„S parazitológiou už nechcem mať nič spoločné!“ Aj takúto vetu si kedysi povedal dnešný odborník na kliešte Branislav Peťko po jednej zo skúšok. O niekoľko rokov neskôr sa však práve parazity stali jeho celoživotnou témou a kliešte objektom výskumu, ktorý pomáha vysvetľovať ich správanie aj riziká pre človeka.
Prečo máme dnes kliešťov viac ako kedysi? A prečo ich nachádzame aj vo vyšších nadmorských výškach, kde boli donedávna skôr výnimkou? V rozhovore vysvetľujeme, ako klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a prečo spolu s nimi pribúdajú aj ochorenia, ako je kliešťová encefalitída či lymská borelióza.
Dozviete sa, prečo sú niektorí ľudia pre kliešte „atraktívnejší“ než iní a prečo približne štvrtinu populácie napádajú len zriedka. Búrame rozšírené mýty: kliešte neskáču, nelietajú aninepadajú zo stromov. Namiesto toho trpezlivo čakajú na kontakt s hostiteľom, ktorého vyhľadávajú najmä podľa telesného tepla.
Rozprávame sa aj o tom, čo na kliešte skutočne funguje, a to od repelentov až po testované alternatívy, a prečo je pri ich odstránení kľúčové najmä jedna vec – konať čo najskôr.
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., je slovenský parazitológa dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a členomPredsedníctva SAV. Pôsobí aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí rybárčenie, amatérske fotografovanie, turistika a obdivovanie krás Slovenska.
