Viki Kollerová je fotografka napriek tomu, že sa nenarodila s foťákom v ruke. Jadrom jej tvorby sú konceptuálne akty, často realizované formou autoportrétu. Jej fotenie je akousi manifestáciou vymanenia sa z rodinných, spoločenských a náboženských modelov, v ktorých vyrastala. Nahota sa nerovná erotike. Vidí v nej istú čistotu. Ukazuje človeka v jeho prirodzenosti a jednoduchosti, odkrýva jeho zraniteľné miesta. Vo voľnej tvorbe využíva takmer výlučne seba. Je to spôsob priamej sebareflexie. Fotografia má totiž potenciál odhaliť aj veci uložené hlboko v podvedomí, bežne podrobené autocenzúre.