[00:00:08.170] - Nikola Šulíková Bajánová
Energetická kríza prepisuje všetko, na čo sme boli zvyknutí. Ceny energií spustili tak trochu hystériu, pretože okrem iného poháňajú vysokú infláciu a nielen domácnosti nechávajú v neistote. Som Nikola Šulíková Bajánová a toto je podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál skpodcasty.sk. Spolu s Martinom Lindákom sa dnes pozrieme na stúpajúce ceny elektriny, na to, čo ich zdvíha a či je energetický trh dobrý nápad.
[00:00:37.830] - Nikola Šulíková Bajánová
Najskôr, čo potrebujete vedieť predtým, ako sa pustíme do rozhovoru. Keď hovoríme ceny energií, myslíme tým najmä elektrinu a plyn. Tento podcast bude o elektrine. Jej vysoké ceny trápia celú Európu a Európska únia sa už dohodla na opatreniach pre boj s nimi. A medzitým ste si asi aj prečítali, že Slovensko získalo možnosť využiť na pomoc s cenami aj eurofondy. To sú peniaze pre firmy a verejný sektor. Ono je to ale tak, že najskôr minister financií oznámil, že je to istá vec, po ňom premiér povedal, že to budú tri až štyri miliardy, potom poslankyňa Nicholsonová povedala, že to bude jeden a pol miliardy a napokon to bude ešte menej. A samozrejme, ide o peniaze, ktoré malo Slovensko čerpať na celkom iné veci. A ešte aby som dopovedala celú túto informáciu, tak komisia hovorí, že je pripravená o tom diskutovať. Takže je to síce možnosť, ale asi sa nedá úplne hovoriť o totálne istej veci a zároveň ešte ani nepoznáme úplne presne nejaké detaily, že komu, čo a ako pôjde. No a ďalej vieme povedať, že celková spotreba elektriny na Slovensku už klesla o pätnásť percent, a to najmä pre odstavenie viacerých energeticky náročných podnikov ako Slovalco a Duslo Šaľa.
[00:01:59.240] - Nikola Šulíková Bajánová
Martin, toto je náš prvý spoločný podcast Ekonómia ľudskou rečou, ale nie je to náš prvý spoločný podcast. My už sme nejaké v minulosti nahrávali, konkrétne v denníku SME, keď sme tam obaja istý čas naraz pracovali. Napadlo mi, že by sme mali na úvod niečo o sebe povedať. Ty si okrem iného tvorca videí Ekonómia ľudskou rečou, ktoré vlastne viedli aj k tomuto podcastu. Čo ale nie je všetko, čo robíš.
[00:02:23.390] - Martin Lindák
Tak to je, ako si hovorila, boli sme kolegovia ešte v denníku SME. Teda ja som bol presnejšie v Indexe, ale je to stále SME a nahrávali sme už nejaké podcasty spolu. Ja som najskôr prešiel a v súčasnosti pracujem pre FinStat a práve ekonómia ľudskou rečou je pre mňa takou voľnočasovou aktivitou, ktorá zaberá stále viac času.
[00:02:42.470] - Nikola Šulíková Bajánová
Za seba poviem, že som do konca júla pracovala v denníku SME, kde som pôsobila na podcastovom oddelení. Moderovala som hlavne podcasty Dobré ráno a Index. Takisto som produkčne robila na mnohých ďalších za ten čas, čo som tam strávila. No a aktuálne som v podstate na voľnej nohe. Chcela som povedať ešte to, že som veľmi rada, že skpodcasty prišli s nápadom robiť aj Ekonómiu ľudskou rečou ako podcast a ešte aj takýmto spôsobom, pretože kto nepozná tvoje videá, tak sú to približne 20 minútové, možno trošku dlhšie niektoré, niektoré kratšie, videá o rôznych ekonomických témach, či už nadčasových alebo aktuálnych. No a ty v tých videách používaš kopu grafov a ilustrácií, ktoré sa nedajú preklopiť jedna k jednej z videa do audia, takže to by jednoducho nefungovalo, a preto je tu táto rozhovorová forma, kde sa ja hlavne pýtam a ty alebo hostia odpovedajú. A podľa mňa je to takto aj ideálne. No a teraz k tej samotnej téme našu podcastovú Ekonómiu ľudskou rečou štartujeme, dovolím si povedať, jednou z najhorších tém, aké si viem predstaviť. Budeme sa totiž rozprávať o cene elektriny, ako sa tvorí, prečo tak veľmi stúpa a čo to znamená v praxi. A už naozaj dlho to robia všetky médiá, akože nie je deň, kedy by nevyšiel článok alebo reportáž rozoberajúci ceny elektriny alebo aj energií vo všeobecnosti, ale teda v duchu metódy eat the frog ideme do toho, pretože si to aktuálna situácia naozaj vyžaduje. A už len posledná úvaha na úvod. Inak monológy sú taká moja tendencia, na ktorej sľubujem, že popracujem. Čiže tá posledná úvaha na úvod je, že chcela by som alebo bola by som bývala chcela povedať, že si to vlastne aj odbavíme v tejto prvej epizóde, ale obávam sa, že tak ľahko ten pokoj s elektrinou mať nebudeme, pretože ona sa do tohto podcastu určite vplíži aj v budúcnosti.
[00:04:38.390] - Martin Lindák
V zásade ešte tie ceny elektriny budú téma podľa mňa aj budúci rok a možno ešte o dva roky. Aj keď vidíme, že tá cena elektriny trošku klesla, ale stále je to násobne viac, ako to bolo minulý alebo pred dvoma rokmi.
[00:04:50.780] - Nikola Šulíková Bajánová
Inak, čo je zaujímavé, tak táto téma už penetrovala aj také sféry spoločnosti, o akých sa nám asi pred rokom ani nezdalo, lebo zachytila som viaceré videá alebo viaceré príspevky aj influencerov a influenceriek, ktorí sa začali venovať téme ceny elektriny. Neviem, či si ty niečo podobné zachytil.
[00:05:09.830] - Martin Lindák
Čiastočne hej. Ono hlavne témou je to, že ako teraz šetriť. Akože zatiaľ nás to nezasiahlo nejak priamo tie vyššie ceny elektriny, plynu už asi čiastočne hej, ale hlavná téma je to, že ako šetriť. Doteraz sme my nejak veľmi neriešili, že či kúrime na 23 alebo 24 stupňov. Neriešili sme to, či notebook je uspatý cez noc alebo je vypnutý. Rovnako sme neriešili nejaké žiarovky možno doma, že či sú to tie klasické staré žiarovky alebo sú to LEDky, ktoré šetria oveľa viac elektriny, čiže začneme si to všímať až teraz.
[00:05:40.160] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono samozrejme určite sú ľudia, ktorí si na to dávajú pozor už ako na nejaké pravidlo, pretože nemajú jednoducho peniaze na rozhadzovanie, na prevádzku alebo chcú šetriť životné prostredie alebo ja neviem, aké rôzne dôvody za tým môžu byť. V každom prípade, kto si dá tú námahu, tak tých tipov nájde naozaj množstvo. Ty už si nejaké naznačil, tipy na svojej stránke ponúka aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, môžeme ich priložiť do popisu k tejto epizóde. Keď si to rozkliknem, tak tam vidím kúrte v izbách na 20 stupňov, v spálňach len na 18, nekúrte kde netreba. Ja napríklad nekúrim takmer nikde okrem kúpeľne, ale je to tým, že ja znesiem lepšie nižšie teploty, ale samozrejme asi aj kvôli udržiavaniu nejakého sucha je rozumné si to aspoň na tých 20 stupňov zapnúť. Nastavte termostat na teplú vodu na 60 až 65 stupňov, zabránite jej prehriatiu. Potom sú tam rady týkajúce sa umývačky riadu a práčky. Umývajte riad a perte oblečenie pri tridsiatich stupňoch, ak nie je veľmi znečistené. Inak to sú celkom také tipy, ktoré by možno mali ľudia dodržiavať bežne a nielen asi pri energetickej kríze, ale budiš. No a mňa by napríklad zaujímalo aj čo plánuješ robiť ty.
[00:06:58.820] - Martin Lindák
Ja sa priznám, že na toto nemám veľmi dobrú odpoveď, pretože stále bývam v podnájme, kde má fixnú cenu. Ale nechcel by som vyznieť ako taký zlý podnájomca, ktorému je jedno, že ako spotrebováva tú elektrinu alebo míňa vodu alebo teplo, ale ja mám zároveň aj tú výhodu, že ja som ako keby v tom podnájme menej. Presúvam sa ešte medzi svojim trvalým pobytom, a tak. Čiže ale v zásade stále fungujem rovnako. Ja som nikdy nekúril, že na 24 25, vždy sme to mali asi tak 22 možno, tak možno teraz budeme mať o stupeň menej, aj keď som si všimol, že ešte stále nekúria v bytovkách. Možno to je dané tým, že je to centrálny odberateľ a nevie aké budú ceny, ale keby som tak všeobecne chcel povedať, tak ako si hovorila, je množstvo rád na internete. V zásade sa to dá tak stupňovať, že od tých najdrahších, čo znamená, že výmena nejakej chladničky, práčky a podobne za novšie typy, ktoré sú energeticky efektívnejšie, ale samozrejme to je väčšia investícia až po také jednoduchšie tipy, že ja neviem, že keď si robím ráno párky, tak si tam nedám veľa vody, ale dám si menej. Keď si zohrievam jedlo, tak to nebudem robiť na sporáku, ale v mikrovlnke, lebo to je kratšie, zožerie to menej elektriny. Čiže ono tých rád je strašne veľa.
[00:08:15.940] - Nikola Šulíková Bajánová
Poďme k téme. Prečo sa dnes rozprávame o takých vysokých cenách elektriny, respektíve lepšie položená otázka, prečo tá elektrina tak zdražela? Prečo je drahšia skokovo oproti trebárs minulému roku alebo predminulému roku, a to teda nehovoríme o pár eurách, ale napríklad v auguste to bolo 1000 eur za megawatthodinu, čo bola samozrejme výchylka, o ktorej sa dnes už nemusíme rozprávať. Ale tak teda, prečo cena elektriny rastie?
[00:08:44.830] - Martin Lindák
Na to je taká jednoduchá, že jednou vetou odpoveď a potom taká širšia. Tak najprv poviem tú jednovetovú a v zásade je za tým vojna a ostatné okolnosti. Napríklad v lete bolo dosť teplo, znižovalo to hladinu riek, čo zase znižovalo výkon vodných elektrární. Zároveň, napríklad vo Francúzsku, ktoré má ešte väčší podiel jadrovej energie, teda viac atómových elektrární ako my, tak malo problém s nejakými technickými odstávkami, hrdzavelo im tam potrubie alebo niečo podobné, tak skrátka museli vypnúť tie atómové elektrárne, resp. znížiť výkon. A potom boli tam ešte nejaké iné faktory, také tie menšie, ale najzásadnejšie je samozrejme vojna. A teraz, že ako vojna vplýva na cenu elektriny? Tak ako sa tvorí cena elektriny. Elektrina je taká dosť špecifická komodita. Neviete ju skladovať, resp. viete ju skladovať, ale len vo veľmi malých množstvách a zatiaľ sa to veľmi nevypláca. Čiže čo to znamená? Elektrinu musíte, ktorú vyrobíte, musíte v tom istom čase dodať do nejak pár minút, pár sekúnd, záleží od toho, aká je sieť. A to vás postaví pred ten problém, že máte rôzne typy elektrární, ktoré vyrábajú z rôznych nerastných surovín, resp. z rôznych zdrojov energie. V zásade najlacnejšie sú atómové elektrárne, pretože tie keď raz zapnete, tak vyrábajú s relatívne nízkymi variabilnými nákladmi, čiže za každú ďalšiu megawatthodinu zaplatíte nízku sumu. Problém je, že samozrejme atómové elektrárne majú to svoje riziko, že môže sa im niečo stať. A druhý problém je, že sú dosť drahé ich postaviť. Potom v tom poradí. Keď sa na to pozrieme, že koľko stojí vyrobiť každú ďalšiu megawatthodinu elektriny, tak sú potom obnoviteľné zdroje, ako je slnko, rôzna napríklad biomasa alebo rovnako vodné elektrárne, ktoré máme aj celkom silno zastúpené na Slovensku. No a na konci toho celého sú plynové elektrárne, resp. elektrárne, ktoré vyrábajú z plynu a z uhlia. Tie sú v zásade najdrahšie v súčasnosti, keďže vieme, že cena plynu vzrástla, myslím, že dvoj až trojnásobne oproti minulému roku alebo spred dvoch rokov. A rovnako, keďže rástla cena plynu, tak to ovplyvnilo aj uhlie. A prečo rástla cena plynu a uhlia? No kvôli sankciám zo strany Európskej únie a Spojených štátov amerických voči Rusku a zároveň aj kvôli tomu, že Rusko nejak už od začiatku vojny, resp. už pred vojnou začalo s tým, že priškrcovalo kohútiky plynové, ktoré tiekli vlastne do Európy. V súčasnosti cez tie hlavné plynovody už skoro vôbec netečie plyn a Európa to musela nahradiť prostredníctvom skvapalneného plynu. Ale to je zase iná téma. A ako sa to prejavuje vlastne na tej cene elektriny? Cena elektriny sa tvorí cez takzvaný merit order sa tomu hovorí. V zásade, povedzme si, že zajtra budeme o dvanástej potrebovať päťtisíc megawatthodín elektriny a čo urobí ten trh resp. čo sa spraví na trhu je, že každý ten výrobca dá nejakú ponuku za koľko môže vyrobiť tu elektrinu. Napríklad atómové elektrárne vedia vyrobiť ja neviem štyritisíc megawatthodín a vedia to vyrobiť, že jednu megawatthodinu za desať eur. Potom sú tam slnečné elektrárne, vodné elektrárne a tak ďalej, tie to vedia urobiť za 50 eur a potom tam máme uhoľné a plynové elektrárne a tie to vedia urobiť za 300 eur. No a problémom je, že ten merit order je nastavený tak, že vlastne ten posledný, ktorý uspokojuje ten dopyt v tom čase, čiže zajtra o dvanástej, nastavuje tú trhovú cenu aj pre všetkých ostatných. Čiže v realite sa stane, že napríklad atómová elektráreň tam bude v pluse 250 eur na jednu megawatthodinu, slnečné elektrárne trošku menej, už si trošku nepamätám, ako som povedal ten príklad. No a cena pre trh, pre spotrebiteľov, pre firmy a tak ďalej bude tých 300 eur za megawatthodinu, čiže preto vzrástli vlastne tie ceny elektriny.
[00:12:34.930] - Nikola Šulíková Bajánová
Počkaj, počkaj, či tomu správne rozumiem. Veľmi zjednodušene, znamená to to, že niekam sa prihlásia rôzni výrobcovia elektriny a povedia: Pozrite sa, ja tu mám toľkoto elektriny za takúto cenu a vlastne ten, kto je aktuálne k dispozícii s tou nejakou ponukou, ktorá niekomu pasuje, určuje tú cenu.
[00:12:58.900] - Martin Lindák
Áno, zabudol som to spomenúť. Taký ten ďalší faktor, aj keď som naňho narazil na začiatku, že dopyt a ponuka musí byť v nejakom čase vždy vyrovnaná, pretože nevieme skladovať elektrinu, tak to znamená to v prakticky, že plynové a uhoľné elektrárne sa dajú veľmi rýchlo zapnúť, lebo my presne nevieme, aká bude spotreba zajtra, vieme to približne, sú na to múdre programy, algoritmy a tak ďalej, ktoré odhadnú na základe počasia a na základe toho, či je pracovný deň a tak ďalej, že aká bude spotreba zajtra o dvanástej.
[00:13:28.120] - Nikola Šulíková Bajánová
Tu mi napadá inak príklad pandémie, kedy sa prakticky zo dňa na deň alebo z týždňa na týždeň menili tie opatrenia a napríklad ľudia prestali chodiť do práce a ostali doma, takže sa úplne zmenila vlastne akoby tá štruktúra toho, kam tá elektrina potečie. Čiže aj toto ukazuje, aké to môže byť nepredvídateľné.
[00:13:50.050] - Martin Lindák
Tak presne. A tá odchýlka, ktorá je od tej nejakej prognózovanej spotreby, tak tá sa musí dopĺňať práve napríklad cez tie plynové alebo uhoľné elektrárne. Čiže v zásade tie sú vždy ako keby na konci toho procesu a vždy uspokojujú tú odchýlku v tom čase.
[00:14:06.070] - Nikola Šulíková Bajánová
Okej, ale ako je to vlastne čo sa týka toho časového hľadiska? Ako ty kupuješ elektrinu? Ty ju nekupuješ vždy len zo dňa na deň. Ty ju kupuješ aj čo ja viem rok dopredu, nie?
[00:14:17.710] - Martin Lindák
No ono to je tá ďalšia komplikovaná vec na trhu s elektrinou, že fungujú tam dlhodobé dodávky, fungujú tam burzy a fungujú tam aj nejaké priame stretávanie sa medzi dodávateľom a výrobcom elektriny. Aby som to zase tak širšie vysvetlil, tak nejaké dve tretiny trhu tvorí elektrina, ktorá sa predáva na dlhodobých kontraktoch. Len sa tomu hovorí aj forward, to sú tie kontrakty, ktoré sa uzavrú, že dohodneme sa dneska na cene, ale dodávka bude napríklad o rok. No a forwardy sa obchodujú väčšinou takto, že stretne sa dodávateľ a výrobca, je to mimo burzy, potom sú tzv. futures, čo sú to isté, len sa odohrávajú na burze. Samozrejme ten kontrakt je trošku iný, lebo je štandardizovaný, dá sa obchodovať na burze, čiže keď nejaký výrobca nakúpi elektrinu na budúci rok a napríklad medzitým vzrastie elektrina, spravilo to myslím, že Slovalco, ktoré teraz zrušilo svoju fabriku, tak môže napríklad o pol roka, že zistí, že wow, tak cena ja som nakúpil za 50 eur megawatthodinu a o polroka bude 300 eur za megawatthodinu, tak môže túto dodávku predať ďalej a zarobí ešte na tom. No a potom je tzv. krátkodobý trh, ktorý môže byť, že hodinu pred dodávkou elektriny alebo 15 minút až. No a práve tu sa tiež obchoduje vlastne na burzách sa obchoduje len nejaká tretina objemu elektriny a tu je práve tá trhová cena, ako keby, ale v zásade, aby som to zjednodušil, obchoduje sa viacero kontraktov, môžeme vidieť, že úplne spotový trh, ktorý bude odrážať cenu ja neviem, že s dodávkou o deň alebo hodinu, ale potom môžeme vidieť tie dlhodobé kontrakty na burzách. Tie sa väčšinou volajú, že call 23 alebo call 24, to je že s dodávkou v roku 2023 alebo s dodávkou v roku 2024. Väčšinou sa uvádzajú, keď bežne vidíme v novinách, že cena elektriny, tak sa uvádzajú tieto dlhodobejšie kontrakty. Napríklad, keby ste išli na stránku, že kurzy.cz tam je cena elektriny, tam sa uvádza cena na budúci rok myslím a tam by sme videli, že cena je nejak 400 eur myslím dneska alebo 500 eur za megawatthodinu. Najvyššie bola nejakých 1000 eur, keď sa o tom tak strašne hovorilo, bol to boom, ale v zásade to je taká neudržateľná cena. Aj 400 eur za megawatthodinu je stále zásadne viac, ako to bolo pred dvoma rokmi. Je to desať a viac násobne viac a je to v zásade pre ekonomiku neudržateľná cena.
[00:16:37.900] - Nikola Šulíková Bajánová
Pre predstavu, domácnosti spotrebujú za rok viac ako dve megawatt hodiny. Hovorím správne?
[00:16:43.900] - Martin Lindák
Uvádza sa bežne, že 2,2 megawatt hodiny, ale záleží samozrejme od toho, či tým kúria, či zohrievajú s tým vodu, či majú plynový sporák, elektrický a tak ďalej. Napríklad, keď som si zisťoval, tak moji rodičia majú rodinný dom, oni spotrebujú okolo štyroch až piatich megawatthodín, a to zohrievajú vodu a varia vlastne na elektrine.
[00:17:12.110] - Nikola Šulíková Bajánová
Na základe tohto všetkého, čo si povedal, dá sa vôbec niečo teraz vyvodiť? Čo to znamená pre trebárs domácnosti v budúcom roku?
[00:17:21.590] - Martin Lindák
V zásade to dneska ešte nevieme povedať, pre zase taký širší obraz, cena pre domácnosti a pre malé podniky, to sú tie, ktoré odoberajú myslím, že do 30 megawatthodín ročne, keď si dobre pamätám, tak je cena regulovaná. O reguláciu cien elektriny alebo iných komodít na Slovensku sa stará Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. V zásade úrad si každý rok sadne nad nejaké cenové rozhodnutia a ide počítať, že ako bude vyzerať koncová cena elektriny pre domácnosti. Kto už videl, že keď platí elektrinu a vidí ten výpis, tak asi si všimol, že kalkulácia cena elektriny, a to koľko zaplatí na konci, nejaké zložky to má, je to celkom komplikované, ale tak zjednodušene vysvetliť. Koncová cena elektriny vlastne sa skladá zo siedmich zložiek. Väčšina samozrejme sa týka elektriny, ale samotná komodita, resp. samotnú tú trhovú cenu, tá je tam zastúpená len približne zo 40 percent, každý rok to je trošku inak a zvyšné zložky tvoria neviem napríklad platíme za podporu obnoviteľných zdrojov energie, platíme tam za prenos, za straty v sieti pri prenose elektriny a tak ďalej. No, ale toto je taký celkom paradox, lebo často sa zvykne hovoriť teraz v médiách, že 70 percent vlastne podnikov nenakúpilo elektrinu v dlhodobejších kontraktoch, ale kupuje ju teraz za tie spotové trhové ceny. No až tak posmešne sa niekedy vraví, že no podniky nevedeli kalkulovať, ale taký paradox je, že napríklad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý by mal vedieť o elektrine asi najviac na Slovensku, menil tento výpočet trhovej ceny, ktorú zarátal aj do tej koncovej ceny elektriny. Doteraz do tohto roka vždy počítal, že zobral si prvý polrok minulého roka a spriemeroval trhovú cenu, a s tou už počítal a keď bola vysoká, tak ju mohol trošku zregulovať a podobne, nastaviť skrátka tú cenu do tej koncovej ceny pre domácnosti a malé podniky. No ale ÚRSO tento rok, keďže videl, že cena elektriny rastie, ale ešte nie tak brutálne, ako sme to videli teraz v treťom kvartáli, tak povedal, že počká a nebude rátať s tým prvým polrokom tohto roka, ale zoberie tretí kvartál tohto roka. Lenže keď sa teraz pozrieme, že ako vyzeral tretí kvartál, tak tá cena bola práveže najhoršia. Skrátka, najviac bola prepálená tá trhová cena elektriny a práve v treťom kvartáli sme videli tých 1000 eur za megawatthodinu. Čiže to len na ukážku toho, že ani vlastne ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevedel, ako tie ceny budú vyzerať a čo s nimi. No a keď som si pozeral jeho analýzy posledné, že keby brali napríklad druhý kvartál, kde už ceny vedia, už to spriemerovali a keby to brali do výpočtu, tak budúci rok by bola elektrina drahšia. Myslím, že o 130 percent ako tento rok. Keď som si to prepočítal, že aká bola priemerná cena elektriny pre domácnosti, lebo záleží od toho, že či mám dom, byt v strede Slovenska, na východe, na západe, tie ceny sú trošku odlišné, ale nie veľmi, tak nejaký priemer bol, že 160 eur za megawatthodinu. Čiže pri bežnom dvojizbovom byte, keď sa uvádza bežne, že 2,2 megawatt hodiny spotrebuje ročne, tak by to bolo nejakých 320-330 eur. No keby to rástlo o 130 percent, tak by to bolo skoro 700 eur ročne. Ale samozrejme, my to teraz nevieme, ako to v konečnom dôsledku bude vyzerať. Vláda sa nejak dohodla so Slovenskými elektrárňami, ktoré vyrábajú približne 60 percent elektriny na Slovensku, že by sa to mohlo nejak zregulovať, ale výsledok zatiaľ, že presne budeme vedieť, aká bude cena elektriny budúci rok nevieme.
[00:20:55.520] - Nikola Šulíková Bajánová
Ty máš na mysli zastropovanie cien elektriny pre domácnosti?
[00:20:59.240] - Martin Lindák
Áno, to bolo nejaké memorandum so Slovenskými elektrárňami, že oni sa s nimi dohodli, že pre domácnosti bude cena myslím, že taká ako minulý rok a oni tam ešte dodávali niečo, že keď budeme mať spotrebu rovnako ako minulý rok, tak do 85 percent tej spotreby by sme platili rovnakú cenu za tú jednu megawatthodinu, ale zvyšok tých 15 percent, by sme už mali za nejakú vyššiu cenu. Preto sa hlavne o tom hovorilo. Hovorilo sa o tom aj na európskej úrovni, aby sme vlastne tú elektrinu šetrili a boli motivovaní k tomu, že budeme si ja neviem, keď máme elektrické kúrenie menej kúriť, budeme menej tej elektriny skrátka spotrebúvať, aby sa šetrilo. Teraz tu možno niekomu napadne, že či sa to reálne dá takto spraviť, že skrátka donútime tie elektrárne vyrábať za nižšiu cenu. V zásade nákladom pre tie elektrárne bude len ten ušlý zisk, pretože keby predávali za trhovú cenu, samozrejme zarobia radikálne viac, ako keď budú predávať za regulovanú, ale ani ten systém nijak nebude ohrozený vlastne, lebo tie domácnosti spotrebúvajú nie tak veľa elektriny, že výrobcovia v elektrárňach hlavne predávajú firmám. Firmy sú najväčší spotrebitelia, však len to Slovalco, ktoré odišlo, spotrebovalo osem percent celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Čiže ono fungovať by to mohlo, ale stále to nemáme potvrdené.
[00:22:14.900] - Nikola Šulíková Bajánová
Iste, ono sa stále diskutuje o tom, že či má štát niečo robiť, či má vôbec zasahovať. Čo to potom znamená? Viacerí ekonómovia hovoria, že z dlhodobého hľadiska to nie je dobré riešenie. Potom zase na druhej strane, ako dobre vieme, máme tu zariadenia alebo samosprávy, alebo teda domácnosti, ktoré nevedia, z čoho zaplatia účty. Ale to, k čomu sa chcem teraz dopracovať je, že sa okrem teda toho, či má vôbec niečo robiť štát, otvorila aj iná rovina debaty a tú ja osobne považujem za dosť zaujímavú, a to, že či je takýto povedzme zvláštny trhový systém s elektrinou vôbec zmysluplný. Čiže poďme si ešte povedať, že ako sme sa dostali do takéhoto bodu, kedy je cena elektriny tak náchylná k takýmto výkyvom? Kedy sa vlastne obchoduje tak, ako sa obchoduje a že či to je okej?
[00:23:08.030] - Martin Lindák
No hlavný dôvod je vlastne ten fyzikálny, že tú elektrinu nevieme skladovať a musí sa vždy obchodovať ako keby v aktuálnom čase aj dodávať. A druhá vec je, no skrátka my sme si aj prepojili tie trhy v Európskej únii. Bola nejaká liberalizácia, myslím, že začalo sa s tým niekedy v deväťdesiatych rokoch alebo na prelome milénií. Skrátka, tie trhy sa prepojili. My máme natiahnuté veľké vedenia vlastne ku všetkým susedom do Maďarska, Česka, Rakúska, Poľska aj na Ukrajinu dokonca a samozrejme, čím viac sa zväčšuje ten trh a liberalizuje, tak prirodzene ťažíme z toho, že tie ceny sú nižšie, ako by boli, keby sa neliberalizovali. Z toho sme samozrejme ťažili doteraz. Teraz je ten problém, že ten trh ako keby nevie ohodnotiť tú cenu elektriny, a preto to vidíme také prepálené. Ono sa hovorí aj o tom, že sú tam nejakí špekulanti, ktorí s elektrinou špekulujú, ale priznám sa, že ja som k tomu nenašiel žiadny taký relevantný článok, ktorý by to vedel normálne ohodnotiť. Ono možno sa to ani nedá zistiť a to obchodovanie je asi aj anonymné na tých burzách, čiže to nevedia zistiť. A prečo vlastne sú tie trhy prepojené? Jedným z dôvodov je ten, že my síce Slovensko väčšinou sa uvádza, že sme si skoro sebestační. My máme nejakú spotrebu a túto spotrebu my vieme ročne vyrobiť. Ale pravdou je, že ono to je tak trošku obrazne povedané, pretože samozrejme to, čo si my vyrobíme na Slovensku, tá elektrina fyzicky zo Slovenskej elektrárne nejde fyzicky do slovenskej domácnosti, ale ono sa obchoduje po celej Európe. Čiže my kľudne môžeme mať v zásuvkách ako keby elektrinu z nemeckej elektrárne, ale aj keby sme sa teraz rozhodli, že si povieme, že dobre, budeme mať uzavretý trh a budeme si sami vyrábať, tak to dokážeme spraviť, my dovážame myslím, že okolo 5 až 10 percent maximálne elektriny ročne, ktorú spotrebujeme či už firmy alebo domácnosti, skrátka komplet. No ale problém je, že v Európe nie všetky krajiny takto fungujú. Často sa hovorí o tom, že vlastne Nemecko a tie severné krajiny zásobujú vlastne juh a Balkán, ktorý si nedokáže pokryť svoju spotrebu, lebo nemá na to dostatok elektrárni. Čiže ono sa to takto fyzicky, respektíve ekonomicky by to nevychádzalo, že by sme sa uzavreli. Druhá vec je ten politický rozmer, že keby sme to spravili my, tak pravdepodobne začnú o tom hovoriť ďalšie krajiny Európskej únie a de facto to už je pomaly rozpad spoločného trhu v Európskej únii.
[00:25:35.190] - Nikola Šulíková Bajánová
Keď som ťa tak počúvala, tak hlavou mi bežali niektoré alternatívne scenáre, ktoré tiež zachytávam v rôznych diskusiách a debatách. A teda musím povedať, že to sú veľmi prvoplánové alternatívne scenáre, ako by to mohlo vlastne fungovať. Napríklad taká energetická sebestačnosť. Ale asi treba povedať, alebo teda minimálne za mňa musím povedať, že čokoľvek, čo som bola schopná domyslieť do nejakých dôsledkov, tak žiaden z tých scenárov sa mi nezdal ani náhodou oveľa lepší ako to, čo máme dnes. Ale opakujem, naozaj to je len taká narýchlo úvaha, a preto je možno lepšie sa zamýšľať nad tým, ako súčasný stav vylepšiť, čo sa s ním dá vôbec urobiť a nie vymýšľať, ako by úplne nový systém, lebo to by bolo asi veľmi náročné.
[00:26:26.070] - Martin Lindák
Ono trošku som zabudol povedať to, že za tým, že rastie, vlastne že tá cena elektriny je taká vysoká, môže trošku aj to, ako má ten energetický mix nastavené Nemecko a Poľsko. Ono v Európe sa dosť tlačí na to, aby sme vyrábali viac obnoviteľných zdrojov, lenže tie majú takú tú svoju prirodzenú chybu, že keď slnko nesvieti a keď, no voda väčšinou tečie hej, to sa stane raritne, že v lete netečie voda alebo je jej menej na riekach alebo keď vietor nefúka, tak skrátka elektrina sa nevyrába. No a vidíme to pekne v Nemecku. Ono existuje aj jeden taký web, kde sú live štatistiky za posledné dni, mesiace a myslím, že tam je aj aktuálny deň, ktoré elektrárne sú ako zapnuté v jednotlivých štátoch. Tak v Nemecku napríklad vidíme, že keď slabšie vyrába solar a slabšie vyrábajú veterné elektrárne, tak sa zapínajú práve uhoľné elektrárne, čiže my doplácame ako keby aj na toto a napríklad takým príkladom je Poľsko, ono vyrába skoro 40 percent elektriny skrátka z uhlia, čo je jednak emisne veľmi náročné, musia tam platiť emisné povolenky, teraz drahé uhlie, má to proste svoje nevýhody. No a ten systém sa veľmi nedá zlepšiť, resp. môžeme počkať na to, kým budeme vedieť skladovať elektrinu, čo tie technológie postupne nastupujú, ale ešte to nie je tak na trhu, aby sa to oplatilo ekonomicky a môžeme sa pokúšať cenu nejak zregulovať, resp. spraviť nejaký strop pre jednotlivé typy elektrární, hej že keď atómová elektráreň vyrába lacnejšie, resp. zásadne lacnejšie ako uhoľná alebo plynová, tak bude predávať za nižšiu cenu. Alebo, o čom sa veľa hovorí, že by to bolo aj efektívne ekonomické opatrenie je, že by sme dotovali vlastne výrobu uhlia dočasne a pomáhali ako keby nakupovať tým uhoľným elektrárňam lacnejšie uhlie alebo dočasne zrušili emisné povolenky, ktoré tiež predražujú a prejavujú sa na konečnej cene elektriny. Ono niečo sa s tým dá robiť. Samozrejme, elektrárne prídu o zisky, ktoré by mohli využiť napríklad na to, že budú mať efektívnejšiu výrobu, budú investovať ešte do iných obnoviteľných zdrojov a podobne, a to sú také hypotetické situácie, ale myslím si, že nejaký lepší systém v súčasnosti, ako to, že by to existovalo takto trhovo, neexistuje.
[00:28:36.990] - Nikola Šulíková Bajánová
No dobre, tak aby sme to nejako zhrnuli. To, čo si musíme uvedomiť je, že spotreba elektrickej energie je predvídateľná len do istej miery, keďže distribúcia elektriny podlieha fyzikálnym zákonom a musí byť udržiavaná jej výroba, tak potrebujeme mať zachovanú aj možnosť predávať a kupovať elektrinu aj do iných štátov akoby konštantne. Na to nám slúžia burzy alebo teda ten jednotný trh, ktorý ak sa nemýlim, tak je vlastne najväčší trh s elektrinou na svete, čiže tu sa vyjednávajú ceny a ak sa nedohadujú dodávatelia s odberateľmi mimo burzy, tak vlastne je to v rukách toho trhu. Čo by si na záver povedal možno ty? A je niečo aspoň trochu pozitívne, čo sa dá vlastne v celej tejto aktuálnej situácii nájsť alebo povedať?
[00:29:25.860] - Martin Lindák
V zásade najdôležitejšie, no nevieme povedať, aká bude cena elektriny pre domácnosti a pre bežného človeka v budúcom roku. Na druhej strane, treba to trošku vnímať aj optimisticky, lebo často na nás útočia titulky, že tá cena je stále vyššia alebo je stále vysoká a podobne, ale ono ten trh sa zase dostane do normálneho stavu. Vidíme to napríklad na tom spomínanom Slovalcu, ktoré vlastne odišlo a teraz nebude odoberať tú elektrinu a tých osem až desať percent spotreby Slovenska vlastne zrazu bude pre ostatných. Čiže týchto prípadov firiem, žiaľ, je to negatívne pre bežných ľudí, že môžu tam práve pracovať a môžu ich prepustiť, pretože tie firmy nebudú skrátka vedieť fungovať na tak vysokých cenách elektriny, a to sú väčšinou nejakí priemyselní výrobcovia, čiže to bude tlačiť na tú trhovú cenu, aby sa znížila a zase sa to dostane ako keby do normálneho stavu. No ono si treba povedať, že 70 percent firiem vlastne funguje teraz na spotovom trhu a nakupuje za trhové ceny, a to je pre nich neudržateľné, pretože keby mali vlastne pretaviť svoje zvýšené náklady na elektrinu 10 násobne vyššie sú ako minulý alebo pred dvoma rokmi, tak to by bolo likvidačné aj pre bežných ľudí, skrátka oni by tie produkty nevedeli predať, čiže tá trhová cena elektriny nakoniec letí dolu, len bude si to vyžadovať čas. A samozrejme stále záleží od toho, ako sa bude vyvíjať vlastne konflikt s Ruskom, ale v konečnom dôsledku, vyzerá to už dobre, pretože Európa sa ako keby už čím ďalej tým viac odstriháva od ruských energetických surovín, čiže v tomto prípade hlavne od plynu a začína dostávať plyn vlastne od iných partnerov, čiže ten trh už nebude tak pod vplyvom Ruska a ruských rozhodnutiach.
[00:31:09.520] - Nikola Šulíková Bajánová
Ďakujeme, že ste si vypočuli podcast Ekonómia ľudskou rečou. Ak by ste sa o téme, ktorú sme rozoberali, chceli dozvedieť aj niečo iné, pozrite si Martinove video, ktoré nájdete na rovnomennom YouTube kanáli a stránke Ekonómia ľudskou rečou.
[00:31:23.380] - Martin Lindák
Budeme radi, ak nás podcast ohodnotíte a zazdieľate. Ja som Martin Lindák.
[00:31:28.090] - Nikola Šulíková Bajánová
Ja som Nikola Šulíková Bajánová.
[00:31:30.430] - Martin Lindák
A podcast Ekonómia ľudskou rečou vám priniesol portál skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty a informácie o nich.
