[00:00:08.120] - Nikola Šuliková Bajánová
Keď sa pozeráme na bohatšiu časť sveta, Slovensko je jednou z krajín s najvyššími regionálnymi rozdielmi. Ak to zjednoduším, tento problém nás oberá o 10 % ekonomiky. O ich znižovaní hovoril už nejeden politik, no ku skutkom sa v celospoločensky pozorovateľskej miere dostal len máloktorý z nich. Prečo sa naše regióny, ako ich voláme z pohľadu Bratislavčanov, nepribližujú k bohatému hlavnému mestu? Je to len o polohe, šikovnosti alebo niečom inom?
[00:00:38.910] - Nikola Šuliková Bajánová
V najnovšej epizóde podcastu Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vám prináša portál skpodcasty.sk, sa budeme venovať práve tejto téme. Ja som Nikola Šuliková Bajánová a klasicky sa budem rozprávať s Martinom Lindákom, ktorý o regionálnych rozdieloch spravil aj informáciami nabité video. Hľadajte ho na dobre známom kanáli Ekonómia ľudskou rečou.
[00:01:04.300] - Nikola Šuliková Bajánová
Partnerom tohto podcastu je Telekom. V tomto diele Ekonómie ľudskou rečou sa rozprávame o regionálnych rozdieloch na Slovensku. Ak ale chcete, aby bola vaša firma alebo spoločnosť pripravená na budúcnosť a konkurencieschopná bez ohľadu na to, kde sa na Slovensku nachádza, Telekom vám prináša komplexné digitálne riešenia, o ktoré sa postará tím profesionálov.
[00:01:24.700] - Martin Lindák
Vy sa môžete sústrediť na vaše podnikanie a všetko od IT bezpečnosti, cez správu siete, digitalizáciu, obsluhu cloudu či riešenie internetu sa pre vás postarajú profesionáli z Telekomu.
[00:01:36.010] - Nikola Šuliková Bajánová
Viac informácií nájdete na webe telekom.sk alebo kliknite na odkaz v popise tohto podcastu.
[00:01:47.560] - Nikola Šuliková Bajánová
Regionálne rozdiely. Martin, nie je to už tak trochu otrepaná alebo možno, nechcem povedať, že vyprázdnená téma, ale možno taká skôr, na ktorú ľudia už ani poriadne nereagujú?
[00:01:58.390] - Martin Lindák
Podľa mňa to nevnímaš zle. Všeobecne na regionálne rozdiely sa nieže zabúda, každý ich vníma, ale každý ich už nejak tak prehliada a berie ako samozrejmosť, že sa s nimi na Slovensku nič extra nerobí. V podstate to nám hovoria aj štatistiky, že za posledných 20 či 30 rokov sme sa nejak výraznejšie nepriblížili tomu najbohatšiemu regiónu, ktorý je v podobe hlavného mesta.
[00:02:20.680] - Nikola Šuliková Bajánová
Ten je extrém a my sme sa ale ani nevyrovnali medzi jednotlivými časťami Slovenska, čo si všetko povieme, ale teda musím sa na sebe trošku zasmiať, lebo rovno v prvej otázke som chcela zhodiť celú našu tému, ale samozrejme to bola len taká póza, lebo možno si niekto povie, že ježišmária, zase regionálne rozdiely. Však to počujem v každých voľbách, že sa budú znižovať regionálne rozdiely a potom sa s tým až tak veľa nedeje. Rozpráva sa o jednej diaľnici do Košíc, akoby mala spasiť celý zvyšok Slovenska od Bratislavy na východ.
[00:02:53.830] - Martin Lindák
Presne tak. Treba si uvedomiť, že regionálne rozdiely, mali by sa nad tým všetci rozmýšľať, pretože týkajú sa nielen tých, ktorí žijú v chudobných regiónoch a v chudobnejších regiónoch, ale týkajú sa aj Bratislavčanov. A to či už si zoberieme tie ekonomické parametre, že sťahujú sa im ľudia do Bratislavy, predražuje to nehnuteľnosti, náročnejšie je udržiavať infraštruktúru hlavného mesta, čo v konečnom dôsledku vidíme, že hlavné mesto sa stále sťažuje na to, že dostáva malé podielové dane na to, koľko ľudí tam žije.
[00:03:22.480] - Martin Lindák
A druhá vec je to, že slabé regióny a zaostávajúce regióny, a tí obyvatelia sa potom cítia, že sú odpojení od toho štátu, od toho hlavného mesta. Lebo každé štyri roky im nejaký politik sľubuje, že niečo sa s tým stane a niekde sa už posunieme a oni to stále necítia. A potom je tam aj vyššia pravdepodobnosť, že budú voliť populistov, ktorí im aj tak na konci dňa nepomôžu.
[00:03:45.610] - Nikola Šuliková Bajánová
No to som inak chcela presne povedať, že ono to do veľkej miery znižuje aj dôveru občanov k štátu. Ale jedna poznámka, aby to neostalo nedopovedané, tak keď hovoríme, že to nie je dobré pre veľké mestá, tak tým nenasadáme na vlnu hejtu o cépečkároch. Samozrejme, voľný pohyb a rozhodovanie sa o tom, že kde budem žiť, je niečo, čo netreba akokoľvek nijakým spôsobom obmedzovať.
[00:04:10.510] - Nikola Šuliková Bajánová
Ale tak my sa tu rozprávame o niečom inom. My sa rozprávame o ľuďoch, ktorí by možno aj radi ostali doma, ale nemôžu, lebo by buď neuživili rodinu, alebo by nenaplnili svoj potenciál. A áno, možno je to veľmi banálna poznámka, ale dnes nevieme poriadne, koho sa čo dotkne, takže pre istotu to radšej spomínam. No ale teda poďme k tomu, že čo sú to regionálne rozdiely.
[00:04:32.650] - Martin Lindák
Regionálne rozdiely sú také trošku, možnože síce ekonomická téma, ale trošku aj taká filozofická, pretože záleží od toho, ako si regióny vlastne nakreslíme. Na Slovensku, keď sa porovnávajú so svetom, kde ich vieme porovnávať so svetom, tak najčastejšie sa to delí, že východné, stredné, západné Slovensko plus Bratislavský kraj. A skrátka takto sa pozerá na štatistiky, ako sa vyvíjajú jednotlivé kraje, respektíve regióny Slovenska voči iným krajom a regiónom iných štátov.
[00:05:02.230] - Martin Lindák
Tá najzákladnejšia otázka, že čo sú to regionálne rozdiely? Najčastejšie sa na to pozerá cez nejakú ekonomickú výkonnosť, čiže nejaký regionálny hrubý domáci produkt. Akú ekonomickú silu má ten daný slovenský región alebo región iného štátu? A potom, samozrejme, sa tam pozerá aj na iné parametre.
[00:05:21.100] - Martin Lindák
Najčastejším je potom ešte nezamestnanosť, ktorá nám tiež hovorí o tom, aký silný je ekonomický región, a ďalšie už sú potom infraštruktúra, ako drahé je tam bývanie, ako dobre je tam rozvinutá infraštruktúra, či už to je infraštruktúra, čo sa týka škôl, dochádzania za prácou, aké sú tam cesty, aká je tam úroveň zdravotníctva. Skrátka, také tie základné veci, ktoré potrebujeme k bežnému životu. Toto sú tie socioekonomické parametre, na základe ktorých sa sledujú rozdiely medzi regiónmi a ktoré cítime ako obyvatelia.
[00:05:56.080] - Nikola Šuliková Bajánová
A merajú sa regionálne rozdiely najmä iba v rámci štátov alebo aj medzi, povedzme, obdobnými regiónmi v Európe. Existujú nejaké takéto rôzne porovnania?
[00:06:08.440] - Martin Lindák
Existuje na to jednotná metodika, ktorá sa volá NAC. Keby som to chcel po slovensky, tak je to Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely.
[00:06:17.470] - Nikola Šuliková Bajánová
Krásne.
[00:06:19.330] - Martin Lindák
Hej, je to tak. Znie to komplikovane, ale je to delenie regiónov za tým účelom, aby sme ich vedeli štatisticky na úrovni Európskej únie alebo OECD, ktorá združuje, myslím, necelú štyridsiatku najrozvinutejších ekonomík sveta. A aby sme ich vedeli medzi sebou porovnávať a hovoriť, že ktoré regióny sú v čom silné, v čom slabé a zároveň, aby sme aj vedeli, že na úrovni Európskej únie ako prerozdeľovať napríklad eurofondy a kam by mali smerovať, aby sme regionálne rozdiely vyrovnávali a približovali k tým silnejším regiónom.
[00:06:52.610] - Nikola Šuliková Bajánová
Ešte predtým, ako sa dostaneme k tomu, že prečo vznikajú alebo ako vznikajú a či sú problémom, tak chceme my vôbec, aby boli všetky regióny v rámci jedného štátu plus-mínus rovnaké? Je toto ten cieľ?
[00:07:08.120] - Martin Lindák
Keď sa pozrieme na politiku Slovenska alebo Európskej únie, tak áno, je to cieľom. Nikdy sa nám asi nepodarí mať jednotne silné regióny, nikdy nebude východ Slovenska taký silný ako Bratislavský kraj a kraj hlavného mesta, pretože je tam lepšie napojenie na západné ekonomiky. Historicky bol ten kraj tiež veľmi silný a tak ďalej. Ale mali by sme sa snažiť o čo najväčšie približovanie. A v konečnom dôsledku to bude prospešné pre nás všetkých.
[00:07:36.590] - Nikola Šuliková Bajánová
Jasné, ja som skôr pýtam, že teraz vyjmime z toho Bratislavu, aj keď to je možno veľmi častá chyba, ale vyjmime z toho Bratislavu a rozprávajme sa o všetkých ostatných regiónoch. My asi nechceme úplne, aby Poltár a Svidník boli rovnaké, ale to, čo hovoríme je, aby mali v Poltári a vo Svidníku ľudia možno rovnaké šance na kvalitný život? Je toto tá hlavná myšlienka za vyrovnávaním regionálnych rozdielov? A teda, rovnako dobrú, nie rovnako zlú šancu na kvalitný život?
[00:08:08.060] - Martin Lindák
Presne tak. Podľa mňa to je cieľ regionálnej politiky, respektíve vyrovnávania regionálnych rozdielov. Aby sme mohli žiť v regiónoch slušný život, mali tam dostupné základné služby, ktoré potrebujeme pre život, a vedeli si tam nájsť kvalitnú, dobre zaplatenú prácu, aj keď to je relatívny pojem.
[00:08:30.550] - Nikola Šuliková Bajánová
Poďme k tomu prečo alebo ako vznikajú regionálne rozdiely.
[00:08:34.030] - Martin Lindák
Na jednej strane je to skôr filozofická odpoveď. Záleží od toho, ako si regióny nakreslíme. Keď som si čítal k tejto téme nejaké štúdie a analýzy, tak v zásade sa zhodujú ľudia, ktorí rozdeľujú tie regióny a ktorí ich dlhodobo sledujú, na tom, že po socializme sme si regióny nie veľmi dobre rozdelili. Na Slovensku máme samosprávne kraje, kde si volíme zastupiteľstvo a predsedu samosprávneho kraja. Je ich osem. Potom nižšia úroveň sú zasa okresy, ktorých máme 79. To je aj v rámci toho, čo je päť okresov Bratislavy a štyri okresy v rámci Košíc. A potom tam máme neskutočne veľké množstvo obcí, ktorých je skoro 3000. To sú všetky tie malé obce a mestá na Slovensku.
[00:09:20.230] - Martin Lindák
Tu si treba uvedomiť, že okresy sú skôr štatistickou jednotkou, aby sme vedeli tam porovnávať nezamestnanosť, výkon regiónu a tak ďalej. Máme tam okresný úrad a je to skôr administratívna jednotka, ale skutočné samosprávne jednotky sú obce a mestá a potom samosprávne kraje, ktoré majú svoj rozpočet, majú nejaké kompetencie a o niečo sa starajú.
[00:09:39.790] - Martin Lindák
No a geografi, ľudia, ktorí sa tomu venujú, skrátka, odborníci dlhodobo hovoria, že to delenie okresov a vyšších územných celkov a samospráv jednotlivých obcí máme zle rozdelené, zle nakreslené. Keby som použil príklad z môjho rodného okresu, tak, napríklad, niekedy historicky bol Gemer, teda okresy, ako je Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, súčasťou Gemersko-malohontskej župy ešte počas Uhorska. No a v súčasnosti sú to samostatné okresy, ale problémom je, že, napríklad, Rimavská Sobota a Revúca patria do Banskobystrického kraja a Rožňava patrí do Košického kraja.
[00:10:18.070] - Martin Lindák
Títo odborníci tvrdia, že nie je to dobré nastavenie, pretože tie prirodzene spojené a historicky spojené regióny to rozpojilo. A, mimochodom, toto je aj jeden z dôvodov, prečo sa teraz ministerstvo vnútra snaží prekresliť túto mapu a zase prinavrátiť tieto regióny k ich historickej podstate, ako vznikali. Myslím, že to vyšlo len nedávno pred mesiacom v novinách, že ministerstvo vnútra kreslí nové regióny, okresy a niektoré pospája. Kraje by sa mali rovnako trošku pomeniť. Myslím, že Rožňava už by mala byť dokonca súčasťou Banskobystrického kraja. Čiže snažia sa o to, čo je dlhodobo kritizované.
[00:10:55.810] - Nikola Šuliková Bajánová
Robia na tom už od novembra 2021. A keď sa tá rozpracovaná reforma dostala celkom nedávno cez médiá na verejnosť, tak už vtedy vychádzali tie správy s dôvetkom, že to poverená vláda Eduarda Hegera bude mať veľmi ťažké presadiť do predčasných volieb. Čiže je veľmi otázne, ako sa to udeje, či sa to vôbec udeje do predčasných volieb, keď máme úradnícku vládu, to asi len ťažko, keďže tá má za úlohu hlavne udržiavať poriadok a financie na uzde a podobne. Takže asi nemôžeme očakávať, že by sa niečo stalo v tomto smere.
[00:11:30.430] - Nikola Šuliková Bajánová
Ale dovolím si takú malú historickú odbočku, pretože si nemyslím, že sa nám naskytne lepšia príležitosť, ako sa vrátiť k tomu, čo spravil s územným rozdelením Slovenska Vladimír Mečiar. A to je vlastne to, čo si spomínal. To bola tá územná reforma, s ktorou žijeme až dodnes. Urobila to jeho tretia vláda. Totižto Slovensko bolo ešte pred pádom komunistickej vlády rozdelené na tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský. Krajské, alebo ako to nazývali, centrá boli Bratislava, Banská Bystrica a Košice.
[00:12:05.380] - Nikola Šuliková Bajánová
No a potom tieto kraje zanikli, zostalo nejakých 38 okresov a Vladimír Mečiar prišiel so svojou reformou. A to nebola len taká nejaká reforma. To boli ťažké politické hry, kedy sa, ak sa nemýlim, rozvíjal aj juh, aby nebol nejako jednotne promaďarský a podobne. Čiže preto, napríklad, a teda dúfam, že sa nemýlim, ale preto je Nitriansky kraj natiahnutý až po juh, aj keď logicky by sme možno čakali, že by tam mohol byť nejaký južné Slovensko.
[00:12:38.710] - Nikola Šuliková Bajánová
Potom neskoršia vláda chcela Komárňanský kraj, ale to teraz nie je podstatné. Však asi od Vladimíra Mečiara by sme asi ani nič iné nečakali, ale len aby som nejaké veci vypichla, tak tam sa, napríklad, na západe Slovenska nestala okresným mestom Dubnica nad Váhom, aj keď bola väčšia, ale stala sa okresným mestom Ilava, a to dokonca Ilava mala vtedy nejakých 5000 obyvateľov, ale Dubnica nad Váhom 26 000. A preto sa Ilava stala okresným mestom, pretože mal stadiaľ svoju blízku spolupracovníčku Annu Nagyovú.
[00:13:12.310] - Nikola Šuliková Bajánová
Alebo napríklad tam existovala nejaká nevraživosť medzi inými obcami a mestami, že ktoré sa stane okresným mestom. To bol, napríklad, prípad Žarnovice alebo Novej Bane. Myslím, že sa tam organizovali aj nejaké väčšie protesty.
[00:13:28.750] - Nikola Šuliková Bajánová
Ďalej Spiš. Ten sa ešte 10 rokov po reforme v podstate nespamätal alebo boli tam ešte veľmi vyhrotené emócie, lebo ten tiež dopadol všelijako, bol presne rozseknutý medzi Prešovský a Košický kraj. Čiže definitívne tá reforma absolútne neakceptovala a neprihliadala na nejaké historické súvislosti.
[00:13:49.390] - Nikola Šuliková Bajánová
Neskôr sa snažila prvá Dzurindova vláda s týmto niečo spraviť. Tam to spadlo na tom, že vláda nechcela uznať zriadenie Komárňanskej župy, čo žiadala Strana maďarskej koalície. No a v podstate takto sa to celé tiahlo a nedotiahlo. A sme tam, kde sme. Ale ešte jednu vec by sme mali trošku dovysvetliť. Ty hovoríš o tom, že tie okresy sú zle nakreslené alebo, celkovo, že naše územie je rozdelené nelogickým spôsobom. Ale teda prečo je to problém?
[00:14:21.220] - Martin Lindák
My si to asi veľmi nevšímame, ale je to skôr praktický problém. Úplne najjednoduchší príklad, ktorý mi napadne, je, napríklad, obhospodarovanie daného okresu dopravu, autobusmi. V Rožňave sú autobusy, ktoré patria Košickému kraju. V Revúcej alebo v Rimavskej Sobote budú patriť Banskobystrickému kraju. Košický kraj bude vždy financovať tie okresy, ktoré patria pod Košický kraj. Banskobystrický kraj zase bude financovať okresy, ktoré patria pod Banskobystrický kraj, čiže Rimavskú Sobotu, Revúcu a tie ostatné.
[00:14:53.920] - Martin Lindák
A zároveň tu budú ďalšie problémy, čo sa týka turistického ruchu, pretože nebudú vedieť spolupracovať na tom, že vytvoríme nejaký klaster alebo nejaké miesto na návštevu Gemera. A oni vždy budú musieť hľadať peniaze z jednej strany aj z druhej strany z toho kraja. A budú tam vznikať takéto problémy.
[00:15:14.110] - Nikola Šuliková Bajánová
Hej, lebo ľudia, napríklad, keď sa vrátime k tomu cestovaniu, tak väčšinou sa presne hovorí o cestovaním za prácou alebo školami, sú z historických súvislostí zvyknutí operovať v celom regióne, nie držať sa iba v hraniciach svojho okresu.
[00:15:28.000] - Martin Lindák
Presne tak. A ešte som nespomenul ten druhý dôvod, prečo vznikajú regionálne rozdiely. A ten už je praktický a logický. Vznikajú kvôli tomu, že rozhoduje aj to, akú tam máme infraštruktúru, aké to je územie, či je hornaté, nie je hornaté, ako je tam nastavená cestná sieť, železničná sieť a ostatné tieto parametre, ktoré vytvárajú rozdiely medzi regiónmi.
[00:15:50.860] - Martin Lindák
Zase si pomôžem Gemerom, keďže ten historicky najviac poznám a žil som v ňom a študoval si o ňom. Tak niekedy Gemer bol preto silný, lebo bolo tam baníctvo a bol napojený na Budapešť ešte za Rakúsko-Uhorska. Potom prišla zmena po druhej svetovej vojne a hlavným mestom zrazu bola Bratislava, ktorá už bola príliš ďaleko pre Gemerčanov. Ruka v ruke s tým išiel aj nejaký úpadok hospodárstva na Gemeri. Boli tam silné bane, ktoré postupne zanikli, a nebola tam iná alternatíva. Hlavné mesto je príliš ďaleko a ten región upadá.
[00:16:26.650] - Martin Lindák
Čiže sú to aj prirodzené rozdiely, ktoré vzniknú z reálneho života, tak by som to nazval. Tie regióny si nevedia nájsť nejakú inú alternatívu, a tým pádom sa prepadajú voči iným bohatším regiónom, ktoré sa dokázali uchytiť, alebo je tam viac rovín, lepšia cestná sieť a tak ďalej.
[00:16:46.990] - Nikola Šuliková Bajánová
A zároveň toto by sme možno mohli zaradiť do kategórie, že takto to bolo na začiatku alebo že toto sú tie najpôvodnejšie dôvody. Ale my vieme, že mnoho z týchto regiónov sa cyklí v začarovanom kruhu, pretože čím menej pracovných pozícií, napríklad, alebo vhodných príležitostí študovať a podobne je v tom regióne, tak tým viac z toho regiónu ľudia odchádzajú. A čím viac ľudia z toho regiónu odchádzajú, tak tým menej pracovných príležitostí do regiónu príde.
[00:17:17.170] - Martin Lindák
A ešte tam treba doplniť to, že upadá infraštruktúra. Lekári tam nebudú, nebudú operovať, nebudú mať ambulancie, pretože ľudia sa stade sťahujú preč, nebudú tam škôlky, školy, pretože nemajú byť komu otvorené. Príkladom je, hneď prvé, čo mi napadne, Dobšiná. Ja som tam chodil ešte na gymnázium, to už je zrušené v súčasnosti. A ešte 10 rokov dozadu tam boli 30-členné triedy študentov. Čiže tak to až upadlo, že sa to zrušilo. A presne toto hrozí v chudobných regiónoch, je to začarovaný kruh, kedy nie je práca, ľudia sa odsťahujú, infraštruktúra upadá, stále je to len horšie.
[00:17:57.780] - Nikola Šuliková Bajánová
Už sme naznačili zopár vecí, ako je na tom Slovensko. Myslím, že asi máloktorý z našich poslucháčov nemá predstavu, ako je na tom Slovensko, ale tak aspoň zopár dát. Ja len pripomeniem, že podrobné čísla, dáta, štatistiky a tak ďalej má Martin vo svojom videu, na YouTube kanáli Ekonómia ľudskou rečou. Je to nabité, tam si to nájdete a viete si to v pokoji pozrieť. Je to lepšie asi ako keby sme teraz na vás vysúkali kopu čísel, ale aspoň nejaké základné si povieme. Tak, Martin, môžeš.
[00:18:28.470] - Martin Lindák
Zásade v tom videu som čerpal z dát OECD, ktoré porovnáva slovenské regióny s ostatnými regiónmi svojich členských krajín, ktoré patria do OECD, čiže tými najbohatšími krajinami sveta. V zásade nám budú stačiť dve štatistiky. Prvá je tá, že Slovensko je jednou z krajín, ktorá má najväčšie regionálne rozdiely. Trošku záleží, ako sa použije tá štatistika. Oni to robili tak, že zobrali najbohatšie regióny, kde žije aspoň 20 % obyvateľov daného štátu, a porovnávali to s najchudobnejším regiónmi, kde žije rovnaké množstvo, respektíve podiel obyvateľstva.
[00:19:06.510] - Martin Lindák
No a na Slovensku vyšlo, že rozdiel, napríklad v hrubom domácom produkte, čiže nejakej produkcii toho regiónu, je až 3,5-násobný medzi východným Slovenskom a Bratislavským krajom, keďže oni tam brali štyri regióny: východ, stred a západ Slovenska plus Bratislavský kraj. No a keď to porovnali, zoradili, aký je veľký rozdiel medzi najchudobnejšou časťou a najbohatšou časťou, tak Slovensko vyšlo na siedmom mieste za krajinami, ako je napríklad Mexiko, Maďarsko a Kolumbia.
[00:19:35.880] - Martin Lindák
No a keď zobrali, že 10 a 10 %, tak Slovensko bolo dokonca za Mexikom na druhom mieste ako krajina s najväčšími regionálnymi rozdielmi. No a tá druhá štatistika, respektíve ten druhý ukazovateľ som už aj spomenul, a to je rozdiel HDP na hlavu v danom regióne. A ten je medzi najbohatším Bratislavským krajom a východným Slovenskom až 3,5-násobný. Ale, samozrejme, tu treba pripomenúť, že hlavné mesto vždy k sebe ťahá ako magnet tie najbohatšie firmy, pretože najväčšie firmy väčšinou sídlia v hlavnom meste, a trošku to skresľuje štatistiky.
[00:20:10.860] - Martin Lindák
Je tam aj druhá vec, napríklad, zoberme si Trnavákov. Poznám kopec Trnavákov, ktorí žijú v Trnave, ale cestujú do Bratislavy každý deň, pretože je to 35 minút autom. A oni tvoria hodnoty v Bratislave. Vytvárajú tam hrubý domáci produkt, ale de facto žijú v Trnave.
[00:20:28.230] - Nikola Šuliková Bajánová
No a ty si už na úvod povedal, že je to tak trochu aj filozofická téma. No a predtým, ako sa presunieme k otázke, že čo vlastne s týmto všetkým vieme urobiť alebo by sa malo diať, tak ako regionálne rozdiely chápu ekonomické teórie?
[00:20:43.560] - Martin Lindák
Zjednodušene, keby som chcel vysvetliť, ako vnímajú jednotlivé ekonomické školy regionálne rozdiely, dá sa to rozdeliť do dvoch vetiev. Jedna je viac pravicová a druhá viac ľavicová.
[00:20:54.090] - Martin Lindák
Tá pravicová, väčšinou sa im hovorí klasici alebo neoklasici. Oni hovoria, že regionálne rozdiely sú prirodzený fakt, ktorý vzniká kvôli tomu, že dané regióny majú nejakú históriu, majú tam nejakú infraštruktúru, príroda tam nejak vyzerá, krajina tam je nejak formovaná, sú tam hory a tak ďalej, sú tam roviny. A tie regionálne rozdiely sú a existujú, ale môžeme s tým niečo spraviť. A oni väčšinou ako riešenia poukazujú na typické pravicové riešenia. To je väčšia decentralizácia, ku ktorej si ešte niečo neskôr v podcate povieme a čo som aj ja hovoril vo videu. To je o tom, že dávať viac autonómie, či už aj nejakej legislatívnej alebo daňovej, finančnej autonómie do regiónov, keďže regióny sú bližšie k svojim obyvateľom a chápu tomu, čo majú robiť v regiónoch viac ako nejaké centrum v podobe, napríklad, Bratislavy na Slovensku.
[00:21:46.140] - Martin Lindák
A oni hovoria, že mali by si určovať svoje daňové sadzby, snažiť sa prilákať nejakých investorov a kapitál do regiónu, napríklad investovať, keby som chcel praktický príklad, do priemyselných parkov a do infraštruktúry. Keď tam bude chcieť prísť nejaký investor, tak má kde postaviť fabriku.
[00:22:04.590] - Martin Lindák
A potom máme druhú ľavicovejšiu vetvu. Sú tam zaradení aj marxisti alebo keynesiánci. Tí sú, samozrejme, oveľa viac umiernení. Marxisti hovoria, že regionálne rozdiely vznikajú kvôli tomu, že kapitalizmus prináša regionálne rozdiely a vždy len prehlbuje príjmovú nerovnosť. No a keynesiánci plus-mínus tiež hovoria, že regionálne rozdiely sú nejakou prirodzenou súčasťou, ale oni tie riešenia sa na to pozerajú trošku inak a hovoria o tom, že mali by sme práveže regióny dotovať a kapitál by mal ísť za prácou a nie práca za kapitálom.
[00:22:40.110] - Martin Lindák
Plus-mínus takto nejak funguje aj politika Európskej únie alebo Slovenska. Máme eurofondy, nejaký budget, rozpočet na to, ktorý sa prerozdeľuje regiónom a ktoré to majú preinvestovať čo najefektívnejšie, aby sa tam vytvárali pracovné miesta a infraštruktúra.
[00:22:56.230] - Nikola Šuliková Bajánová
No a s tým presne súvisí otázka, že čo s tým. Ale ja ju ešte trošku inak naformulujem. Mali by si regióny viac-menej pomáhať samé alebo potrebujú pomoc zvonka? To je asi možno aj otázka, že ku ktorej z teórií sa prikláňaš viac. Ale ešte keď to preformulujem, doplácajú regióny naozaj na niečo, čo robia tie bohatšie? Tie bohatšie ich nejako vykorisťujú, a práve preto by tie bohatšie mali dotovať tie chudobnejšie regióny? Alebo to jednoducho je nejakou vlastnou nešikovnosťou tých regiónov? Kde je teda pravda?
[00:23:32.080] - Martin Lindák
To si dala dobrú politickú otázku.
[00:23:34.720] - Nikola Šuliková Bajánová
Takto, nie je to vlastnou šikovnosťou, veď sme si presne aj vysvetlili, že keď ti príde nejaký s totalitárskymi ambíciami premiér a rozdelí ti, rozsekne ti región zvrchu a ty nemôžeš k tomu veľa povedať, tak asi to teda nie je úplne tvoja vina, jasné. Ale dnes, keď sa pozrieme do regiónov, tak sú veľmi svetlé príklady tých, ktorí sa snažia z toho vyhrabať a robia všetko preto, aby sa z toho dostali. Ale potom sú aj regióny, kde by sme sa asi vedeli pozrieť na to, ako sa tam šafári s peniazmi, ako sa pričiňujú k tomu, aby sa regionálne rozdiely znížili aj teda vlastnou prácou. Tak len ma zaujíma, ako to ty vnímaš.
[00:24:17.110] - Martin Lindák
Všeobecne to vnímam, že regionálne rozdiely sú prirodzenou súčasťou ekonomík a vidíme ich naprieč rôznymi štátmi, ale mali by sme sa snažiť o ich znižovanie. No a to, čo si sa pýtala, ja si myslím, že Bratislava ťaží aj z toho, že je to hlavné mesto a všetka vládna moc alebo legislatívna moc, lepšie to je nazvané, je sústredená v Bratislave. Možno to bude znieť kruto alebo veľmi subjektívne, ale aj politici, tí, ktorí sedia v Bratislave, tak sa starajú o to, aby to v Bratislave dobre vyzeralo, pretože tam žijú. A vidíme to aj na predvolebných mítingoch a výjazdoch rôznych strán, že oni odľahlé regióny navštívia až veľmi výnimočne, väčšinou pol roka pred voľbami a potom ich tam štyri roky nevidíš. Skrátka, je niečo pravdy na tom, že keď centrum rozhoduje alebo má kopec peňazí a má nejakú administratívnu a vládnu moc nad zvyšnými regiónmi, tak sa veľmi až tak o periférne regióny nezaujíma.
[00:25:15.820] - Martin Lindák
Napríklad ja si myslím, že decentralizácia, o ktorej hovorí aj OECD a poukazuje na ňu, že pomohla by regiónom, a všetky rôzne modely hovoria o tom, že tie krajiny, ktoré decentralizovali vo väčšej miere, to znamená, že dávali viac kompetencií, nejakú daňovú autonómiu regiónom a nižším územným celkom, tak to ekonomike všeobecne pomohlo.
[00:25:40.300] - Martin Lindák
Napríklad OECD má pekné číslo a Slovensko je tam úplne na čele, že keby Slovensko viac decentralizovalo, tak v nejakom strednodobom horizonte by mohlo získať až 10 % naviac hrubého domáceho produktu, že o 10 % by bolo silnejšie Slovensko, keby mali silnejšiu vládu nad daným regiónom nižšie územné celky a nie centrálna vláda.
[00:26:02.050] - Nikola Šuliková Bajánová
No a stále hovoríme o tom, že prinesme pracovné príležitosti do regiónov, ale nie všetko sú pracovné príležitosti s tou istou pridanou hodnotou. Nie do každého regiónu predsa môžeš postaviť, dobre, už sa nerozprávame v týchto časoch o automobilkách, ale hovoríme teda o nejakom trošku lepšom odvetví a podobne, nech to nie je len lacná pracovná sila, ale aj niečo viac, ale nie do každého regiónu to dostaneš. To po prvé.
[00:26:29.950] - Nikola Šuliková Bajánová
Druhá vec, keď sa rozprávame o decentralizácii, tak mňa by napríklad zaujímalo, ako by si ty, poď, teraz ideme vyriešiť regionálne rozdiely, ako by si ty pristupoval napríklad k tomu, že dám viac právomocí povedzme nejakým územným celkom. A teraz ten územný celok vie, že 50 % ľudí z toho regiónu zarába na ťažbe dreva. Tak im to je jedno, oni nechajú vyrúbať celý les alebo celú horu, lebo z toho majú prácu, z toho majú živobytie. A pritom ale nejaká inšpekcia životného prostredia, síce v ďalekej Bratislave, ale má know-how a vie, že les je do veľkej miery nenahraditeľný.
[00:27:13.450] - Nikola Šuliková Bajánová
Toto sú možno aj tie viaceré pragmatické problémy, ktoré do toho vstupujú, že prečo úplne územná samospráva až tak nie je autonómna, ako by sme chceli. Ja neviem.
[00:27:26.440] - Martin Lindák
Počkaj, počkaj, počkaj, to už si zašla podľa mňa príliš ďaleko, dá sa zatiaľ ísť na to aj jednoduchšie. Ale v zásade to, čo spomínaš, veď my vidíme rôzne mestské podniky, poznám ich aj vo svojom regióne, ktoré sa starajú o lesy a myslím, že tie sú kontrolované zase ministerstvom životného prostredia a tak ďalej. Ale rozumiem, že kam smeruješ. Nechceš, aby sa stalo to, že bude sa tu plundrovať s majetkom a peniazmi a nikto to nebude riešiť, lebo chceme to najlepšie pre svoj región.
[00:27:53.350] - Martin Lindák
To bude taká vykrúcacia odpoveď z mojej strany, pretože skutočne nepoznám odpoveď na tvoju záludnú otázku, ale myslím si, že určite by tam bola nejaká inšpekcia a kontrola. Ja keď hovorím o decentralizácii, skôr hovorím o tom, aby si vedeli jednotlivé nižšie územné celky lepšie financovať svoje kompetencie. Lebo teraz v súčasnosti väčšinou oni doslova kúria a svieti, mestá a obce vynášajú smeti, to je ďalšia oblasť, ktorá je prenesená na obce a starajú sa o to.
[00:28:25.550] - Martin Lindák
A potom sú tam prenesené kompetencie. Sú zriaďovateľom škôlok a základných škôl a na to dostávajú peniaze pridelené od štátu. Ale napriek tomu, že mestá a obce majú približne 4000 kompetencií, tak väčšinou sú to drobnosti.
[00:28:39.860] - Martin Lindák
A aj OECD to porovnáva, oni majú na to urobený špeciálny index, kde vyhodnocujú to, ako sú samosprávy samostatné, či už fiškálne, teda rozpočtovo, tým, ako môžu niečo meniť legislatívne a riadiť v tej svojej obci, meste alebo okrese, kraji. A Slovensko je tam pod priemerom OECD v tomto indexe, čiže napriek tomu, že majú 4000 kompetencií, to znie ako brutálne číslo, tak je to stále málo v porovnaní s ostatnými rozvinutejších krajinami OECD.
[00:29:11.300] - Nikola Šuliková Bajánová
Ja sa vrátim ešte k mojej záludnej zápletke. Asi by sa to dalo možno vyhodnotiť tak, že princíp ochrany životného prostredia bude vyšší ako princíp zachovania pracovných miest?
[00:29:22.610] - Martin Lindák
Presne tak.
[00:29:23.900] - Nikola Šuliková Bajánová
Čo zase tiež by vyvolalo definitívne veľa nevôle a nepokojov. Ja som totižto počúvala pred časom reláciu, myslím, že to bolo Večera s Havranom, kde rozoberali, prečo Slovensko zaostáva za Západom. Alebo teda prečo Slovensko prestalo dobiehať Západ. Neviem už, ako to bolo rámcované. A on sa tam spýtal svojich hostí a hostiek, že naozaj tí ľudia v regiónoch to robia dobre? Máme im s tým dôverovať? Veď sa pozrime na to, už ako 20-30 rokov sa im to nedarí. Naozaj nie je lepšie nechať to tým šikovnejším, inteligentnejším a neviem akým v Bratislave? No teraz som to trošku prekrútila, ale pointa bola, že či to v Bratislave naozaj nevieme lepšie.
[00:30:08.330] - Martin Lindák
Na jednej strane je to pravda. Je to aj moja obava, že keby dáme oveľa viac moci samospráv nižším územným celkom alebo dokonca mestám a obciam, že či by sa tam našli schopní ľudia, ktorí by to riadili. Ale mne veľmi dobrý príklad napadá z nedávnej histórie, spred roku či dvoch, neviem, či si ešte spomínaš, keď sa robilo hromadné testovanie, ktoré bolo každý víkend. Tak tam sa práve hovorilo o tom, že ako veľmi pomohli obce a mestá, teda tie územné samosprávy, v tom, keď mali z týždňa na týždeň zrazu zorganizovať, myslím, že ešte s ministerstvom obrany a s ministerstvom vnútra, hromadné testovanie v každej obci alebo meste a dokonca aj niekoľko tých testovacích miest v jednom meste.
[00:30:52.430] - Martin Lindák
A oni to skrátka zvládli a vedeli to veľmi rýchlo zorganizovať práve kvôli tomu, že tam boli správni ľudia a vedeli, ktorými figúrkami pohnúť v tom danom regióne, meste, obci, aby sa to zorganizovalo. Čo napríklad by z centra, Bratislava, nechcem to teraz povedať, že Bratislava ako Bratislava, ale centrum Slovenska by s tým malo problém to zorganizovať takto v tých odľahlejších regiónoch a tá rozdrobenosť by bola obrovská a nemali by na to.
[00:31:25.380] - Nikola Šuliková Bajánová
Dobre, tým sme si prešli, že jedno z odporúčaní je decentralizácia. Čo sú ďalšie odporúčania?
[00:31:30.960] - Martin Lindák
Z môjho pohľadu decentralizácia je všeobýmajúce riešenie, lebo ono to zahŕňa decentralizovať, respektíve preniesť viac kompetencií na nižšie územné celky, ako aj administratívne alebo legislatívne, ale zároveň aj daňová autonómia patrí pod decentralizáciu. A tam je to veľmi zjednodušene vysvetlené tak, že mestá a obce alebo aj okresy alebo vyššie územné celky, podľa toho, ako si to určíme, by mohli konkurovať medzi sebou a určovať si niektoré sadzby daní.
[00:32:02.940] - Martin Lindák
Dneska to napríklad funguje tak, že väčšina miest a obcí, ale aj vyšších územných celkov, je financovaných z podielovej dane, čiže v preklade z dane z príjmu fyzických osôb, ktorá sa delí v pomere 30 k 70. A väčšinu rozpočtu miest a obcí živí táto jedna daň. A potom tam majú ešte nejaké výnosy z mestského majetku, keď tam majú nejakú dobrú spoločnosť, napríklad ktorá zabezpečuje autobusovú dopravu a je zisková, tak z toho majú nejaké príjmy.
[00:32:33.750] - Martin Lindák
Potom sú tam rôzne poplatky za psa, smeti a ďalšie. Je tam iks ypsilon poplatkov, o ktorých nevieme, a platíme to v nejakých drobných transakciách a si to ani neuvedomujeme. Ale väčšinu príjmov majú tieto obce a mestá práve z podielovej dane.
[00:32:50.040] - Martin Lindák
A decentralizácia hovorí o tom, že mestá a obce by si mohli stanovovať sami túto daň podľa toho, ako by chceli konkurovať susednému regiónu, susednému okresu, a zároveň podľa toho, akú infraštruktúru by chceli tým obyvateľom poskytovať. Ono to tak trošku objíma aj teóriu „voľba nohami“ – obyvatelia by sa presťahovali do tých lepších regiónov alebo do tých, kde sú nižšie dane, ale obetujú za to nejakú horšiu infraštruktúru a tak podobne. Je to síce veľmi vágne a všeobecné, ale de facto ide vždy o to priblížiť vládnutie bližšie k obyvateľom daného regiónu. To je tá basic myšlienka decentralizácie.
[00:33:32.100] - Martin Lindák
Pretože my budeme zodpovednejší, bude nám viac záležať na tom regióne, keď vidíme, že platíme do regionálnej kasy a tie peniaze sa nám vracajú vo forme rozvoja nejakej infraštruktúry. A je pravda a aj analýzy to potvrdzujú, že väčšia decentralizácia prináša väčšiu spokojnosť obyvateľov v regiónoch a zároveň aj vyššie bohatstvo regiónov.
[00:33:55.830] - Nikola Šuliková Bajánová
Povedzme, že Fahrplan poznáme. Vieme, čo by sme mali robiť. Tak čo tomu bráni, čo potrebujeme odstrániť? A existuje možno aj nejaký prepočet, že kedy by sme možno mali 10 % HDP viac, keby sa znížili regionálne rozdiely a trochu decentralizovala moc?
[00:34:14.040] - Martin Lindák
V zásade tých 150 ľudí v parlamente by sa muselo rozhodnúť, že chcú dať viac moci a chcú sa zbaviť svojej moci v prospech regiónov a v prospech regionálnych – nechcem to nazvať vládcov –, ale legislatívnej moci, ktorá je v regiónoch, a dať im viac kompetencií, čo zase asi nie je úplne jednoduché a myslím, že asi sa to tak skoro nestane. Ale prvým krokom je práve reforma, ktorá bola nedávno oznámená, teda prekreslenie regiónov, okresov a krajov.
[00:34:41.430] - Martin Lindák
A ďalším krokom by mal byť prenos kompetencií. A najlepšie by bolo, keby sa preniesla aj daňová autonómia a rozpočtová autonómia alebo ako to môžeme ešte nazvať. Skrátka, aby mali väčšiu moc nad rozpočtom a vedeli si tam riadiť príjmy a výdavky lepšie v mestách a obciach.
[00:34:59.500] - Nikola Šuliková Bajánová
Takže ak to zhrniem, čo nám v tom bráni? Ľudia. A spomenul si, že v strednodobom horizonte by to mohlo podporiť až 10 % rast HDP. Ale čo je teraz asi najdôležitejšie povedať, že je to podobne ako s inými zahnitými problémami, ktoré na Slovensku máme, a že čím neskôr ich začneme riešiť, tak tým drahšie to bude a tým tie problémy budú väčšie.
[00:35:24.260] - Nikola Šuliková Bajánová
Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý spravidla vychádza v nedeľu. Nájdete ho vo všetkých podcastových aplikáciách aj na všetkých podcastových platformách. Partnerom tohto podcastu bol Telekom.
[00:35:35.360] - Martin Lindák
Ak chcete, aby bola vaša firma alebo spoločnosť pripravená na budúcnosť a konkurencieschopná bez ohľadu na to, v čom podnikáte, telekom vám prináša komplexné digitálne riešenia.
[00:35:45.620] - Nikola Šuliková Bajánová
Ja som Nikola Šuliková Bajánová.
[00:35:47.810] - Martin Lindák
Ja som Martin Lindák a podcast Ekonómia ľudskou rečou vznikol v spolupráci s portálom skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.
[00:35:58.220] - Nikola Šuliková Bajánová
Ďakujeme, že nás počúvate.
