Každý z nás prišiel na svet za určitých okolností, ktoré prirodzene ovplyvnili náš život. Separácia dieťaťa od matky po pôrode môže v našom podvedomí zanechať hlboké emočné zranenia. Často nerozumieme, prečo sú niektoré situácie pre nás také zraňujúce. Nie celkom prirodzene nám napadne pripisovať dôležitosť práve prvým minútam nášho života. V rozhovore so Silviou Galatovou a Zuzanou Bajkaiovou sa okrem iného dozvedáme aj o tom, čo všetko sa v našom systéme musí zmeniť, aby mala pri pôrode hlavné slovo rodiaca žena a nie personál okolo nej a ako to vyzerá s pôrodníctvom na Slovensku v iných krajinách.
Silvia Galatová pôsobí ako lektorka sebarozvojových programov najmä pre ženy a poradkyňa pri dojčení a prípravy na pôrod. Je tiež koučkou osobného rozvoja. Zuzana Bajkaiová sa zameriava na psychoterapiu s resocializáciou, je terapeutka, v minulosti sprevádzala ženy ako dula, no aktuálne sa venuje dlhodobému dopadu pôrodu a zážitkov z raného detstva na život človeka, témam limbického odtlačku, rehabilitácii pôrodných zážitkov / rebirthing, ženám s pôrodnou traumou, témam liečenia vnútorného dieťaťa a vedomého rodičovstva.
Aké sú rozdiely medzi pôrodom na Slovensku a v zahraničí? ,,Dánske ženy by nedovolili, aby bolo akýmkoľvek spôsobom siahané na ich dôstojnosť. Slovenské ženy sú viac podriadené systému – ako povie doktor, tak je to dobre a to platí,” spomína sa v rozhovore myšlienka z dokumentárneho filmu Neviditeľná od Mai Martiniak. Zuzana pripisuje takéto podriaďovanie systému, ktorý u nás dlho vládol: ,,V post-totalitných krajinách je bežnejšie, že počúvame viac doktorov ako to, čo nám hovorí naše telo. Sme silne trans-generačne traumatizovaní a trauma poslušnosti voči systému alebo autorite je v nás hlboko zarytá.“ Zuzana podotkla, že za 12 rokov praxe u nás, ale aj v zahraničí, ešte nezažila také zneužívanie moci pri pôrodoch, s akými sa stretávame práve v slovenských nemocniciach. „Bohužiaľ sú slovenské ženy v tomto stále submisívne, vlastne sa stále bránime zmene, čo pramení z nášho detstva, kedy nás okolie učilo odpútať sa od pocitov a svojho tela.“ Silvia s týmto názorom súznie a dodáva, že záleží aj na tom, kto je ten, kto si robí nárok na telo rodičky a vlastne na ňu celú.
„Od ženy sa totiž vyžaduje aj určité správanie. Všetko, čo nie je podľa predstáv personálu, je nežiadúce. Pre ženu je ľahšie niečo si nenechať v zahraničí ako si niečo nenechať na Slovensku,“ hovorí Silvia.
„Tak isto aj duly majú na Slovensku náročnejšiu prácu. Bohužiaľ, covidové obdobie, v ktorom sa momentálne nachádzame, neumožňuje prítomnosť duly pri pôrode. Neberie sa do úvahy, že žena prechádza niečím, kde nechce byť sama a prítomnosť niekoho, komu verí, je v takýchto okamihoch nevyhnutná,“ dopĺňa Zuzana.
Odpovede na ďalšie otázky ako napríklad:
Prinesie zmena systému v pôrodníctve so sebou jednoduchší pôrod?
Ako separácia matky a dieťaťa ovplyvňuje náš ďalší život?
Musí byť všetko v poriadku, aby mohlo byť dieťa s matkou?
Legislatíva a právo matky a dieťaťa, ostať spolu po pôrode?