie informácie, ktoré sa im dostávajú, ale aj rozlišovať zdroje a potom chrániť si teda tie vlastné informácie, aby vedeli, komu dávajú informácie, aké informácie dávajú tomu zdroju, ktoré mu ho dávajú a za akým účelom tieto informácie posúvajú.  
[00:26:44.110] - Nikola Šulíková Bajánová
No a teda z toho, čo som si naštudovala o vašom programe som pochopila, že to nie je myslené tak, aby to bola jedna hodina, jeden predmet v týždni počas vyučovania, ale jednoducho ide o to zapracovať všetky tieto informácie a vzorce rozmýšľania aj do ostatných predmetov. Tak poďme si povedať niečo o tom, že ako to robíte a kde vidíte, že to naozaj, že perfektne funguje.  
[00:27:07.510] - Darina De Jaegher
Tak robia to v prvom rade tak, že tento program je robený pre učiteľov všetkých vyučovacích predmetov. Je to úplne jedno, aký predmet to je. S tým, že náš program sa zameriava v prvom rade na rozvoj daného predmetu. To znamená, že keď ste učiteľ jazyka, tak sa zameriavame na počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písanie, samostatný ústny prejav a rozvoj dialógov, aby žiaci vedeli komunikovať. Ale všetko to tí učitelia robia v tomto našom programe v kontexte finančného riadenia. To znamená, že keď čítajú, tak čítajú text, ktorý nijakým spôsobom s témou financií súvisí. Keď hovoríme o matematike, tak v rámci rozvoja logického myslenia, tak tam máme také kompetencie alebo teda dispozície, ktoré žiaci rozvíjajú, ako je modelovanie, abstrahovanie, riešenie problémov, korektné argumentovanie, overovanie korektnej argumentácie. Takže žiaci v prvom rade sa učia matematiku, ale učia sa ju v kontexte finančného riadenia a to platí aj pre predmety so sociálno-humánnym zameraním, pre predmety s prírodovedným zameraním, kde teda ide skôr o poznávacie procesy, čiže tam žiaci pracujú s niečím, ako je pozorovanie, tvorba hypotéz, overovanie hypotéz a podobne. A potom, keď hovoríme teda samozrejme o kreativite, tam sú rôzne tvorby konceptov a podobne. Na telesnej výchove napríklad naši žiaci nakupujú kluby, predávajú hráčov, čiže tam sa učia veľa o investovaní, učia sa o zdravom životnom štýle a prečo je dôležitá napríklad prevencia. Učia sa napríklad čítať. To veľmi tiež nás to napríklad prekvapuje, že nevedia čítať napríklad cenník u lekára. To je klasická finančná gramotnosť, ale keď chcem ísť na operáciu, tak vlastne neviem, koľko zaplatím a reálne to žiaci nevedia. Čiže to je ten problém Slovenska celkovo. Už som vám o tom hovorila na tom druhom stupni hlavne. Žiaci nevedia čítať nesúvislý text. Akonáhle máte tabuľku, graf a podobne, tak žiaci už veľakrát tomu nerozumejú. Dospelých sme zatiaľ netestovali, takže myslím si, že by to asi nebolo omnoho lepšie.  
[00:29:06.830] - Nikola Šulíková Bajánová
To ma trošku inak až zaskočilo, že ja som si skôr myslela, že ak niekto dostane informáciu v bodoch alebo v tabuľkách, tak je to jednoduchšie, ako keď si má prečítať nejaký súvislý text aj z pohľadu, akejsi tej klesajúcej krivky schopnosti udržať pozornosť, lebo to je asi tiež veľmi dôležitý faktor. Napadla mi ešte jedna vec, že musíte napríklad niekedy vysvetľovať dospelým, že prečo by sa deti mali zaoberať, deti alebo teda tínedžeri, vecami ako trebárs úroková sadzba? Alebo videla som vo vašich metodických podkladoch, že tam máte napríklad nejaký súboj hypoték alebo takéto podobné nejaké koncepty. Tak ako je tam možno nejaká bariéra v tomto programe, že čo musíte prekonávať?  
[00:29:48.470] - Darina De Jaegher
Problém je skôr v tom, že učitelia úplne nemajú dobrú úroveň finančného riadenia. To znamená, že trošku učiteľom chýba možno taká metodická podpora ani nie v tom, čo majú učiť, ale ako majú napríklad správne práve pri tých vyšších úrovniach vyhodnotiť prácu žiakov, lebo oni sami sú si v tom neistý, oni sú si neistý v tom, že či tí žiaci to správne posúdili. Čiže tam určite bude potrebná aj z našej strany omnoho väčšia práca s učiteľmi. Vytvoriť im teda také metodiky, ktoré by ich nielen učili učiť, ale učili by ich aj tomu, čo tá správna finančná kultúra na tej vyššej úrovni znamená, že to je jedna bariéra. Samozrejme, obrovská bariéra bolo teraz problémy v školách, ktoré boli spôsobené alebo covidom, to je jedna vec, alebo obrovskou neistotou, čo sa týka splácania elektriny, či žiaci vôbec budú chodiť do školy, nebudú chodiť do školy. Teraz je prvý rok v podstate čo reálne v školách sa pracuje ako sa má, aj to ide pomaličky to nabieha. Takže taká nieže nedôvera, ale skôr je to, ten problém spočíva v tom, že oni by aj chceli, ale majú pocit, že nemajú čas, sú frustrovaní často tí učitelia, čiže problém je skôr na strane škôl a učiteľov ako na strane žiakov. Žiaci sú reálne veľmi motivovaní.  
[00:31:11.450] - Nikola Šulíková Bajánová
Napadlo mi vlastne, že ako si to celé mám predstaviť. Napríklad, deti čítajú poviedku alebo teda román, alebo ja neviem príklad si poviem, že Jozef Mak. Tak teraz sa budú okrem literárnej hodnoty toho diela rozprávať aj o tej ekonomickej rovine?  
[00:31:25.850] - Darina De Jaegher
No samozrejme, veď v literárnych dielach, ojojoj, my tam máme jeden taký pekný príklad s Madam Bovaryová od Flauberta, kde naozaj Madam Bovaryová robí veľmi veľa chýb takého úplného bežného spotrebiteľa, čo ju privedie až k osobnému bankrotu. Takže áno, presne týmto spôsobom naši žiaci napríklad zbožňujú taký celý ten proces, ktorý my veľmi uprednostňujeme, a to je, že pochopiť, prečo niektoré také tie spoločenské nešváry, ktoré nás trápia, vznikli, ako je napríklad korupcia, že kedysi dávno sa vyberali dane. Čo je to napríklad bublina, ako vznikajú bubliny, rôzne realitné bubliny a podobne. A že to nie je nové a že to nás sprevádza už veľmi dlho. Hej, že jednoducho nafukovanie cien a podobne to už tu bolo niekedy v 17. storočí ešte aj skôr. Takže toto žiakov veľmi baví, keď sa vracajú do minulosti, keď dokážu spájať takéto svoje historické vedomie, podporovať a dokážu to spájať s tým, čo ich trápi teraz v súčasnosti a vidia, že v podstate aj napríklad, keď prichádzala druhá svetová vojna, hej, tak naozaj ten trh na to reagoval omnoho skôr a už bolo možné vidieť, že tá spoločnosť na tom v Európe nie je dobré a čo všetko s tým príde, len mnohí to nevedeli posúdiť. Takže to je o tom posudzovaní a rozhodovaní sa.  
[00:32:46.910] - Nikola Šulíková Bajánová
Keď sa vrátime k tomu najfloskulovejšiemu pojmu. O finančnej gramotnosti sa na Slovensku rozpráva naozaj roky. Nielen na Slovensku,to sme si povedali, že je to téma všade. Ako je to možné, lebo naozaj sa tým zaoberali ministerstvá, naozaj sa tým zaoberá aj veľa neziskoviek a aj veľa iných subjektov, čiže ako je to vlastne možné, že nemáme tie úplne najexaktnejšie dáta, ale že nedarí sa nám v podstate pozdvihnúť tú úroveň v tejto oblasti?  
[00:33:17.300] - Darina De Jaegher
My sme robili veľkú analýzu ešte predtým, ako sme začali robiť program FinQ a vychádzali sme z veľmi zaujímavej analýzy Štátnej školskej inšpekcie, ktorá bola vysoko relevantná, ktorú robila Štátna školská inšpekcia v rokoch 2015 až 2018 na slovenských školách, základných aj stredných. A z nej v podstate vyplýva taký veľmi zaujímavý fakt, ktorý aj my teda vidíme ako veľký problém, a to ten, že naši žiaci vedia len toľko, koľko od nich chceme a keď nároky na nich sú slabé, to už sme si povedali predtým, že my od nich chceme, aby memorovali, aby nám odrapotali poučky. To, či tomu rozumejú, to od nich už nechceme. Takže reálne v podstate ten výkon žiakov je výkonom žiakov, čo od nich štát chce. Prečo to tak je? Tak to už by sme sa asi museli opýtať, že či tí správni ľudia nastavujú tie výkony, ktoré od nich chceme. To je možno táto otázka, ktorú by bolo si potrebné položiť. Potom ďalším problémom je, že všetky tie programy, ktoré robia aj neziskové, mnohé organizácie sú robené veľmi jednorázovo, väčšinou nie sú prítomné v rámci toho formálneho vzdelávania. Naozaj, finančné vzdelávanie by malo byť súčasťou by som povedala až každého jedného dňa vzdelávania, hej. U nás je to tak, že škola zoberie si nejaký program, ktorý ponúka nejaká nezisková organizácia, urobí nejaký projektový deň, poťažmo projektový týždeň a vybavili sme finančnú gramotnosť pre celý školský rok. No tak to sa nemôžeme čudovať, že deti tomu nerozumejú. To je ďalší problém. A potom ešte väčší problém, ktorý nám vyšiel z tejto analýzy je ten, že málo v ktorých programoch, trošku sa obávam, že FinQ vôbec nie je jediný program, ktorý v podstate chápe rozvoj finančnej kultúry systémovo. To znamená, že je to program celej školy. Jednoducho celá škola, všetci učitelia, rodičia, žiaci, riaditelia. Naozaj je potrebné rozvíjať finančnú kultúru neustále aj v rámci formálneho a neformálneho, informálneho vzdelávania a je potrebné na to mať nástroje, aby sme vedeli, aká je naša východisková úroveň. Pre žiakov je veľmi dôležité vedieť, ako napredujú, že či urobili nejaký pokrok. Toto napríklad nevedia. Máme rôzne programy, ale žiaci nevedia, či urobili pokrok. A ako vidíte, ani učitelia sa necítia v tejto téme stále po tých skoro 20 rokoch stále sa v nej necítia doma. Takže tých problémov je niekoľko, ale v prvom rade je dôležité mať program, ktorý je systémový a ktorý teda dokáže odmerať úroveň žiakov a ich pokrok v tejto oblasti. Najlepšie vo všetkých predmetoch a najlepšie, keď sa týka všetkých žiakov a všetkých rodičov a celého učiteľského zboru.  
[00:35:59.660] - Nikola Šulíková Bajánová
Čo je ale teda aj veľká vec, veľký projekt, ktorý chápem, že aj ako ste spomenuli, veľa vyhorených učiteľov a učiteliek nemusí úplne otvorene prijať. To, čo teda nevedia zvládnuť niekedy školy samé alebo keď sa nezapoja do projektu alebo do programu, nehovoríme o tom, že rodina má suplovať vzdelávací systém, ale akú úlohu v tom zohráva rodina? Mala by ona potom akoby potiahnuť to vzdelanie? Mali by sa rodičia aktívne rozprávať s tými deťmi od malého alebo od akého veku vôbec o peniazoch? A ako to vôbec robiť? Že ak viete dať nejaký taký bullet points, odporúčací zoznam, tak to bude úplne super.  
[00:36:36.230] - Darina De Jaegher
Áno, samozrejme. Ako som už povedala, tak ono je to spojené. Ten rozvoj finančnej kultúry s myslením a myslenie naozaj cibríme od maličkého veku. To dieťa pozoruje, ešte ani nerozpráva, už dokáže pozorovať. Takže samozrejme, ako som povedala, keď pracujeme s kvantitami, tak už môžeme vo veľmi maličkom veku, hej, akonáhle máte malé kocky jedna, dva, tri, tak už vieme s tým dieťaťom o hovoriť o kvantitách. Dôležité je, aby napríklad v malom veku rodičia, ak môžu, s deťmi varili. To varenie alebo pečenie ešte lepšie, hej, keď si môžu niečo rozdeliť na polovicu, napríklad. Celok a polka. To sú veľmi dôležité veci. Potom možno v tom malom veku taký výchovný aspekt neuľahčovať to deťom. Nie všetko im naservírovať, ale skôr ich nechať premýšľať o veciach a jednoducho ich len tak jemne usmerňovať. Nie všetko im dávať zadarmo, hej. Jednoducho, aby vedeli, ak niekedy zvolí tú ťažšiu cestu, že radšej napríklad hračky po tebe upracem, lebo je to rýchlejšie. Nie, nechať to dieťa, aby participovalo na domácnosti, na chode domácnosti, aby si uvedomovalo, čo tam je, že napríklad sa tam vynášajú smeti, hej. Možno ešte v prvom kole nechápe, že za tie smeti, za ten výnos, rodičia platia mesačne nejaký poplatok, ale neskôr to pochopia, že to je výdajová položka. Šetrenie ako funguje napríklad, to vedia tiež rodičia veľmi rýchlo s deťmi sa o tom porozprávať a potom viesť ich k takému správnemu hodnotovému vzdelaniu, že čo je dôležité v živote, že možno v živote nie je dôležité si kúpiť naj, ja neviem, Apple Watch, niekedy to vidím už pri deťoch prvého stupňa, ale možno dôležitejšie je odkladať si napríklad na štúdium do budúcnosti alebo na nejaké jazykové kurzy, alebo som mohol sa ísť naučiť napríklad v rámci prázdnin nemčinu do Nemecka, hej a tak a podobne. Takže viesť ich možno aj k tomu, že čo je reálne dôležité z pohľadu ich budúceho života. To rodič určite môže robiť.  
[00:38:30.910] - Nikola Šulíková Bajánová
No ja si spomínam na svoje detstvo, kedy som teda dostávala vreckové a takisto všetky trebárs peniaze, ktoré som dostala na narodeniny, meniny alebo Vianoce, alebo neviem aké všelijaké príležitosti, tak sa mi odkladali, a teraz príde ten vtip na vkladnú knižku, ktorá bola samozrejme termínovaná a potom, keď sa peniaze dali vytiahnuť tak nasporená suma mala oveľa inú kúpnu silu ako v čase, keď sme zakladali vkladnú knižku. Takže asi aj toto bola inak pre mňa úplne taká výborná praktická príučka o tom, ako fungujú peniaze, aj keď samozrejme som nepochopila celý koncept a o nejakých hypotékach som začala rozmýšľať naozaj až po skončení vysokej školy. Čiže to len dávam ako príklad. Dnes sa možno nejako zmenili tie formality toho, ako sa narába s peniazmi pri deťoch, akože teda ako deti robia s peniazmi?  
[00:39:23.230] - Darina De Jaegher
Určite sa zmenilo, čo ja vidím napríklad v školách. Ja mám teda deti, ktoré sú v piatom ročníku základnej školy a veľmi skoro sa v školách stretli, teda s problematikou ochrany životného prostredia. To znamená, že moje napríklad deti sa snažia triediť odpad, snažia sa reálne míňať menej čo sa týka šiat, no možno nepotrebujú desať tričiek, ale stačia im tri, štyri. Snažia sa naozaj aj pristupovať zodpovedne a ekologicky teda k tomu, ako napríklad špinia, hej, tak nohavice si nepotrebujem dať každý deň alebo šaty nové. Nohavice si viem dať aj dvakrát alebo trikrát, kým to mama vyperie. Umývanie riadu a podobne. Čiže tak hovorím, bolo by veľmi fajn, keby tie deti na tom živote participovali tej rodiny, či už je to záhrada, hej, že napríklad, keď niečo zasadím, tak tie plody si viem potom vlastne zožať a možno je to lepšie, ako keď idem si všetko kúpiť. Keď idem napríklad autom do školy, aký je rozdiel, ako keď idem do školy napríklad na bicykli alebo pešo? Že napríklad možno niekedy je lepšie bližšia škola a nie tá škola, kde deti musím každý deň nosiť len preto, že možno má lepšie meno a tak ďalej a tak ďalej. Že to sú také uvažovania o tom každodennom živote. A keď tie deti do toho zaangažujeme, tak oni naozaj chcú. Ich to doslova baví. Oni premýšľajú o tom aj možno také spoločenské hodnoty. Napríklad, moje deti vyrábali antistresové predmety pre seniorov za covidu, ktorí boli teda odlúčení od svojich blízkych, robili im videá rôzne, aby ich potešili. Všetko si vlastne naplánovali. Vypočítali si ako hodnotu toho všetkého, čo idú robiť, aby to mohli urobiť, koľko stojí cesta a tak ďalej, kto to môže odniesť. Čiže strašne veľa sa naučili, popritom urobili ale, samozrejme, obrovskú radosť a tá hodnota samospoločenská je v podstate nevyčísliteľná. To všetko popri týchto krokoch dokážu deti pochopiť. Čiže s deťmi len treba im dôverovať, že oni naozaj dokážu premýšľať a vo veľmi nízkom veku.  
[00:41:27.310] - Nikola Šulíková Bajánová
Takže tá moja záverečná otázka je asi taká, že vy ste jeden zo subjektov, ktorý sa tomuto na Slovensku venuje. Už máte za sebou aj teda nejaké to testovanie aj nejaké konkrétne fungovanie. Čo si vlastne od toho celého sľubujete? Lebo asi sa nedá úplne si povedať, že tak za päť rokov tu budeme mať finančne vzdelané, ja neviem, polovicu populácie. To sa asi takto nestanovujú tie ciele v tomto segmente?  
[00:41:55.280] - Darina De Jaegher
Áno, no my sme si v prvom rade na základe pilotu, ktorý nám ukázal, že naozaj tí žiaci, ktorí boli v pilotných triedach a pracovali intenzívne s týmto programom počas celého školského roka, a teraz sa nám to aj ukazuje na tom novom testovaní, kde tí žiaci, ktorí v tom programe sú už dlhodobí, sú minimálne o pol úrovne a viac na tom lepšie ako všetci ostatní žiaci. Tak my si teda od tohto sľubujeme, že pokiaľ by sa nám do roku 2025/26 podarilo pokryť jednu tretinu všetkých žiakov na Slovensku, tak je to už dostatočne silný počet žiakov a teda taká silná komunita aj učiteľov, žiakov, riaditeľov, rodičov, ktorá dokáže v podstate motivovať tých, ktorí prípadne sú menej motivovaní, prípadne nedôverujú takémuto programu alebo jednoducho chcú učiť klasicky, memorovaním, ako sme boli zvyknutí, takže tá jedna tretina je pre nás taký ten základ a majú na to školy, teda alebo aj program FinQ by to chcel dosiahnuť najneskôr v školskom roku 2025/26. Momentálne v tomto školskom roku, ako som povedala, bolo otestovaných takmer 12-tisíc žiakov s tým, že 14-tisíc žiakov je momentálne zapojených do programu a v rámci 65 škôl, na ktorých sa momentálne učí, ďalších takmer vyše 60 škôl, sa pripravuje, ktoré pristúpia nanovo od septembra a momentálne sa teda školy môžu prihlásiť do programu FinQ cez stránku FinQ programu tak, aby teda mohli sa v budúcom školskom roku učitelia pripraviť a od toho nasledujúceho školského roku sa mohli vzdelávať aj žiaci a mohli sme ich otestovať a tak ďalej. Takže momentálne majú školy možnosť sa do tohto programu zapojiť. Tie teda školy, ktoré ešte v ňom nie sú.  
[00:43:41.360] - Nikola Šulíková Bajánová
Jasné, dobre, tak ďakujem vám veľmi pekne za všetky poskytnuté informácie. Minimálne o tých niekoľko rokov sa môžeme vrátiť k nášmu rozhovoru a povedať si tak, ako sa to celé podarilo a či sa to podarilo. A ďakujem za Váš čas. Rozprávala som sa s hlavnou expertkou a jednou z autoriek programu FinQ Darina De Jaegher.  
[00:44:02.540] - Darina De Jaegher
Veľmi pekne ďakujem teda, že ste ma vypočuli a tešíme sa na všetky školy, žiakov aj učiteľ v našom programe.  
[00:44:10.910] - Nikola Šulíková Bajánová
Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vám prináša portál Skpodcasty.sk. Nájdete na ňom všetky slovenské podcasty aj informácie o nich. Ja som Nikola Šulíková Bajánová a s ďalšou epizódou sme tu opäť o týždeň. Ďakujeme, že nás počúvate.