„Tatári sa nepodobali Maurom. Keď dobyli Rus, nedali jej ani algebru, ani Aristotela.“ Týmito slovami zhodnotil veľký ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin takmer dva a pol storočia mongolskej nadvlády vo východnej Európe. Kým v 11. a 12. storočí na obrovských územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi prekvital obchod a kultúra a celá krajina nadväzovala vzťahy nielen s blízkym byzantským, ale aj širším európskym prostredím, mongolských vpád v 13. storočí uvrhol túto rozsiahlu oblasť na dlhý čas do poroby a zaostalosti.
Napriek tomu sa z vazalského postavenia voči mongolskej Zlatej Horde začal postupne vymaňovať jeden štátny útvar – Moskovské kniežatstvo. Najskôr ako ochotný výberca daní pre svojich tatárskych pánov a neskôr ako sebavedomý a silný súper, ktorý napokon zjednotil celú Rus.
Ako teda povstalo Rusko tak ako ho dnes poznáme? Hovoríme o skutočnom zjednotení alebo skôr o dobyvačnom ťažení Moskvy? A čo všetko sa Moskva naučila od svojich niekdajších pánov? Ako vyzeralo rusko-mongolské spolužitie a čo z neho v ruskom prostredí pretrvalo dodnes ?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s profesorom Miroslavom Danišom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
powered by
