Ema Krajčovičová je psychologička, lektorka, odborníčka na vnímavú komunikáciu a výchovu. Venuje sa téme, ako tvoriť láskyplný vzťah k sebe a druhým. Pracuje na základe princípov IFS (Internal family systems), ktorého zakladateľom je Richard C. Schwartz. IFS predpokladá, že naša myseľ sa skladá z viacerých častí. Základom tohto princípu je, že každá z častí našej osobnosti má pozitívny zámer, aj keď to tak v danom momente nevyzerá. Keď v sebe objavíme láskyplný a chápavý priestor (IFS to nazýva Self) a začneme k jednotlivým svojím častiam pristupovať z tohto miesta, zrazu sa stane možným seba aj druhých vnímať so skutočným záujmom, porozumením a súcitom. Súcit alebo ľútosť? Aký je rozdiel medzi súcitom a ľútosťou? Pri tejto otázke sa spustila diskusia o zásadných rozdieloch v chápaní slova súcit a s jeho zamieňaním za ľútosť, sú to ale dve diametrálne odlišné slová. Medzi súcitom a ľútosťou je veľký rozdiel. Podľa Emy je súcit otvorenie sa bolesti toho druhého a pri ľútosti sa dávame do roly obete. Ema ako príklad uviedla myšlienky Gabora Mateho (Compassionate Inquiry): ,,Súcítim s človekom, lebo sme na jednej lodi a súcítim s človekom, lebo som si niečo také zažila. Compassion je stav, kedy som schopná vnímať tvoju bolesť, počúvať ťa v nej, súcitiť s tebou, ale považujem ťa za rovnocenného človeka, ktorý so mnou zdieľa všetky trápenia, ktoré má,” vysvetľuje Ema. Čo sa deje, keď sa niekto bojí povedať pravdu? ,,Osoba, ktorá mi bola veľmi blízka, mala strach povedať mi pravdu. Prešlo pár rokov a situácia sa zopakovala. Kládla som si otázku, prečo sa to deje, kde to mám ja, komu sa bojím povedať pravdu? Prečo mám strach a či ho vôbec mám? Prvé, čo mi tam vyskočilo bolo opovrhovanie, prečo ten strach – hovoriť pravdu.” Gabi celkom otvorene otvára pokrievku z nádoby Tajomstvo, pochopenie a strach povedať pravdu svojej mame. /Mimochodom má o tom výborný článok Príbeh jedenásteho variantu/. Pomohlo jej to k prijatiu a k súcitu voči tým, ktorí mail strach povedať pravdu. ,,Je samozrejmé, že, aby sme si klamstvo všimli a zranilo nás to, musí to byť naozaj blízka osoba,” zaznieva v rozhovore. Ako rozpustiť strach z toho, že máme povedať pravdu? Ako pochopiť a súcítiť so slabosťou druhých, keď nie sú pripravení otvoriť sa? Pravda a lož, naše strachy a pocit bezpečia ,,Klamem, aby som bol v bezpečí. Vytváram si mechanizmus, aby som prežil. Väčšinou sa táto emócia zrodí ešte v zraniteľnom veku, keď tam nebol nikto, kto by nám pomohol túto emóciu zvládnuť a cítiť sa bezpečne. Môže sa stať, že od toho momentu bude strach aktivovaný v každej podobnej situácii,” hovorí Ema a vysvetľuje na príklade: „Ak som napríklad rozbila vázu a spýtali sa, kto to urobil. Keď som sa priznala, mama mi vynadala. Vtedy som si uvedomila, že som asi spravila niečo zlé, keď som povedala pravdu. Ozve naše vnútro a hovorí nám, že nabudúce to musíme urobiť lepšie, aby nás mama mala rada. To je podstata častí v nás. Jedna časť nás na seba prevezme bremeno klamstva, lebo na základe veľmi silnej skúsenosti zistila, že hovoriť pravdu nie je bezpečné. Čím viac sa potvrdí, že to funguje, tým viac budem veriť, že ma to drží v bezpečí. Bude to veľmi funkčný mechanizmus pre moju ochranu,” dodáva Ema. Čo keď ochranný mechanizmus klamstva nefunguje? Čo potom, keď sa stane, že klamstvo nefunguje? Keď sa nás niekto spýta, prečo klameme? Vtedy príde ďalšia časť, čo môže byť napríklad hnev. Tento druh ochrany nazýva IFS Firefighter – požiarnik a prichádza na scénu, keď už všetko ostatné predtým zlyhalo. Nastúpi a všetko akoby spáli, lebo nás potrebuje. Toto je postupnosť našich častí. Keď sa chceme pozrieť na naše zranenie, nikdy nemôžeme ísť hneď priamo k nemu, lebo naši ochrancovia (naše časti) ho strážia ako veľké tajomstvo. Ochrancov musíme pochopiť a stať sa ich priatelia. Náš hnev nie je zlý, je to len veľký ochranca, ktorý na seba zoberie bremeno, že je ničivý, ale robí to len preto, aby nás ochránil.
powered by
