Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová.
Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia.
Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová.
Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
