„Chodila som vtedy domov z práce okolo pol ôsmej večer, už za tmy. Raz som ale prišla skôr, o šiestej. Môj manžel sa na mňa začudovane pozrel a hovorí:
,Pani, vy ste kto?‘
Nerozumela som.
,Lebo moja žena takto skoro z práce nechodí.‘
A inokedy som opäť raz prišla výnimočne o šiestej a manžel na to:
,No vy sa nikdy nepresťahujete, keď budete domov chodiť takto skoro.‘“
