Možno sa to stalo aj vám. Keď ste si kupovali oblečenie a mali ste pocit, že na vešiaku visia veci, ktoré už niekto nosil. Alebo vbehnete do drahšieho obchodu, ceny sú síce vyššie, možno aj látky kvalitnejšie.. Ale odráža predajná cena tú skutočnú cenu oblečenia? Vždy, keď vidím množstvo šiat na vešiakoch v obchode, príde mi smutno. Vidím za tým všetky tie ženy, mužov a deti, ktorí pracujú za menej ako dolár na deň, aby sme si my mohli kúpiť tričko za päť eur. Sedia vo veľkých fabrikách, bez dobrého svetla, vzduchu, jedla a férového platu. Osobne som zažila v Rwande iné projekty, kde sa mimovládne organizácie snažili ochrániť miestnych ľudí a nastaviť pre nich fair trade prístup. Poviete si, že sa vás to netýka. Nie je to ale úplne pravda. Je to všade okolo nás. Keď pijete kávu, jete čokoládu, alebo si obliekate svoju obľúbenu sukňu. Za každým tým tovarom je príbeh. Mnohých z nás však tento príbeh nechceme vidieť. Inak by sme museli uvidieť utrpenie ľudí, ktorí pre nás šijú oblečenie. Museli by sme uvidieť množstvo emisií, aby sa to oblečenie dostalo až k nám. Alebo by sme si museli uvedomiť, koľko odpadu tým spôsobujeme. A to bolí. Bolí uvidieť pravdu. Ale ak chceme zmenu, potrebujeme o tom rozprávať a začať to meniť. Začať od seba, postupne a pomaly.
Dnes som v podcaste pre konferenciu SLOVAKIA GOING ZERO WASTE privítala Antóniu Haľko. Slovenku, ktorá v Londýne spolu so svojou kamarátkou a kolegyňou Aroou Fernández Álvarez, rozbehla ekologicky a eticky udržateľnú značku oblečenia TRACE COLLECTIVE. Rozprávala som sa s ňou o jej príbehu k trvalo udržateľnej móde, čo je to slow fashion a fast fashion, alebo prečo si dá záležať na každom detaile.
