Hranica. Názov novej knihy od reportérky Stanislavy Harkotovej, v ktorej začala zaznamenávať obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou. Jej putovanie prerušila vojna, no do regiónu sa vrátila aj neskôr na jeseň 2022, aby zaznamenala novú realitu pohraničia.
Reportážna kniha Hranica je druhým titulom Stanislavy Harkotovej, ktorej vlani vyšla zbierka reportáží z vojnovej Ukrajiny Ešte sme nezomreli.
Kniha Hranica zasadí región východného Slovenska do histórie aj súčasnosti. Opisuje, ako to vyzeralo napríklad predtým, ako vznikla hranica a čo sa dialo počas toho, ako vznikala. „Ešte pred sto rokmi tam žiadna nebola. Bolo to územie, o ktoré sme sa delili s predkami ľudí, ktorí žijú na dnešnom Zakarpatí. A nerozprávame len o Slovákoch, ale aj o Rusínoch, Ukrajincoch, Maďaroch. Kedysi tam žili Nemci a vo veľkých počtoch aj Židia,“ opisuje v podcaste novinárka Harkotová.
Téma je Stanislave Harkotovej blízka aj v tom, že ona sama pochádza zo Sniny a nepoznala niektoré regióny. „Pochádzam síce z východu a sama som sa niečo nové dozvedela o svojich vlastných koreňoch.“
Na cestách po miestach blízko slovenskej, ale aj ukrajinskej hranice sa ľudí pýtala na to, čo cítia, že žijú na okraji hranice – či už tej slovenskej alebo ukrajinskej. „Je to len pomyselný okraj, lebo za tou hranicou je ďalší svet. Kedysi to bol spoločný priestor, stále máme k sebe blízko a zaujímalo ma, či to tak vnímajú aj ľudia.“
Autorka sa v knihe – ako to aj opisuje v podcaste – snažila ukázať aj samotný život ľudí v mestách a obciach.
Najviac ju zaujal príbeh ukrajinských presídlencov, ktorí sa usadili v Užhorode a založili si vlastné amaterské divadlo Užik. Podľa novinárky je to nový fenomén hranice. „Bolo fajn vidieť, že aj vo vojne, v časoch, keď vidíme hrozné veci, zbúrané domy, zmarené životy sú aj ľudia, ktorí tvoria a snažia sa do marazmu prinášať niečo pozitívne.“
Ukrajina a Slovensko – sme tak blízko, ale aké sú naše vzájomné vzťahy?
Podcast nahrala Denisa Hopková.
