Tí, ktorí boli strojcami represií, sa napokon sami ocitli na ľavici obžalovaných – aj takúto podobu malo obdobie začiatku 50. rokov v Československu.
Krajina sa ponorila do špirály obvinení, represií a fantastických priznaní, v ktorých sa bývalí vysokí funkcionári komunistickej strany pre seba dožadovali spravodlivého trestu a opakovali vopred naučené scenáre širokého protištátneho sprisahania. 
Monsterprocesy – ako sa týmto politickým súdnym procesom pred očami širokej verejnosti hovorilo – mali viacero podôb. Postihovali najskôr príslušníkov odboja počas 2. svetovej vojny, pokračovali cez predstaviteľov cirkví a postupne dopadli aj na tých, ktorí sami organizovali prvé kolo represií.
V mnohom tak vývoj v Československu kopíroval čistky v Sovietskom zväze, ktoré sa zároveň  stali predobrazom či modelom pre ďalšie upevnenie komunistického režimu.
Koho všetkého tieto procesy napokon postihli a do akej mieri boli inšpirované či priamo nadiktované z Moskvy? A ako fungovala komunistická súdna mašinéria v Československu? 
Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s Ondrejom Podolcom, vedeckým pracovníkom ÚPN, ktorý tiež prednáša na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK v Bratislave.