Právnika Antona Vašeka, ktorý riadil 14. „židovské“ oddelenie ministerstva vnútra pre jeho moc rozhodovať o existencii prenasledovaných, nazývali v tých časoch ak židovský kráľ. Vo svojich 37 rokoch patril k najmocnejším mužom ľudáckeho režimu, v skutočnosti to však bol gambler, ktorý prehral desaťtisíce v hazardných hrách a v kartách. A zdrojom jeho financii boli úplatky – posledné peniaze od zúfalých ľudí, ktorí sa snažili zachrániť si svoj život.
Jeho šofér po vojne svedčil aj o tom, ako ho vozil z hotela Carlton, kde hral až do rýna, rovno do práce na ministerstvo vnútra, kde bol prednostom 14.oddelenia. Od apríla 1942 sa stal tiež hlavným režisérom deportácii prenasledovaných židovských obyvateľov. Za jeho pôsobenia sa začali rodinné transporty a v snahe splniť predstavu Alexandra Macha o rýchlych a efektívnych deportáciach, povolal na pomoc do okresných miest Hlinkovu gardu. Samotné transporty sa často nevyhli tým najväčším násilnostiam.
Hoci v lete 1942 sa dozvedel od utečenca z Lublinskej oblasti, čo sa deje na východe s vyvezenými ľuďmi, deportácie pokračovali až do októbra. V prvej vlne takto vyviezli 57-tisíc ľiudí a Vašek bol pripravený aj na pokračovanie.
Kto bol teda muž zodpovedný za deportácie, ktorý ako právnik nerešpektoval ideu spravodlivosti a v konečnom dôsledku ani platné právo, no odvolával sa na ne pri vlastnom retribučnom procese? Ľutoval svoje obete alebo iba sám seba, keď ho po vojne postavili pred súd?
O tom všetkom bude hovoriť Soňa Gyarfašová v podcaste Odkrývanie s Jánom Hlavinkom, ktorý je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a historikom Historického ústavu SAV
