Adriana Totiková je slovenská režisérka, dramaturgička, herecká koučka a príležitostná herečka, ktorá nám v podcaste priblíži tému dramaturgie a réžie. Táto téma na prvý pohľad nesúvisí s marketingom. Rozhovor s Adri plný energie, nadšenia a aj humoru vás presvedčí o tom, že sa s dramaturgiou stretávame denno-denne, ale aj to, že má veľa podobností a súvislostí s marketingom.
Adri nám objasní, aký je rozdiel, ale aj spojitosť medzi scenáristom, dramaturgom a režisérom. Dozvieme sa to, kto z nich si môže tak trochu uletieť, a naopak, kto musí stáť pevne nohami na zemi. Zistíme, či môže jeden človek vykonávať všetky tieto pozície naraz, alebo naopak, každá z týchto pozícií musí mať vlastné zastúpenie. „Dramaturg je dobrý policajt, ktorý dáva nie len spätnú väzbu, ale aj pripomienky, že nenechajme sa spútať dobrým nápadom. Dobrý nápad odvedie úplne niekam inam a zabudneme na to iné dobré, čo sme mali na začiatku.“
V podcaste sme sa spýtali aj na kontroverznú otázku, aký je rozdiel medzi slovenskou tvorbou v porovnaní s tou americkou. Adri stála pri zrode Hereckého inštitútu. Pýtali sme sa jej, čo je cieľom tohto inštitútu, ako funguje a pre koho je určený. Paradoxom je to, že nie je vhodný len pre budúcich hercov, ale aj pre tých, ktorí sa chcú osobnostne posunúť, napríklad aj v biznise.
V podcaste sa ďalej dozvieme:
· v čom nám dramaturgia môže pomôcť prípadne ublížiť,
· že dramaturg neposúva vpred len projekt, ale dokáže pomôcť aj osobnostne rásť,
· prečo je potrebné, aby si scenárista, režisér a dramaturg sadli po osobnostnej aj hodnotovej stránke,
· či je niektorá z pozícií scenáristu, režiséra alebo dramaturga kľúčová,
· či môže vzniknúť dobré dielo aj so slabým scenárom,
· aký bol Adrianin najsilnejší moment, ktorý jej dodáva každý deň impulz.
Na koniec Adri dodáva, že potrebujeme „dobre spoznať samých seba, alebo projekt, ktorý riešime. Aj projekt sa dá spoznať ako človek, ako partner, ako priateľ a v tom dokonalom poznaní, keď je priazeň, potom všetky plány musia vyjsť. Skôr či neskôr musia vyjsť. Ale treba sa dramaturgicky tej myšlienky, intuitívneho cítenia, že toto by som mal robiť, toto by som mal vytvoriť alebo dosiahnuť, držať.“
