Svetozár Stračina je dodnes považovaný za jedného z najzručnejších upravovateľov slovenskej tradičnej ľudovej hudby a nepochybne aj za mimoriadne úspešného skladateľa „slovensky znejúcej“ artificiálnej hudby inšpirovanej folklórom.
Kto by nepoznal jeho hudbu k filmom ako „Alžbetin dvor“, „Sváko Ragan“, „Pacho, hybský zbojník“, „Nevesta hôľ“ či legendárne kompozície vytvorené pre Lúčnicu a SĽUK. Väčšinu svojho života zasvätil skúmaniu funkčnej a filozofickej podstaty ľudových piesní; pravidelne „navštevoval Slovensko“ (ako tomu sám hovorieval) za účelom zaznamenania ľudovej hudby v jej autentických podobách. Vytrvalo hľadal ideálny „slovenský zvuk“, ktorý by dával jeho poslucháčom rovnaký pocit, aký sám zažíval počas pobytov s ľudovými spevákmi a hudobníkmi.
Stračina pre verejnosť objavil aj zbierku vianočných piesní Andreja Kmeťa, ktorú zhudobnil pod názvom „Betlehemský večný salaš“ – práve toto dielo zvukovo sa vinie celým posledným podcastom roku 2021, ktorý už tradične pripravila dramaturgička Alžbeta Lukáčová.
