Antický filozof a sofista Protagoras to zhrnul jasne: Človek je mierou všetkých vecí – toho čo je, že je; toho, čo nie je, že nie je. V kocke definoval to, čomu sa dnes vo filozofii hovorí konštruktivizmus, ale dnes sa chcem s vami zamyslieť nad niečim iným a Protagora použijem ako premosteniu k výroku amerického filozofa Wilfrida Sellarsa, ktorý rovnako slávne povedal, že je to práve veda, ktorá je mierou všetkých vecí. —-more—-

 

V kocke definoval to, čo tradične nazývame ako naturalizmus: realita je materiálnej a reduktivistickej povahy, ktorú vie študovať, popísať a spoznať moderná vedecké metóda, v skratke „veda“. Takto chápaný naturalizmus sa dnes tiež zvykne nazývať fyzikalizmus a tvrdenie, že veda je mierou všetkých vecí tiež označujeme ako scientizmus. 

Liberálny naturalizmus, z ang. „liberal naturalism“, je pozícia, ktorá má s takto zúženou interpretáciou prírody a sveta problém – a i keď odmieta existenciu Boha ako supernaturálnej bytosti, stále uznáva, že naša realita obsahuje aj nemateriálne veci ako etické a estetické hodnoty či slobodnú vôľu a morálnu zodpovednosť, a nič z toho nie je ilúzia či evolučná projekcia našej mysle. A o tomto všetkom vás chcem dnes rozrozmýšľať.

 

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

*** ÚRYVKY ***

(1)

„Najvýraznejšou udalosťou v dejinách myslenia medzi Aristotelom a nami je vznik modernej vedy. (…) 

Je všeobecne známe, že moderná veda nám priniesla odčarovanú predstavu o svete prírody. Správne ocenenie vedy znemožňuje zachovať si, snáď s výnimkou nejakej symbolickej podoby, bežnú stredovekú predstavu prírody ako naplnenej významom, ako knihy obsahujúcej posolstvá a poučenia pre nás. Tendencia vedeckého pohľadu je očistiť svet od významu. (…) 

Hume je prorokom par excellance tejto tendencie, hoci si celkom neuvedomuje jej historické vysvetlenie. Rozum, zdôrazňuje Hume, nenachádza vo svete význam alebo zrozumiteľný poriadok; naopak, akýkoľvek zrozumiteľný poriadok v našom obraze sveta je produktom operácií rozumu a tieto operácie sú samy osebe len časťou toho, čo sa deje v prírode a samé osebe sú takpovediac bez významu. Z tohto pohľadu sa Kant javí ako zúfalý reakcionár. Trvá na tom, že vo svete sa nachádza zrozumiteľný poriadok, ale robí to tak, že svet rekonštruuje ako čiastočne konštituovaný mysľou. (…) 

(2)

„Tvrdil som, že hľadanie spôsobu, ako zachovať Kantovo chápanie, vedie k poňatiu rozumu, ktoré je v istom zmysle naturalistické: sformovaný stav praktického rozumu je druhou prirodzenosťou človeka, nie niečím, čo by jeho prirodzenosti diktovalo zvonka. Táto koncepcia však nie je naturalistická v tom zmysle, že by sa usilovala založiť intelektuálne oprávnenia praktického rozumu na faktoch, aké objavujú prírodné vedy.

Ak použijeme rétoriku etického realizmu, druhá prirodzenosť pôsobí vo svete, v ktorom nachádza viac než to, čo je prístupné pohľadu z odľudšteného postoja, ktorý prírodné vedy, oprávnene pre svoje účely, zaujímajú. A nie je nič proti tomu, aby sa aj táto bohatšia skutočnosť zahrnula do rubriky prírody. Prírodné vedy nemajú na tento pojem výhradné právo; a pridané bohatstvo sa dostáva do zorného poľa nie pôsobením nejakej tajomnej nad-prirodzenej sily, ale preto, že ľudské bytosti získavajú druhú prirodzenosť.

Príroda v tomto bohatšom poňatí je do istej miery autonómna vo vzťahu k prírode v prírodovedeckom poňatí.“