Naše deti trávia počas tehotenstva niekoľko mesiacov v tej najinitímnejšej možnej konštelácii s mamou a zdielajú s ňou všetko, nielen stravu ale proste sa stanú jej súčasťou je akosi prirodzené, že mama očakáva, že dieťa po narodení bude akosi aj jej obrazom, veď vyvstalo z nej.
Akosi očakávame, že bude samozrejme mať aj naše vlastnosti – na začiatku hľadáme tie optické podobnosti (má naše oči, naše ústa.. ) a, čím je dieťa staršie a čím viac vyvýja jeho osobnosť tak hľadáme skôr tie podobnosti v charaktere.
Dlho som sa zamýšľala nad tým, čo naše konflikty spôsobuje až som spoznala, že veľká časť konfliktov je v skutočnosti len o mojích očakávaniach. Ako keby neustále na seba narážali moje očkakávania ako mamy na môjho syna (takto by mal byť) na jeho čoraz viac rysujúcu sa osobnosť (aký skutočne je).
Stálo ma to veľa sily rozpoznať, že v skutočnosti môj syn v mnohých smeroch je iný ako ja a hľavne tento fakt aj AKCEPTOVAť, že len preto, že vyvstal zo mňa a že som ho vychovávala podľa MOJÍCH želaní a priani, napriek tomu má mnoho vlastností, ktoré sú iné. A TO JE V PORIADKU. Len zato, že vyvstal zo mňa nieje moja kópia ale samostatná osobnosť. A teda má nárok aj na vlastné názory a postoje.
Ak vás môj podcast zaujal, nezabudnite ma navštíviť tiež na mojej stránke – www.mamatalks.sk
Takisto ma nájdete na sociálnych sieťach, či už na instagrame alebo facebooku.
Teším sa na vašu návštevu.
