Jazyk je nástroj. A keď sa mení svet, mení sa aj nástroj, ktorým sa dorozumievame. Slovenčinu obohacujú mladí ľudia, cudzie jazyky, ale v posledných dekádach aj napríklad ľudia z občianskeho sektora, ktorí sa venujú deťom, ľuďom so zdravotnými problémami, či rôznym zraniteľným komunitám.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou o tom, prečo má zmysel vťahovať do nášho vyjadrovania aj ženský rod. Lucia vysvetlí, ako sa vyhnúť otrockému menovaniu ženského aj mužského rodu v každej vete a zároveň z nášho rozprávania nevyčleniť dievčatá a ženy.

„V používaní rodovo citlivého jazyka sme na nejakej ceste. V Nemecku hľadajú dobrý spôsob jeho používania už päťdesiat rokov, u nás je to len zhruba desať – a nie je na to žiadny manuál. Je to len neustále hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov,” vraví Lucia.

V podcaste vysvetľuje, ako môžeme cez vhodné slová ukazovať rešpekt ľuďom, ktorí sú LGBT+ a ďalších menšín v našej krajine, ako spopularizovať slová na ktorých nám záleží a odkiaľ brať podnety na premýšľanie o tom, ako hovoríme a píšeme.

Spomenuté v podcaste:

– definícia Cisrodovosti

– Žena, dievča, iné (Bernardine Evaristo)

Hostka odporučila knihy:

– Oteckovia, mamičky, deti, psy a mačičky (Lawrence Schimel, Elīna Brasliņa) – pre deti

– Klub rozkoše – Tipy a triky pre kvalitný sexuálny život (Jüne Pla)

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.