Bol to fanatik alebo bezcharakterný karierista, ktorý si chcel v pohnutých časoch Slovenského štátu zaistiť teplé miestečko? Presne táto otázka sa niekoľkokrát objavuje pri životnom príbehu, ktorý si dnes predstavíme.
Andrej Dudáš bol obyčajný úradník, ktorý to svojim snažením dotiahol na prešovského župana v Slovenskom štáte a ukázal v mnohom tvrdší ako najtvrdší radikáli.
Ešte oveľa skôr než nariadil Slovenský štát židovskému obyvateľstvu povinne nosiť žlté hviezdy, prišiel Dudáš s príkazom, že Židia v jeho župe musia nosiť na rukáve žlté pásky. No a zľutovanie nemal ani s tými najzraniteľnejšími.
Lenže svoj nátlak na židovské obyvateľstvo Dudáš stále stupňoval – a tak sa ľuďom v župe, ktorú spravoval, žilo ešte ťažšie ako inde. Odporúčal ich nasadiť napríklad aj na nútené práce.
Na jar 1942, keď sa zo Slovenského štátu rozbehli deportácie židovského obyvateľstva do nacistických koncentračných táborov, ukázal opäť svoju nadprácu. A prikázal, aby židovských obyvateľov, ktorí budú deportovaní, zadržali ešte predtým ako rukojemníkov.Jeho krutosť voči židovskému obyvateľstvu a horlivé snaženie zapáčiť sa ľudáckym autoritám si všimli nakoniec aj samotní nacisti.
A neskôr ho zahrnuli aj do svojich plánov, jeho meno sa neskôr skloňovalo dokonca aj v súvislosti s postom ministra.
Kto bol teda Andrej Dudáš, ktorého prístup k židovskému obyvateľstvu sa vyznačoval mimoriadnou brutalitou? Čo bolo vlastne za jeho konaním? Aký mal podiel na holokauste na Slovensku a niesol niekedy za svoje činy vôbec zodpovednosť?
O tom budeme hovoriť a riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a historikom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Jánom Hlavinkom, ktorý sa príbehu Andreja Dudáša venoval aj vo svojom výskume.
