Američanka, ktorá odišla zo Slovenska. Teraz má radu pre všetkých, ktorí sa sťahujú do tejto „veľmi špeciálnej krajiny“. Traja cudzinci hovoria o svojom náročnom rozhodnutí opustiť Slovensko.
Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky, ktorý vzniká s podporou programu Fjúžn z Nadácie Milana Šimečku, uzatvára túto sériu novou epizódou o skúsenostiach migrantov. Tentokrát si kladie zdanlivo jednoduchú otázku: zostať alebo odísť?
Doteraz sme v tejto sérii diskutovali o mnohých výzvach, ktorým čelia migranti, keď sa rozhodnú odísť z domova a usadiť sa na Slovensku. Pre väčšinu z nich je cieľom začleniť sa do slovenskej spoločnosti. Úspešná integrácia však nie je nikdy zaručená a ani úplná. V skutočnosti mnohí z presídlencov, nech sa snažia akokoľvek, často cítia, že ich slovenská spoločnosťou odmieta.
Výzva na vysťahovanie
Pre Michaela z Mexika pocit odmietnutia vyvrcholil hneď na začiatku vojny na Ukrajine. Pred siedmimi rokmi sa so svojou ukrajinskou manželkou usadili v Košiciach. Rozhodli sa tam žiť pre to, aby mohli byť bližšie k rodine v Kyjive, no stále žiť v Európskej únii. Mladá rodina mala problém nájsť si svoje miesto a nadväzovanie kontaktov so susedmi a širšou komunitou bolo náročné a bez výsledku.
V prvých dňoch vojny, keď na Kyjiv padali bomby, Michaelova ukrajinská rodina rýchlo utiekla cez hranice na Slovensko a čoskoro zaplnila jeho prenajatý byt v Košiciach. Malo to byť len dočasné riešenie, jeden týždeň, kým sa budú môcť presťahovať. Susedov to však zjavne veľmi obťažovalo.
O pár dní sa pri dverách objavila Michaelova domáca a žiadala, aby ju pustili dnu. Keď objavila rodinu utečencov, trvala na tom, aby všetci odišli. Tvrdila, že rodina porušila nájomnú zmluvu a okamžite podala návrh na vysťahovanie. O tri týždne neskôr musela mladá prisťahovalecká rodina odísť do nového domova.
Pre Michaela a jeho rodinu to bola posledná kvapka. Roky tvrdo zápasili, ale nikdy nenašli prijatie, aj keď ho zúfalo hľadali. Táto skúsenosť ich utvrdila v rozhodnutí odísť zo Slovenska, hoci vedeli, že to bude ťažké. Rodina sa teraz snaží sa presťahovať niekam inam v rámci Európy, ale ako vraví Michael, "pre Neeurópana je pre mňa veľmi ťažké nájsť si prácu niekde inde."
Určite nie všetci cudzinci odchádzajú zo Slovenska pod takýmto tlakom. Veľa mladých profesionálov láka vzrušenie a šanca spoznať cudziu krajinu. Aj keď ostanú dlhšie, väčšina z nich sa chce vrátiť domov.
Hlboká láska k Slovensku
Anna Fay sa na Slovensko presťahovala zo Spojených štátov amerických. Chcela tu veľa cestovať a venovať sa písaniu. Vďaka osobnému kontaktu so Slovak Spectator sa zamestnala v redakcii ako redaktorka a spisovateľka. Práca jej sadla, no po niekoľkých rokoch zistila, že na Slovensku trochu spohodlnela. Mladú Američanku to znepokojilo, a tak sa rozhodla zmeniť kariéru a vrátiť sa späť domov.
Návrat domov nebol taký jednoduchý, ako si ľudia predstavujú. Anna sa presťahovala len týždeň pred nástupom do novej práce. Zároveň musela vyriešiť, aby sa jej nový slovenský manžel dostal legálne do Ameriky (momentálne stále čaká na víza). Tiež zažila to, čo sa nazýva reverzný kultúrny šok.
Musela si zvyknúť najmä na americký fenomén masovej streľby. „Takmer každý deň sledujem správy a počúvam o streľbe… To nikdy nebude normálne. Myslím, že toto mi určite nechýbalo, táto americká kultúra zbraní,“ poznamenala Anna.
Poľka stretla Brita v Bratislave
Podobne ako Anna, aj Aneta Czyszczoń sa z Poľska presťahovala na Slovensko za dobrodružstvom a profesionálnym rozvojom. Zmena krajiny bola pomerne jednoduchá kvôli podobným jazykom a kultúre. Po niekoľkých rokoch však začala byť na Slovensku nespokojná. Život cudzincov, dokonca aj Poliakov, býva plný problémov a osamelosti.
Našťastie Aneta stretla lásku svojho života, Angličana, ktorý dovolenkoval v Bratislave. Vzťah sa vyvíjal rýchlo, čoskoro sa k nemu presťahovala do Veľkej Británii. Páru sa onedlho narodilo prvé dieťa, no život nebol jednoduchý.
