[00:00:08.600] - Nikola Šuliková Bajánová
Ukrajinská armáda má pomoc veľkej časti sveta. Pomáhajú štáty, súkromníci aj bežní ľudia prostredníctvom najrôznejších iniciatív. My sa v tejto epizóde pozrieme na pomoc štátov a štátnych zoskupení. Počúvate Ekonómiu ľudskou rečou, ktorú vám prináša portál skpodcasty.sk. Moje meno je Nikola Šuliková Bajánová a v tejto epizóde sa budem rozprávať o vojenskej pomoci Ukrajine s diplomatom Michalom Adamom, ktorý sa v NATO zameriava na Rusko a Ukrajinu. Povieme si, akú úlohu vo vojne zohráva Severoatlantická aliancia, ktoré štáty posielajú najväčšiu pomoc, a tiež sa pristavíme pri obavách z nedostatočného tempa, akým sa vyrábajú nové zbrane.
[00:00:54.150] - Nikola Šuliková Bajánová
Ekonómiu ľudskou rečou vám prináša Telekom. Ak hľadáte pre svoju firmu komplexné digitálne riešenia, Telekom je tu pre vás. Nechajte správu siete, cloudu a IT bezpečnosť na profesionálov z Telekomu a vy sa môžete plne sústrediť na vaše podnikanie. Viac informácií nájdete na webe telekom.sk alebo kliknite na odkaz v popise tohto podcastu.
[00:01:16.830] - Nikola Šuliková Bajánová
Michal, začnime aktualitou. My dvaja sa rozprávame len niekoľko dní po tom, ako Maďarsko zablokovalo ôsmu tranžu pomoci pre Ukrajinu, konkrétne teda pomoci Európskej únie vo výške 500 miliónov eur.
[00:01:30.600] - Nikola Šuliková Bajánová
Čo sa vlastne stalo a prečo sa to stalo? Skús nám to vysvetliť.
[00:01:34.080] - Michal Adam
Ja len na úvod taká krátka poznámka, že by som veľmi nerád komentoval toto rozhodnutie a dôvody, ktoré za ním sú. Skúsim dať čisto len fakty, že čo sa stalo a možno nejaký kontext. V zásade Európska únia má svoj vlastný mechanizmus, ktorým generuje vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Volá sa to European Peace Facility alebo v preklade Európsky mierový nástroj. Od začiatku vojny na Ukrajine týmto spôsobom EÚ vygenerovala už viac ako 3,5 miliardy eur v siedmich tranžiach, väčšinou po 500 miliónov eur, ale jedna bola, myslím, aj za jednu miliardu. A ako si spomenula, v týchto dňoch mala byť práve schválená ôsma tranža opäť za 500 miliónov eur. A práve s týmto Maďarsko nesúhlasilo.
[00:02:23.790] - Michal Adam
Prečo tak spravilo? Európsky mierový nástroj bol založený ešte pred vojnou na Ukrajine v roku 2021 ako mimorozpočtový nástroj Európskej únie na prevenciu konfliktov vo svete. A v tom čase sa počítalo najmä s tým, že bude využívaný na aktivity EÚ v Afrike, prípadne na západnom Balkáne. Od začiatku vojny na Ukrajine je však prirodzene ten nástroj využívaný najmä na pomoc Ukrajine.
[00:02:53.580] - Michal Adam
A práve toto Maďarsko dnes namieta a hovorí, že mali by sme sa vrátiť aj k tomu pôvodnému zámeru a využívať ten nástroje aj v iných častiach sveta a práve v Afrike a na západnom Balkáne konkrétne. A pre Maďarsko je toto dôležitá vec, pretože to je v súlade s jeho dlhodobými zahraničnopolitickými prioritami.
[00:03:15.660] - Michal Adam
A angažmán Európskej únie v Afrike je dôležitý pre Maďarsko preto, aby sa zamedzovalo nelegálnej migrácii. A západný Balkán je dlhodobá téma, s ktorou Maďarsko na aj európskej úrovni vystupuje a zasadzuje sa za rozširovanie EÚ na západný Balkán. Dokonca Maďarsko má aj vlastného eurokomisára Várhelyia, ktorý je zodpovedný za rozširovanie a práve tému západného Balkánu často otvára.
[00:03:42.720] - Nikola Šuliková Bajánová
Ja ťa doplním, lebo dnes už vieme, že Maďarsko povedalo, že túto pomoc je ochotné odblokovať, ak ho Ukrajina odstráni zo zoznamu podporovateľov ruskej invázie na Ukrajine. Takže uvidíme, kam až táto možno slabo povedané diplomatická roztržka povedie a ako sa to celé skončí.
[00:04:00.720] - Nikola Šuliková Bajánová
Ale ak odídeme z roviny Európska únia a prejdeme k úlohe Severoatlantickej aliancie, ktorej súčasťou je Maďarsko taktiež, tak by ma naozaj zaujímalo, akú úlohu zohráva vlastne NATO vo vojne na Ukrajine. Či už sa rozprávame o úlohe od roku 2014 alebo od toho minulého roka 2022, pretože NATO poslúžilo ako zámienka pre Putina, ako jedna zo zámienok, prečo vstupuje na územie Ukrajiny. Stále sa rozprávalo o nejakom ohrozovaní Ruska zo strany Severoatlantickej aliancie. Takže ako je to vlastne dnes a ako vieme konkretizovať úlohu NATO vo vojne na Ukrajine?
[00:04:43.350] - Michal Adam
V zásade NATO pomáha Ukrajine dlhodobo. Už od roku 2014, po prvej invázii Ruska na Ukrajinu sa tá pomoc výrazne navýšila, najmä čo sa týka výcviku ukrajinských vojakov a dodávok nejakej nesmrtiacej techniky. No a samozrejme po tejto ďalšej invázii NATO túto svoju pomoc ešte viac zvýšilo. Platí ale politická dohoda, že NATO ako organizácia neposiela na Ukrajinu žiadne zbrane, žiadnu smrtiacu vojenskú techniku, ale posiela nesmrtiacu pomoc, napríklad uniformy, benzín, rôzne antidronové systémy a podobne.
[00:05:28.200] - Michal Adam
Od začiatku tejto invázie z minulého roka je to už viac ako 150 miliónov eur. A tá suma sa možno nemusí zdať veľká pri porovnaní s tým, čo robí napríklad Európska únia alebo ostatné štáty bilaterálne, ale tu si treba uvedomiť, že takmer všetci spojenci výrazným spôsobom podporujú Ukrajinu práve bilaterálne a prostredníctvom NATO je to najmä takouto nesmrtiacou pomocou.
[00:05:59.560] - Michal Adam
Prečo tá politická dohoda vznikla, že sa nebudú posielať zbrane? Je to kvôli obave niektorých spojencov, ktorí majú pocit, že ak by NATO dodávalo zbrane priamo na Ukrajinu, tak by to ten konflikt ďalej eskalovalo, pretože už dnes Rusko vykresľuje NATO ako skutočnú bojujúcu stranu, že Ukrajina je ako keby len jej pešiakom alebo poľom, na ktorom NATO s Ruskom bojuje. Čo, samozrejme, nie je pravda, pretože Rusko si vybralo túto vojnu, nie NATO, a NATO len v súlade so svojou dlhodobou politikou Ukrajinu podporuje. No a, samozrejme, podporujú ju najmä členské štáty bilaterálne, čo sa vojenskej pomoci týka.
[00:06:44.980] - Nikola Šuliková Bajánová
Ak si ale ešte stále niekto hovorí, že no ale aký je v tom rozdiel, či to robí NATO, alebo či to robia členovia NATO bilaterálne, tak ako by si toto vysvetlil? A mám ešte jednu otázku, že ako vojna na Ukrajine ovplyvňuje záväzky, ktoré musia členovia NATO spĺňať, konkrétne teda čo sa týka ich vlastného ozbrojovania sa.
[00:07:06.070] - Michal Adam
Tá prvá otázka, ono to je fakt ťažké. Ja napríklad každé ráno, keď idem do práce, počúvam Global News Podcast od BBC a aj skúsení ostrieľaní novinári v BBC stále hovoria, že [foreign language 00:07:21]. Často sa to zamieňa a niekedy to nie je ľahké odlíšiť. Ale stále treba len opakovať, že v zásade NATO sa rozhodlo na základe politickej dohody, že bude primárne chrániť svojich členov na to, aby oni mohli bilaterálne pomáhať Ukrajine tak, aby sme nedávali Rusku absolútne žiadnu zámienku na to, aby mohlo ďalej šíriť svoje falošné naratívy a dezinformácie.
[00:07:49.090] - Nikola Šuliková Bajánová
A tá druhá otázka, tie záväzky?
[00:07:51.170] - Michal Adam
V roku 2014, to znamená po prvom napadnutí Ukrajiny, sme si v NATO povedali, že situácia, v ktorej je väčšina členských štátov, ktoré si neplnia svoje záväzky, to znamená vynakladať 2 % HDP na obranu, nie je v tej situácii udržateľná, pretože je jasné, že sa bezpečnostná realita zmenila, bezpečnostné prostredie, a že je tu tým pádom aj väčší pocit hrozby najmä zo strany Ruska, a tým pádom musíme viacej do obrany investovať. Preto sa prijal takzvaný Defence Investment Pledge alebo záväzok k investíciám do obrany, kde sme si povedali, že do roku 2024, teda za 10 rokov, sa dostaneme k tomu, že všetky členské štáty budú investovať 2 %.
[00:08:37.120] - Michal Adam
To sa nepodarí úplne, pretože do budúceho roka nebudú to všetky štáty, ale bude to väčšina štátov, čo je obrovský pokrok. A kumulatívne, ak sa nemýlim, tak sme od roku 2014 investovali viacej ako 500 miliárd eur ako celá aliancia do obrany.
[00:08:58.840] - Michal Adam
No a ako zmenila táto aktuálna invázia pocit ohrozenia, je tak, že vidíme, že Rusko je naozajstná bezprostredná hrozba aj pre členské štáty aliancie, pretože aj z jej rétoriky, aj z toho, ako koná, je jasné, že ak by Rusko na Ukrajine uspelo, tak by bolo len otázkou času, kedy by to skúšalo ďalej, napríklad aj smerom na Pobaltie.
[00:09:25.960] - Michal Adam
A preto v zásade tu vzniká tlak, ale aj oprávnený pocit niektorých spojencov, že musíme začať do obrany investovať ešte viac ako 2 %. Udomácňuje sa taký naratív, že 2 % by mali byť základ a nie strop. A toto bude tiež jednou z tém nadchádzajúceho samitu NATO vo Vilniuse, ktorý bude v polovici júla, kde sa budeme baviť o tom, že čo po roku 2024, kedy vyprší záväzok zo samitu z Walesu z roku 2014. Takže máme našliapnuté na to, aby sme postupne splnili záväzok 2 % a budeme sa baviť o tom, že či by to nemalo byť náhodou aj viac.
[00:10:15.680] - Nikola Šuliková Bajánová
O chvíľku prejdeme k tomu, kto, koľko, čoho ukrajinskej armáde poslal, keď sa rozprávame o rôznych štátoch, ale spravím zároveň aj malý teaser na jednu z nasledujúcich epizód, teraz v tejto chvíli ešte neviem, na ktorú, pretože v nej sa budeme s Martinom Lindákom pozerať a rozprávať aj na to, ako sa celá vojna na Ukrajine odráža na zbrojárskom priemysle. Kto na tom zarába a kto prerába a čo všetko takýto priemysel v podstate požiera? Takže len taká krátka informácia, že aj tomuto sa budeme v tomto podcaste venovať, ale teda konkrétne v nejakej inej epizóde. Takže, Michal, ešte raz. Kto, koľko, čoho Ukrajine posiela a poslal doposiaľ?
[00:11:02.000] - Michal Adam
Ja by som to možno rozdelil do troch košov krajín. Prvý kôš je krajín, ktoré v absolútnych číslach dávajú najviac vojenskej pomoci. To sú USA na prvom mieste úplne jednoznačne, ktoré dali už okolo 40 miliárd dolárov vojenskej pomoci a ktoré často dodávajú to, čo Ukrajina najviac potrebuje. Či už sú to napríklad systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo HIMARS-y, ktoré Ukrajine veľmi, veľmi, veľmi pomohli minulý rok pri ofenzívach jednak pri Charkove a potom v Chersone. Sú extrémne dôležitá technika. A kopec, samozrejme, ďalších vecí.
[00:11:46.280] - Michal Adam
Potom je to Veľká Británia, ktorá dala okolo 6 miliárd eur, ak sa nemýlim, a ktorá okrem iného sa zaviazala, že tento rok dá minimálne 2,3 miliardy tak, aby dorovnala to, čo dala počas minulého roka. A pravdepodobne to bude ešte viac, pretože aj vzhľadom na to, aká vláda je pri moci vo Veľkej Británii, tak dá sa očakávať, že pomoc bude rásť.
[00:12:16.610] - Michal Adam
Čo je veľmi zaujímavé, Veľkú Britániu teraz predbehne Nemecko, ktoré nedávno schválilo vôbec najväčší balík pomoci Ukrajine bilaterálny v objeme asi 3,5 miliardy eur. A veľmi dôležitý. Tam budú tanky, obrnené vozidlá a systémy protivzdušnej obrany. Naozaj zásadná, rozsiahla vec. A je tam ešte aj jeden rozmer, prečo to je dôležité a zaujímavé, je to, že teraz sa najmä posledné mesiace vojenská pomoc generovala v súvislosti s nadchádzajúcou ofenzívou Ukrajiny, ktorú očakávame v najbližších týždňoch. Ale tento balík Nemecka ukazuje, že rozmýšľame aj poza túto ofenzívu a počítame s podporou Ukrajiny aj v strednodobejšom a dlhodobejšom horizonte, čo je veľmi silný signál a záväzok.
[00:13:09.890] - Michal Adam
Takže toto je ten prvý kôš krajín, veľké krajiny s rozvinutými obrannými priemyslami, ktoré majú k dispozícii rôzne zbraňové systémy, muníciu, ktoré vedia Ukrajine poskytnúť vo veľkých objemoch.
[00:13:23.960] - Nikola Šuliková Bajánová
Myslím si, že každému to je jasné, ale keď sa rozprávame o vojenskej pomoci, tak to znamená, že neposielajú sa Ukrajine peniaze, ale v podstate technika v hodnote tých miliárd, ktoré si spomínal.
[00:13:34.490] - Michal Adam
Presne tak.
[00:13:35.660] - Nikola Šuliková Bajánová
Dobre, čiže ďalší kôš.
[00:13:36.920] - Michal Adam
Ďalší kôš sú krajiny, ktoré dávajú najviac v pomere k HDP. Ak sa pozriete na mapu členských krajín NATO, tak od Baltského až po Čierne more je pás možno deviatich krajín, ktoré sú v blízkosti práve Ukrajiny a Bieloruska. A to sú baltské štáty, Rumunsko, Bulharsko, Slovensko, Česko, Maďarsko...
[00:13:58.010] - Nikola Šuliková Bajánová
Poľsko?
[00:13:58.580] - Michal Adam
Poľsko. Veľmi dôležité, Poľsko.
[00:14:01.040] - Nikola Šuliková Bajánová
To, ak sa nemýlim, tak vedie, nie? Nie je to tak?
[00:14:03.200] - Michal Adam
Nie, nie, nie. Myslím, že na prvých miestach je Lotyšsko a Estónsko, ale je to spôsobené tým, že to sú pomerne malé krajiny s malým HDP, ale napriek tomu dávajú výraznú vojenskú pomoc, a to práve signalizuje to, ako oni silno vnímajú a ako aj my ako Slovensko silno vnímame ruskú hrozbu. Najmä pri Baltoch je to ten pocit, že sú ďalší na rade, ak by Rusko na Ukrajine uspelo, preto idú spraviť všetko pre to, aby Ukrajina zvíťazila a posielajú, čo môžu.
[00:14:37.770] - Michal Adam
A druhý rozmer je, že aj keď to v absolútnych číslach možno nie je nejaká zásadná pomoc, ale je stále dôležitá, ale nie je to nejaký game changer, tak čo je veľmi dôležité, je politický rozmer často tej pomoci, pretože tieto krajiny robia rozhodnutia, ktoré potom motivujú aj väčšie krajiny a ďalších aktérov k tomu, aby pristúpili k darovaniu niektorých typov vojenskej pomoci.
[00:15:03.230] - Michal Adam
Ono sa to veľmi pekne ukázalo na príklade Slovenska, práve keď sme minulý rok darovali v apríli systém protivzdušnej obrany S-300 úplne ako prvá krajina, teda oficiálne minimálne úplne ako prvá krajina, takýto typ ťažkej techniky, čo potom otvorilo dvere a uľahčilo politické rozhodovanie aj ďalším krajinám. Takže tu netreba zabudnúť aj na tento veľmi dôležitý rozmer.
[00:15:27.140] - Nikola Šuliková Bajánová
Opäť na doplnenie k Maďarsku, ktoré si spomenul v rámci tých krajín druhého koša. Maďarsko neposiela vojenskú pomoc na Ukrajinu. Ono hovorí o tom, že rozbieha, alebo teda že mu beží najväčšia humanitárna pomoc v krajine tým, že prijalo asi milión utečencov a utečeniek z Ukrajiny. No a teda ich postoj je, že neposiela žiadne zbrane, lebo by to podľa ich slov konflikt iba eskalovalo. No a k tomu tretiemu košu?
[00:15:55.790] - Michal Adam
Tretí kôš, veľmi rýchlo, to sú všetky ostatné krajiny. Tam by som zmienil EÚ, ktorá, ako sme sa už na začiatku bavili, významným spôsobom pomáha Ukrajine, ale čo je zaujímavé, že EÚ prvýkrát v histórii prijala rozhodnutie, že do vojnovej zóny, do vojnového konfliktu posiela zbrane jednej z bojujúcich strán, čo je ale v tomto prípade úplne pochopiteľné a legitímne aj z hľadiska medzinárodného práva, pretože posiela zbrane krajine, ktorá sa bráni, a podľa Charty OSN má každá krajina právo na sebaobranu, ak je napadnutá.
[00:16:31.790] - Michal Adam
A je to, samozrejme, v jej absolútnom politickom a bezpečnostnom a geopolitickom záujme, aby na jej hraniciach nemala nejaký režim, ktorý je ovládaný Ruskom a z ktorého potenciálne hrozí nebezpečie aj pre jej členské štáty. A okrem EÚ sú to aj ďalšie krajiny. Existuje niečo, čo voláme ramsteinský formát, nemýliť si so známou nemeckou skupinou, a je to skupina viac ako 50 krajín, kde sú všetky členské štáty NATO a ďalších asi 23 krajín z celého sveta, ktoré Ukrajine pomáhajú, kde patria aj také krajiny ako Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Južná Kórea, to sú všetko partneri, s ktorými NATO čoraz viacej spolupracuje, a napriek tomu, že sú geograficky od nás vzdialení dosť ďaleko, tak rozumejú tomu, že ruská agresia na Ukrajine je globálna hrozba.
[00:17:27.320] - Michal Adam
Jednak, pretože ak by uspelo Rusko na Ukrajine, tak to môže posmeliť ďalších aktérov k podobnému správaniu. A druhak, pretože si uvedomujú, že z hľadiska nejakej globálnej stability aj finančnej je dlhotrvajúci konflikt na Ukrajine, ktorý vyčerpáva zdroje všetkých možných aktérov, tak to nie je niečo, čo by prospievalo nejakému globálnemu hospodárskemu rozvoju a rastu.
[00:17:54.780] - Nikola Šuliková Bajánová
Nebudeme rozoberať každý jeden artikel alebo teda čo ktorý štát posiela. To, čo mňa teraz zaujíma, je, ako sa vlastne rodia pravidlá, podľa ktorých jednotlivé štáty posielajú na Ukrajinu zbrane. Nie je to ľahká téma, takže je okolo toho samozrejme veľa politiky. Ale keď to zjednoduším, tak platí, že vlády posielajú to, čo im schváli v podstate parlament alebo obdobný orgán, ktorý má na toto dosah?
[00:18:21.990] - Michal Adam
Každá krajina to má nastavené nejako inak, má svoje národné pravidlá. Niektorá pomoc je schvaľovaná priamo vládou, niektorá musí prejsť parlamentom, na niektorú je potrebné aktivovať rôzne politické mechanizmy. Napríklad v prípade USA je to známy mechanizmus Lend- Lease, ktorý bol naposledy použitý počas druhej svetovej vojny, kedy USA v obrovských objemoch dodávali pomoc Sovietskemu zväzu na to, aby porazili hitlerovské Nemecko. Aktivovanie toho mechanizmu rozväzuje ruky Kongresu pri schvaľovaní ďalších balíkov vojenskej pomoci.
[00:19:04.050] - Michal Adam
Takže je to všade rôzne. Čo sú zaujímavé momenty, je, že v poslednej dobe, napríklad v niektorých krajinách vznikli dlhodobejšie fondy na podporu Ukrajiny, že už sa neschvaľuje pomoc na nejakej ad hoc alebo nebude sa v ich prípade schvaľovať tá pomoc na nejakej ad hoc báze, ale napríklad Dánsko alebo Nórsko si schválili niekoľkoročný, myslím, že v obidvoch prípadoch je to trojročný fond v objeme niekoľkých miliárd eur. V prípade Dánska je to jedna miliarda, v prípade Nórska, myslím, že 3,5, a budú z tohto fondu postupne ukrajovať na základe toho, čo Ukrajina momentálne najviac potrebuje.
[00:19:50.490] - Michal Adam
A na medzinárodnej úrovni, ako som hovoril, sa to koordinuje práve v rámci tohto ramsteinského formátu, kde si 50 krajín sadne okolo stola. Je tam vždycky ukrajinský minister obrany a diskutujú spolu, že čo a ako vieme pomôcť. A potom tí ministri, ktorí sedeli na tom stretnutí, prídu domov, alebo už aj na to stretnutie prídu a ohlásia nejaké záväzky, alebo potom prídu domov a skúsia to, čo sa tam dozvedeli a na čo tam sa dohodli, presadiť nejako na domácej úrovni potom v koordinácii s premiérom a ďalšími vládnymi aktérmi a parlamentom.
[00:20:25.830] - Nikola Šuliková Bajánová
Ja na tomto mieste znovu zdôrazním, že sa rozprávame o štátnej pomoci, ale ako veľmi dobre vieme, tak tej pomoci pre ukrajinskú armádu je oveľa viac. Sú to či už zorganizovaní občania, občianky alebo nejaké neziskové združenia, humanitárna pomoc rôzneho typu od rôznych organizácií. No a samozrejme sú v tom aj peniaze súkromníkov, spoločností ako SpaceX, Philip Morris, Amazon, Vista Outdoor a podobne. Ale asi sa zhodneme na tom alebo teda asi vieme povedať to, že štátna pomoc, pomoc rôznych štátov na nejakých bilaterálnych vzťahoch predstavuje väčšinu pomoci pre ukrajinskú armádu a pre Ukrajinu ako takú.
[00:21:09.910] - Michal Adam
Je to väčšinou, hej, toto sú štátne peniaze. Ale ako ty si už povedala skôr, treba si uvedomiť, že veľmi často je to tá technika, ktorá stojí nejaké peniaze. To je tá technika, ktorú potom budeme musieť nejakým spôsobom doplniť, čiže to bude stáť peniaze, alebo technika, ktorú my by sme mohli eventuálne predať a získať za to nejaké peniaze. Tak tohto sme sa vzdali v prospech Ukrajiny, ale vzdali sme sa toho z veľmi dobrého dôvodu, pretože chceme, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila.
[00:21:43.110] - Michal Adam
A čo je dôležité, je, že niektorá vojenská pomoc môže byť následne preplatená práve aj z toho Európskeho mierového nástroja, o ktorom sme sa bavili. Aj Slovensko využilo túto možnosť pri darovaní niektorej vojenskej techniky si to následne preplatiť z tohto Európskeho mierového nástroja. Takže to nie je tak, že my by sme úplne o tie peniaze prichádzali, pretože tu vznikli rôzne mechanizmy, ako si to potom ďalej kompenzovať.
[00:22:15.780] - Nikola Šuliková Bajánová
Ja len zhrniem, že sa na Ukrajinu doposiaľ posielali najmä veci, ktoré stáli v hangároch a skladoch a podobne, čiže už vyrobené veci. Išlo veľakrát aj o staré sovietske veci, išlo ale aj o nejaké staršie západné techniky a podobne. To sa postupne mení a tá pomoc sa vyvíja nejako v čase. No a tam prichádza tá dôležitá rovina, že počúvame stále o tom, ako zbrojný priemysel už nestíha tomu dopytu, ktorý na Ukrajine je. Nedávno to hovoril aj generálny tajomník NATO.
[00:22:50.690] - Nikola Šuliková Bajánová
Takže môžeme očakávať, že čoraz častejšie to bude taký model, ako vidíme veľakrát v správach o továrni v Scrantone v americkej Pensylvánii, že americká vláda im zadáva zákazku, od nich nakupuje a to potom posiela na Ukrajinu. Aj toto do toho teraz spadá a bude to asi aj častejšie a bude to vo väčšej miere.
[00:23:13.850] - Michal Adam
Je to súčasť pomoci, že z väčšej časti doteraz to boli najmä dodávky toho, čo je na skladoch, čo už je vyrobené, ale čoraz viacej sa zvyšuje aj podiel alebo zvyšuje sa tlak na to, aby sa vyrábali ďalšie veci. Jednak na to, aby my sme si doplnili svoje sklady a jednak na to, aby sme mohli posielať Ukrajine ešte viacej.
[00:23:36.710] - Michal Adam
Dobrý príklad v tomto je napríklad aj Slovensko, ktoré predalo na Ukrajinu húfnice Zuzana 2. Je to zbraňový systém, ktorý sa osvedčil, a práve preto sa Nemecko, Dánsko a Nórsko dohodli, že spoločne zaplatia výrobu 16 húfnic Zuzana 2, ktoré sa už momentálne dnes vyrábajú a ktoré postupne dodáme na Ukrajinu. Čiže funguje tu aj taká medzištátna koordinácia v tomto, že niektoré štáty dajú zaplatiť alebo zaplatia výrobu zbraňových systémov v ďalších iných krajinách.
[00:24:16.220] - Michal Adam
A, samozrejme, potom dávajú aj svojim vlastným obranným priemyslom vyrábať. Slovensko okrem Zuzán môže mať veľkú pridanú hodnotu aj vo výrobe munície, ktorú, ako si spomenula, Ukrajina dnes míňa v obrovských počtoch, pretože takým spôsobom proti nej bojuje Rusko a musí sa tomu brániť.
[00:24:36.860] - Nikola Šuliková Bajánová
Zároveň sa patrí povedať aj poznámku pod čiarou, že tým, že si to vláda nakúpi od vlastných a pošle to na Ukrajinu, tak neprichádza úplne o nejakú kompletnú hodnotu všetkého, pretože je to aj práca pre ľudí. Je to podpora miestneho priemyslu. Vyberie sa niečo, nie málo na daniach.
[00:24:58.670] - Michal Adam
Presne tak. A to sú výrobky s obrovskou pridanou hodnotou, ktoré stoja rádovo desiatky miliónov eur. Takže áno, práve výroba vojenskej techniky má aj takýto pozitívny ekonomický efekt, pretože sú to veľké peniaze.
[00:25:19.820] - Nikola Šuliková Bajánová
Čo, mimochodom, treba povedať, že žijeme veľmi zvláštne, smutno-zvláštne časy, že tu tak trochu aj drukujeme zbrojárskemu priemyslu a teda subjektom v ňom, aby stíhali vyrábať a aby vyrábali dobre pre ukrajinskú armádu. Ale no asi si veľmi nepomôžeme.
[00:25:37.280] - Michal Adam
Je to tak, je to tak. Bohužiaľ, toto je tá realita, v ktorej momentálne žijeme. Asi všetci by sme boli radšej, ak by sa tie peniaze generovali v nejakých, ja neviem, digitálnych službách alebo v ďalších iných moderných veciach. Ale, bohužiaľ, sme sa museli vrátiť aj k takejto tvrdej obrane, čo je spôsobené tým, že máme tu za hranicami veľkú hrozbu v podobe Ruska.
[00:26:03.530] - Nikola Šuliková Bajánová
Inak, mimochodom, odbočka, ale zaoberáte sa vy, ľudia, ktorí týmto veciam rozumiete, napríklad aj ekologickou otázkou tohto priemyslu? Lebo však veď to spotrebúva obrovské množstvo materiálov, energie a tak ďalej. Vieme, že vojna je neekologická, riadne, takže je toto aspoň do nejakej miery debata?
[00:26:26.210] - Michal Adam
Samozrejme, NATO má vlastnú klimatickú politiku, v rámci ktorej sa snaží znižovať emisie CO2, napríklad v tom, ako to produkuje armáda, pretože už to, čo je vyrobené a sa niekde presúva, a keď sa cvičí a keď sa narába s tou technikou, tak vznikajú nejaké emisie CO2 a nie úplne zanedbateľné. Tak tam sa na toto pozeráme, ako to vieme znižovať tam, ale samozrejme aj pri výrobe zbraní. A nie je to úplne jednoduché, ale je to niečo, o čom sa rozprávame, kde hľadáme spôsoby, ako to znižovať.
[00:27:07.730] - Nikola Šuliková Bajánová
No lebo ja keď sa pozriem na záber, ako kanón vezie obrovský vrtuľník, ktorý má vrtuľu na začiatku aj na konci, a zvládne odviesť takto jednu, a viem, že ich musí odviesť, čo ja viem, stovky alebo koľko alebo desiatky, tak, samozrejme, že sa mi hneď v týchto časoch zapne kontrolka, že fúha, tak ale toto je veľmi neekologické, ale zároveň to nie je vôbec vtipné, ale ako predstava, že by to mal robiť, čo ja viem, vodíkový vrtuľník alebo vodíkový autobus, to je úplne za hranicou reality.
[00:27:39.740] - Michal Adam
Ja tiež mám s týmto osobnú skúsenosť. Ja vždycky, keď sa vraciam domov na východné Slovensko, pomerne v blízkosti poľsko-ukrajinských hraníc do Prešova, tak vidím často na oblohe križovať oblohu lietadlá v takých objemoch, ako to nebývalo, a je to práve spôsobené asi aj tým, že tie lietadlá vozia vojenskú pomoc do tých rôznych hubov, či už v Poľsku, alebo aj u nás, kde sa to potom ďalej posúva na Ukrajinu.
[00:28:20.570] - Nikola Šuliková Bajánová
Keď hovoríme o vojne na Ukrajine, nemôžeme vynechať ani situáciu v Rusku. Ak by nebola vojna, Rusko by dnes pravdepodobne stále zastávalo pozíciu druhého najväčšieho exportéra zbraní na svete. A to asi aj napriek tomu, že mu podiel na medzinárodnom obchode so zbraňami klesá. Myslím, že v období 2013 až 2017 to bolo nejakých 22 % a od roku 2018 až 2022 16 %. Ten pokles spôsobili sankcie uvalené na Rusko už v roku 2014 po anexii Krymu, ktoré spôsobovali aj to, že do Ruska nemohli byť importované viaceré súčiastky využívané na výrobu zbraní. No a samozrejme za to môže aj vojna.
[00:29:09.590] - Nikola Šuliková Bajánová
A ja iba doplním, že najväčšími odberateľmi ruských zbraní sú India a Čína, pričom, ak sa nemýlim, tak už v tomto roku hlásila India, že jej Rusko nebolo schopné dodať nejakú dodávku zbraní, ktorú mala objednanú. Ale stále sa hovorí o Rusku ako o druhom najväčšom vývozcovi, ale táto pozícia je s najväčšou pravdepodobnosťou ohrozená, nie?
[00:29:37.100] - Michal Adam
To sa už deje, to sa už deje. Tá vojna je tak zásadný požierač ruskej vojenskej techniky, že akékoľvek exporty sú dnes veľmi, veľmi limitované až neexistujúce. Rusko sa momentálne veľmi sústredí na to, aby uspelo na Ukrajine a má stále pocit, že má tej munície a zbraní toľko, že z dlhodobého hľadiska vie Ukrajinu a jej západných podporovateľov unaviť.
[00:30:06.020] - Michal Adam
Toto je dnes základný, aspoň tak to vnímame, základný rys ruskej stratégie je hrať to na dlhú opotrebávaciu vojnu a proste vystrieľať na Ukrajinu toľko munície a nechať tam zomrieť toľko ľudí, svojich vlastných občanov, že to tú menšiu Ukrajinu jednoducho postupne vyčerpá. A v Rusku zároveň už dnes beží výroba ako keby vo vojnovom stave. Rusko dnes v mnohých oblastiach, spoločnosť je už ako keby vo vojnovom stave, len to nikdy nebolo politicky takto vyhlásené, pretože by to bolo veľmi nepopulárne. Ruské politické vedenie sa bojí vyhlásiť už vôbec len nejakú všeobecnú mobilizáciu, preto to robí všelijakými takými čiastočnými mobilizáciami a rôznymi pokútnymi inými spôsobmi.
[00:30:55.730] - Michal Adam
A podobné je to aj pri výrobe zbraní. Dnes už výroba beží ako keby na vojnové obrátky, len sa o tom nehovorí. Takže Rusko okrem toho má obrovské zásoby, ktoré tiež sa veľmi stenčujú, alebo nie veľmi, ale rýchlo, vzhľadom na to, koľko Rusko strieľa na Ukrajine. Ale jednak beží výroba na vojnové obrátky, jednak sú veľké skladové zásoby a okrem toho Rusko má stále na medzinárodnej scéne nejakých partnerov, ktorí mu dodávajú zbrane. Konkrétne, keď ide o muníciu a rakety, tak je to Severná Kórea. A keď ide napríklad o drony, tak je to Irán. A Irán dodáva tiež aj muníciu a nejaké delostrelecké granáty a tak ďalej, z toho, čo vieme.
[00:31:45.890] - Nikola Šuliková Bajánová
Navyše z leaknutých dokumentov z Pentagonu, sme sa dozvedeli aj to, že Egypt plánoval poslať riadené strely Rusku. Tým pádom asi môžeme veľmi realisticky predpokladať, že takýchto štátov je aj viac.
[00:31:59.120] - Michal Adam
Špekuluje sa o viacerých krajinách. Opäť raz v dobrej tradíci, ja to komentovať nebudem.
[00:32:05.090] - Nikola Šuliková Bajánová
Jasné, len mi teda povedz, že čo to znamená vojnové obrátky, lebo vojnové obrátky vieme asi aj kvantifikovať?
[00:32:11.930] - Michal Adam
Číselne ti to ja neviem povedať, ale viem ti povedať, že to znamená to, že predlžujú sa smeny ľuďom, ktorí pracujú v fabrikách, a beží výroba nepretržite, zvyšuje sa tlak na to, aby bolo vyrobeného viacej. No a proste ten mechanizmus.
[00:32:30.230] - Nikola Šuliková Bajánová
Tam mi napadá, že sme to vlastne nedávno videli na prehliadke na oslavách Dňa víťazstva, kedy pred Putinom pochodovali menšie tisíce vojakov a ukázalo sa tam menej techniky, čo, mimochodom, bola aj prehliadka, kde Rusko predvádzalo svojim obchodným partnerom, že čo všetko zvládli vyrobiť a podobne. Ale teda tu sme videli, že tie, neviem či to povedať, že zásoby, ale že ten arzenál je momentálne niekde inde. Vieme veľmi dobre kde.
[00:33:01.130] - Nikola Šuliková Bajánová
No ale toto sa možno objemom peňazí, ktoré na to idú, nezdá ako relevantná otázka alebo relevantná rovina v celej našej debate, ale ja to predsa len spomeniem. Putin používa na vojnu aj kriminálnu skupinu vagnerovcov. Zaujímalo by ma, prečo vlastne Putin platí týmto ľuďom, konkrétne teda ľuďom Jevgenija Prigožina. Či sa mu oplatí takýto model a ako oni vlastne fungujú?
[00:33:29.750] - Michal Adam
Putinovi sa to oplatí skôr politicky mať takúto súkromnú vojenskú spoločnosť, ktorú prevádzkuje jeho oligarcha Prigožin, na ktorého pleciach v zásade je ekonomická stránka toho celého a organizačná. On proste to dáva ako keby „zo svojich peňazí“. Ale tak to sú peniaze, ktoré rôznym spôsobom pritiekli k nemu. Ale pre Kremeľ je to dôležité, pretože na Ukrajine to vie vygenerovať veľké počty vojakov, ktoré inak by Rusko muselo generovať nejakou mobilizáciou, čiže ako keby klesla politická nutnosť vyhlásiť ďalšie vlny mobilizácie, ale zomiera ich tam tak veľa na Ukrajine, že nejaká ďalšia vlna mobilizácie bude musieť prísť.
[00:34:20.270] - Michal Adam
A druhá vec je, že ak sa budú diať nejaké neúspechy, napríklad ako vidíme aj teraz pri Bachmute, že aj po už takmer skoro roku ťažkých bojov, tak Ukrajina teraz je ako keby v protiofenzíve a postupuje, a bojovali tam najmä vagnerovci, tak bude to mať na koho hodiť ten režim.
[00:34:37.820] - Michal Adam
Ale vagnerovci sú špecifický prípad, pretože tu nejde len o Ukrajinu. Oni pôsobia aj v ďalších častiach sveta, najmä v Afrike, a veľmi aktívni boli najmä pred vypuknutím vojny, kde Rusko si takto tam ošetruje svoje záujmy a zvyšuje svoj vplyv.
[00:34:56.390] - Michal Adam
Pretože vagnerovci často boli najímaní rôznymi povedzme nie úplne demokratickými režimami na to, aby oficiálne bojovali proti terorizmu. V Afrike je veľký problém s tým, že sa tam rozmáhajú rôzne teroristické skupiny. Tie krajiny a ich oficiálne štruktúry majú problém s tým nejakým spôsobom bojovať, tak si najímajú zvonku týchto žoldnierov.
[00:35:21.560] - Michal Adam
Ono to ale potom v realite vyzerá tak, že ten ich efekt v boji s terorizmom je minimálny, skôr pôsobia často ako nejaká masívna ochranka pre práve takýchto povedzme nie úplne demokratických lídrov. Áno, a je to pre tých lídrov výhodné v tom, že vedia sa prezentovať, že aha, tu sa staráme o boj proti terorizmu, ale v skutočnosti má za sebou nejakú silu, ktorá ho môže chrániť proti nejakým potenciálnym vyzývateľom alebo ďalším. No a samozrejme pre Rusko je to spôsob, ako zvyšovať svoj vplyv, ako sa dostávať k tomu, aby mohlo ovplyvňovať nejaké rozhodnutia tých krajín v prospech Ruska.
[00:36:07.790] - Nikola Šuliková Bajánová
No a napokon k tej otázke, ktorú sme viackrát naznačili a sľúbili, že sa k nej ešte vrátime. Tvrdí sa, že zbrojársky alebo zbrojný priemysel nestíha. Videla som rôzne prepočty, že toľko, čo vyrobí spomínaná fabrika v Scrantone za mesiac, dokáže ukrajinská armáda vystrieľať za päť dní a podobne. Určite by sa dalo nájsť viacero takýchto príkladov. Tak ako to je a ako veľmi zlé to je?
[00:36:33.020] - Michal Adam
Aj áno, aj nie. Stále veľa krajín má dosť munície na skladoch, aj keď tie zásoby sa čoraz viac stenčujú. To si tie krajiny uvedomujú, preto čoraz viacej aktivujú svoje obranné priemysly na to, aby vyrábali vo väčších objemoch. A čo je veľmi dôležité, je, že to uvedomenie si, aké riziko z toho plynie, je kolektívne. A preto sa aj v NATO rozprávame, aj krajiny medzi sebou, ako to vieme spoločne nejako zintegrovať naše obranné priemysly a výrobné plány a kapacity. A toto bude tiež jedna z dôležitých tém samitu vo Vilniuse a výhľadovo aj na ďalšie mesiace.
[00:37:16.910] - Michal Adam
Takže je to niečo, čo je rizikom, čo si uvedomujeme, že je rizikom, ale na čom pracujeme. A ja pevne verím v to, že máme ešte stále dosť času na to, aby sme tieto naše snahy zintegrovali. Napríklad Európska únia teraz vyčlenila jednu miliardu eur čisto len na výrobu munície. Niektoré krajiny majú veľmi podrobné plány na to, ako v najbližších rokoch vyrobiť veľké objemy munície, a teraz sa hrá o to, ako dobre to budeme vedieť zintegrovať.
[00:37:54.650] - Nikola Šuliková Bajánová
No to si mi dal celkom diplomatickú odpoveď, že čo asi tak chcete a čo by bolo pekné, ale dobre, rozumiem. Tak to len tak zhrniem na záver. Je to možno skôr také zamyslenie, že keď si to spočítame, povedal si, že od 2014 na svoje ozbrojovanie NATO minulo viac ako 500 miliárd eur. Šialená suma. Potom sa pozrime len na výdavky, ktoré smerujú na Ukrajinu, čiže nie do NATO, ale na Ukrajinu. To je Amerika, to je nejakých 40 miliárd. Ďalšie štáty dokopy, ja neviem, keď to tak naozaj strelím od brucha a zaokrúhlim, 100 miliárd. Koľko toho ešte asi bude musieť byť, aby sme dokázali dohnať nedostatky? A aby sme vojnu pomohli vyhrať, aby sme naozaj žili v nejakom normálnom svete potom?
[00:38:48.380] - Michal Adam
To je jeden rozmer toho, že svet po ruskom útoku na Ukrajinu už nebude taký, ako bol predtým. Bezpečnosť, obrana, to budú opäť témy číslo jedna aj v nejakom domácom politickom kontexte. A tak ako témami vždycky pred voľbami, ja neviem, boli školstvo, zdravotníctvo, zlepšovanie verejných služieb a tak ďalej, tak teraz to bude aj obrana, že koľko a ako budeme dávať na obranu, akú budeme mať obrannú politiku.
[00:39:19.610] - Michal Adam
Ja to často prirovnávam, ja som to hovoril už aj v našom podcaste aj inde, že útok Ruska na Ukrajinu je pre Európu 11. september, to, čo bolo pre Ameriku a koniec-koncov pre svet. Tiež tak zásadne sa zmenili prístupy k bezpečnosti po 11. septembri, čo sa týka boja proti terorizmu, ale aj rôznych bezpečnostných opatrení a tak ďalej, že v tomto je to podobné.
[00:39:46.760] - Nikola Šuliková Bajánová
Hovorí diplomat v NATO so zameraním na Rusko a Ukrajinu Michal Adam. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
[00:39:51.830] - Michal Adam
Ja ďakujem veľmi pekne za pozvanie, a ak vás témy, o ktorých sme sa dnes rozprávali, nejak viac zaujímajú, tak my sa im podrobnejšie venujeme práve v našom podcaste Daj NATO! Budeme veľmi radi, ak si nás niekedy pustíte. Pekný deň ešte prajem všetkým a dovidenia.
[00:40:13.600] - Nikola Šuliková Bajánová
Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vychádza v nedeľu. Nájdete ho vo všetkých podcastových aplikáciách aj na YouTube. Partnerom tohto podcastu bol Telekom. Ak chcete, aby bola vaša firma alebo spoločnosť pripravená na budúcnosť a konkurencieschopná bez ohľadu na to, v čom podnikáte, Telekom vám prináša komplexné digitálne riešenia. Viac informácií nájdete na webe telekom.sk alebo kliknite na odkaz v popise tohto podcastu.
[00:40:40.000] - Nikola Šuliková Bajánová
Ja som Nikola Šuliková Bajánová a podcast Ekonómia ľudskou rečou vznikol v spolupráci s portálom skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty a informácie o nich. Ďakujeme, že nás počúvate.
