Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával.
Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe.
Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“
Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality.
Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky?
Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy?
A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas?
Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku.
Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.
Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.
powered by
