Deti bez návodu sú tentokrát o nás, mamách, respektíve o tom najbližšom, prvom človeku, nech už je to ktokoľvek. Tento diel sme robili s vedomím, že rovnako ako naše deti, aj my potrebujeme byť prijatí, nie kritizovaní a vylepšovaní. A rodičov iných, špeciálnych detí, okolie tak rado vylepšuje! Nie len rodina, blízki, ale kľudne aj náhodní okoloidúci, či nebodaj tzv. odborník na autizmus. Od toho to nepochopenie zraní najviac, lebo zatiaľ čo čakáme bezpečný prístav, podporu, dočkáme sa pravého opaku.
Najčastejšie skloňovaný “bodec” je tzv. hyperprotektivita – my mamy sme z nej obviňované často. Keďže naše deti robia veci inak, myslia inak a fungujú inak, z vonkajšieho pohľadu ich vraj “nadmieru chránime” a “naše deti sú preto nesamostatné”. Ruku hore, ktorá si takéto kázanie vypočula aspoň raz!
Verím, že toto počúvanie pre vás bude tým bezpečným prístavom, ktorý každý/á z nás občas potrebuje. Aj na to, aby vedel/a napredovať, rásť, a podporovať dieťa v raste a toľko skloňovanej samostatnosti.
