Desaťtisíce domácností na Slovensku odoberajú zelenú elektrinu. Dodávatelia hovoria, že ide o elektrinu vyrobenú 100% z obnoviteľných zdrojov. V skutočnosti ide o predaj špeciálnych certifikátov a peniaze zákazníkov, zjednodušene povedané, putujú do veľmi komplikovaného systému.

Už ste asi počuli, že kým do sietí prúdi elektrina aj z takých uhoľných elektrární, nikto nikomu negarantuje, že jemu do zásuvky natiekli len zelené atómy.

Dodnes sa tábory zástancov a odporcov tohto produktu nezhodli na tom, či ide o zavádzanie alebo nie. V tejto epizóde podcastu Ekonómia ľudskou rečou sa Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová pozrú nielen na túto otázku, ale aj na to, ako vôbec zelená elektrina a jej predaj funguje a čo sú ich slabšie alebo menej presvedčivé stránky.

Podcast Ekonómia ľudskou rečou moderujú Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová a prináša ho portál skpodcasty.sk

Sledujte Ekonómiu ľudskou rečou na YouTube.

Sledujte skpodcasty.sk na Instagrame alebo Facebooku.

[00:00:08.140] - Nikola Šulíková Bajánová
Desaťtisíce domácností na Slovensku odoberajú zelenú elektrinu. Dodávatelia hovoria, že ide o elektrinu vyrobenú stopercentne z obnoviteľných zdrojov. V skutočnosti ide o predaj špeciálnych certifikátov a peniaze zákazníkov, zjednodušene povedané, putujú do veľmi komplikovaného systému. Už ste asi počuli, že kým do sietí prúdi elektrina aj z takých uhoľných elektrární, nikto nikomu negarantuje, že jemu do zásuvky natiekli len zelené atómy. Dodnes sa tábory zástancov a odporcov tohto produktu nezhodli na tom, či ide o zavádzanie alebo nie. V tejto epizóde podcastu Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál Skpodcasty.sk, sa s Martinom Lindákom pozrieme nielen na túto otázku, ale aj na to, ako vôbec zelená elektrina a jej predaj funguje a čo sú ich slabšie alebo menej presvedčivé stránky. No a ja som Nikola Šulíková Bajánová. Martin, ideme sa rozprávať o produkte, ktorý za ostatné dva roky oslovil desaťtisíce zákazníkov, napríklad Startitup tento rok napísal, že na západe Slovenska je 100-tisíc domácností, ktoré si zakúpili tento produkt. Vo výročnej správe Západoslovenskej energetiky píšu, že majú cez 80-tisíc vlastne takýchto predplatiteľov, no a nepovedala som ešte, že čo je to za produkt, ideme sa rozprávať o produkte takzvanej zelenej alebo čistej elektriny. Najskôr teda kto a čo ponúka? Čo je toto za produkt?  
[00:01:37.660] - Martin Lindák
Tak ako som spomínala, jedným z dodávateľov je práve Západoslovenská energetika. V zásade jedná sa o produkt dodávateľov elektriny, čiže spoločnosti, ktoré sú v kontakte s koncovými zákazníkmi, s nami ako bežnými spotrebiteľmi alebo s firmami a predávajú produkt takzvanej v úvodzovkách zelenej elektriny. V zásade sa jedná o produkt, kedy nám predávajú nejaký dôkaz o tom, že my odoberáme, respektíve naša spotreba je krytá zelenými zdrojmi elektriny, čiže naša elektrina je vyrábaná buď z biomasy, z vodnej energie, slnečnej energie alebo veternej, aj keď tá na Slovensku prakticky skoro neexistuje. Tento produkt vlastne vidíme na trhu, na internete, v televízií, prakticky všade, lebo je pomerne silná mediálna kampaň okolo toho a vidíme ho v posledných dvoch rokoch, kedy začali prakticky všetci najväčší dodávatelia, ako je napríklad Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Východoslovenská energetika a aj SPP, predávať tento produkt.  
[00:02:39.430] - Nikola Šulíková Bajánová
Takže, aby si to ľudia ešte trošku lepšie upratali. My kupujeme elektrinu od dodávateľov, nie od samotných výrobcov elektriny, takto funguje ten systém, no a oni prišli s niečím takýmto. Bol to teda ich nápad alebo ako to mám chápať?  
[00:02:55.120] - Martin Lindák
Ešte aby som upresnil taký ten všeobecnejší kontext, tak ako vravíš, že skrátka na trhu máme samostatne výrobcov, potom máme distribučky, ktoré sú tri vlastne, na každú časť Slovenska východ, západ a stred, tie sa vlastne starajú o nejakú infraštruktúru a distribúciu elektriny a potom máme tých dodávateľov, s ktorými sme v kontakte a uzatvárame s nimi zmluvy. Prečo sa najmä začalo v posledných dvoch rokoch o tom hovoriť a prečo je ten produkt taký populárny a čo sa pýtala. No v zásade v celej Európe sa s tým začalo. Nie je to, že úplne novinka, ale všade sa to trošku inak rozbiehalo a v zásade, je to ako keby taký ďalší systém na podporu obnoviteľných zdrojov. Treba si to predstaviť ako paralelný trh popritom, že skrátka výrobca, ktorý vlastní napríklad nejakú solárnu elektráreň, tak predáva do siete svoju vyrobenú elektrinu zo slnka, tak toto je ako keby ďalší trh, kde on predáva zároveň svoje certifikáty na vyrobenú elektrinu. Treba si to zjednodušene predstaviť ako nejak, nieže papier, ale aj sa to volá, že certifikát o pôvode elektriny, kde on napríklad ročne vyrobí, vymyslím si, desať megawatthodín a on k tomu môže vydať desať megawatthodín vlastne tých certifikátov, respektíve nejakého dôkazu, že táto elektrina, ktorú on vyrobil, je zo 100 percent obnoviteľného zdroja, ktorý nezaťažuje životné prostredie, nemá žiadne emisie a tak ďalej. A on vlastne tieto certifikáty môže dať na trh a ďalej ich predať. No a práve dodávatelia nakupujú od výrobcov tieto certifikáty, tieto potvrdenia o pôvode elektriny a predávajú ich ďalej vlastne koncovým odberateľom elektriny, teda nám alebo firmám.  
[00:04:30.880] - Nikola Šulíková Bajánová
Čiže to je vlastne to, čo si povedal, že oni nám nepredávajú zelenú elektrinu alebo čistú elektrinu, oni nám predávajú dôkaz o tom, že nakúpili takúto elektrinu od výrobcu z obnoviteľných zdrojov energie.  
[00:04:46.600] - Martin Lindák
Tu treba v prvom rade zdôrazniť to, že vlastne aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať, že ja keď si priplatím vlastne za tento produkt, tak budem dostávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, teda že bude 100 percent ekologická. Ono to tak nie je, pretože samozrejme fyzicky to nie je možné, aby som mal ja inú elektrinu v zásuvke ako napríklad môj sused v bytovke alebo ostatní susedia v bytovke. Čiže v zásade sa jedná len o akési potvrdenia, respektíve akýsi papier, že toto množstvo elektriny, ktoré ja ročne odoberám, je zároveň kryté tou výrobou, respektíve tá firma garantuje, že ona to aj nakúpila vlastne na tom trhu od tých obnoviteľných zdrojov elektriny.  
[00:05:22.930] - Nikola Šulíková Bajánová
Jasné. No a teda ideme sa o tom rozprávať, lebo v tom vidíme alebo vidíš, hlavne teda ty, nejaké problémy. Málokedy sa rozprávame o veciach, ktoré sú že príjemné a super, ale každopádne je toto ten hlavný dôvod, pre ktorý ťa celá táto vec škrie, že ľudia majú akoby pocit, že kupujú zelenú elektrinu, ale v skutočnosti im nikto nevie garantovať, že do ich zásuvky natečie tá zelená elektrina?  
[00:05:51.880] - Martin Lindák
Ono tých problémov je viacero. Tento by som ani nepovažoval za taký najväčší. Ono to už je taká iná trošku debata, lebo keď sa pozrieme na stránky tých dodávateľov, alebo niekedy aj ako to komunikujú osobne na pobočke, ja som s tým mal aj skúsenosť a nebolo to veľmi príjemné, lebo ja som samozrejme ten produkt odmietol, lebo som vedel o čo ide a mne tam doslova tá teta trošku tak nakladala, že sa nestarám o planétu a tak ďalej. Čiže veľmi komfortné to pre mňa nebolo, ale to je jedno, to je úplne podľa mňa iná debata, ani my si nie sme veľmi fundovaní na to, aby sme hodnotili, že či už sa jedná o to, že je to zavádzanie spotrebiteľa, nie je zavádzanie a tak ďalej. Ja som sa skôr venoval aj vo videu tej technickej stránke veci, že ako sa podporuje vlastne výroba z obnoviteľných zdrojov energie a to je podľa mňa také to najhlavnejšie úskalie, lebo keď sa trošku vrátime v čase a pozrieme sa na nejaký rok okolo 2010/2009, vtedy sa začalo vo väčšej miere vlastne s podporou zelenej elektriny. Vznikli z toho aj niektoré vlastne také tie hlavné kauzy, že vtedy, keď sa rozdávali povolenia na výstavbu solárnych elektrární, tak boli tam spriaznené firmy s vládou a tak ďalej, ale to je v tomto koncepte ako keby to menej podstatné. To podstatné je to, že zelená elektrina na Slovensku, prioritne výroba vlastne napríklad zo slnka, sa podporuje hlavne cez takzvaný concept feed-in tariff sa to volá, využíva to viacero európskych krajín. Na Slovensku sme to tiež prijali a v zásade sa jedná o to, že štát garantuje týmto výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov na určitý počet rokov garantovanú výkupnú cenu elektriny. V tom čase to bolo často okolo 400 eur za megawatthodinu. Pre predstavu, v rovnakom čase sa na trhu elektrina obchodovala okolo 30 až 50 eur za megawatthodinu, čiže oni v zásade dostali o osem až 10 násobok tejto trhovej ceny, ktorú mali garantovanú na 10 až 15 rokov. Čiže v zásade ono to bol veľmi lukratívny biznis. A tu asi vznikne taká základná otázka, že z čoho sa potom financujú tieto elektrárne, keďže vidíme, že musí v tom systéme vznikať deficit, pretože skrátka trhová cena elektriny je okolo 50 eur a oni to garantujú na 400 eur za megawatthodinu. No a tu je to hlavné úskalie, že štát stanovuje tento deficit v systéme cez konečných spotrebiteľov, čiže cez nás a cez firmy a to tak, že máme špeciálnu zložku vlastne v tej koncovej cene elektriny, ktorá sa volá, že tarifa za prevádzkovanie systému. Každoročne tvorí plus mínus 20 percent tej koncovej ceny elektriny, ktorú my platíme ako domácnosti alebo malé firmy a podobne. A práve z tejto tarify na prevádzkovanie systému tá suma, ktorá sa vyberie od spotrebiteľov, ide o 80 percet na to, aby sa tieto obnoviteľné zdroje elektriny podporovali, čiže de facto na konci dňa každý jeden spotrebiteľ, aj keď nechce, tak podporuje vlastne výrobu z obnoviteľných zdrojov energie. A keď sa pozrieme vlastne každý rok, ono nazýva sa to, že doplatok, štát vlastne dopláca tým výrobcom rozdiel medzi tou výkúpnou cenou a trhovou cenou práve z tej TPS-ky ide tá suma na ten doplatok a najväčší doplatok práve dostávajú vlastne solárne elektrárne.  
[00:09:07.940] - Nikola Šulíková Bajánová
Čiže to, čo chceš ty povedať, lebo tá debata, ako som ju ja doposiaľ vnímala, tak tá skôr sa venovala tomu, že presne ide možno o green washing, možno nejde o green washing, keď sa teda vrátim k tej zelenej elektrine ako produktu, že ľudia si teda priplatia ešte k tomu účtu za elektrinu nejaké dve eurá a dve tri eurá a majú dobrý pocit, že vlastne majú zníženú, povedzme uhlíkovú stopu, pretože ich domácnosť je poháňaná zelenšou elektrinou a že toto jednoducho je do istej miery nezmysel, pretože ako sme už povedali, nikto ti negarantuje, že tá tvoja elektrina, ktorá ti natiekla do zásuviek, bude presne z tých obnoviteľných zdrojov. A mali by sme si ešte aj vysvetliť, že prečo ti to vlastne nikto negarantuje. No a to, čo hovoríš ty je, že ten väčší problém, ktorý v tom vidíš je, že my si už aj tak priplácame za tie obnoviteľné zdroje cez ten akoby vynútený príspevok na OZE cez tarifu na prevádzkovanie systému. Tak?  
[00:10:15.470] - Martin Lindák
Áno. A ešte to má také to ďalšie menšie úskalie, o ktorom sa veľmi nehovorí. Väčšina elektrární, ktoré vlastne vyrábajú zo slnka, z vody a z obnoviteľných zdrojov energie, je na Slovensku dotovaných. No a legislatíva je nastavená tak, že tí, ktorí vlastne poberajú tento doplatok a majú tú garantovanú výkupnú cenu elektriny, tak oni vlastne nemôžu ako keby vydávať tieto certifikáty tieto elektrárne, ale vydáva ich za nich štát tzv. OKTE, to je ten organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Je to v zásade štátna inštitúcia, štátna firma a práve táto na seba preberá to, že robí aukcie vlastne kde predáva tieto certifikáty na určitý počet megawatthodín, ktoré vyrobili tieto elektrárne, ktoré sú vlastne štátom podporované cez ten doplatok, o ktorom sme hovorili. No a OKTE to vlastne predáva týmto dodávateľom. No a samo OKTE napríklad v tomto prípade tvrdí, že tie peniaze, ktoré za to dostane, tak použije to na stanovanie deficitu v tomto systéme. Čiže keď vyzbiera dostatok peňazí cez tieto aukcie za tie zelené certifikáty, teda certifikáty o pôvode elektriny, tak zníži v koncovej cene elektriny tú tarifu za prevádzkovanie systému, čiže de facto ten spotrebiteľ, ktorý si pripláca za tento produkt, tak ešte ako keby naviac pomáha tomu systému a znižuje pre ostatných tú koncovú cenu elektriny, pretože OKTE to má takto nastavené a samo to tak tvrdí, že to proste tak robí, že tie peniaze, ktoré za tie aukcie dostane, tak použije na zníženie tej TPS-ky. V zásade ten systém by mal byť dizajnovaný tak, že tá elektráreň, ktorá vyrobí elektrinu, tak zároveň k tomu vydá tie certifikáty o pôvode elektriny a tie vlastne predá na trhu, a za tie by mala inkasovať peniaze, pretože pôvodná myšlienka systému je tá, že urobíme vám ďalší trh, kde vy budete môcť vydávať tieto zelené certifikáty o pôvode elektriny a za to dostanete ďalšie peniaze, čím sa podporí vaša výroba a vy možno investujete do ďalších elektrární a budeme mať skrátka zelenší mix výroby elektriny, že nebudeme mať tam napríklad tie uhoľné elektrárne a tak ďalej. Lenže tak, ako je teraz postavená tá legislatíva, tak de facto to veľmi tak nepodporuje, pretože ten výrobca zelenej elektriny tak či tak dostane tie peniaze, lebo má garantovanú výkupnú cenu a aj tie peniaze, ktoré by dostal navyše, čo je mimochodom smiešna suma zatiaľ, pretože ten jeden certifikát na jednu megawatthodinu sa predáva v súčasnosti za dve až päť eur, čo je oproti tej garantovanej cene 400 eur za vyrobenú elektrinu stále smiešna suma, čiže pre nich by to nebol nejaký príjem, ale aj keby mohol byť, tak nie je, pretože de facto dostane to OKTE, ktoré znižuje zase tú cenu pre konečných spotrebiteľov.  
[00:12:59.780] - Nikola Šulíková Bajánová
Čiže tie peniaze, ktoré si ľudia priplatia za tento produkt nejdú v konečnom dôsledku samotnej elektrárni, ale keď to tak poviem, idú do systému na zmenu cien?  
[00:13:11.210] - Martin Lindák
Áno, v zásade s týmito peniazmi sa znižuje, ako keby deficit v tom systéme, ktorý vzniká kvôli tým doplatkom na tú vyššiu výkupnú cenu pre obnoviteľné zdroje energie, resp. pre tých výrobcov.  
[00:13:22.880] - Nikola Šulíková Bajánová
Lebo napríklad Západoslovenská energetika vo svojej výročnej správe hovorí, že a budem teraz čítať "časť získaných finančných prostriedkov za poskytovanie služby Zelená elektrina sme sa rozhodli vrátiť späť do regiónov. V roku 2021 sme uviedli dlhodobý projekt, v rámci ktorého inštalujeme na základné a stredné školy či na budovy verejnoprospešných organizácií fotovoltické riešenia".  
[00:13:47.090] - Martin Lindák
Toto je taká trošku komplikovanejšia otázka aj komplikovaná odpoveď na ňu. Napríklad Denník N sa rovnako venoval tomuto problému, pretože keď si porovnáme vlastne cenu tých certifikátov a cenu toho, koľko my ročne zaplatíme za tento produkt, tak napríklad si zoberme ilustratívny príklad, že dáme naviac dve eurá mesačne za tieto certifikáty, ročne nám to vyjde nejaký 24 eur, avšak priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje nejaké necelé tri kilowatt hodiny elektriny ročne, samozrejme záleží akú má spotrebu, či vykuruje a tak ďalej, ale to je skrátka priemer, no a keď si zoberieme, že by dodávateľ nakúpil vlastne certifikáty na túto spotrebu, tak keď si pozrieme vlastne súčasnú cenu tých certifikátov, tak by to vychádzalo na nejakých šesť eur ročne, čiže hodnota tej spotreby a tých certifikátov. Avšak my ročne zaplatíme nejaký 24 eur, čiže de facto vidíme, že dodávateľovi ostane pomerne veľa peňazí na túto jednu domácnosť a ani Denník N nevedel vlastne zodpovedať, resp. asi im ani tie spoločnosti nezodpovedali na otázku, že čo sa deje s tými peniazmi a práve to môže byť takto, ako ty si hovorila z tej výročnej správy, že skrátka tie spoločnosti tie peniaze investujú niekde inde tú zvyšnú sumu.  
[00:15:09.620] - Nikola Šulíková Bajánová
Tá pointa je, že ten systém je strašne komplikovaný. Aj ťa trošku trápim tými otázkami. Vlastne poď nám to teraz vysvetliť v priebehu nejakých desiatich minút ako to celé funguje. Jedna z vecí, ktorá tiež nie je veľmi ľahká na vysvetlenie je, že vlastne prečo existuje taký ten paralelný trh s tými certifikátmi, že či toto vieme zodpovedať, alebo je to vlastne aj zbytočná otázka, lebo vo výsledku je jedno, či si kupujem papier alebo samotnú zelenú elektrinu?  
[00:15:39.620] - Martin Lindák
Prioritne to teda vzniklo kvôli tomu, aby vlastne tí výrobcovia, ktorí robia z obnoviteľných zdrojov energie, mali nejaký ďalší príjem do systému, pretože tak, ako sa v súčasnosti podporujú tieto zdroje, teda najmä solárne elektrárne u nás, je to pomerne drahé a preto chceli tam vniesť nejakú ako keby trhovú vložku, kde tie elektrárne budú môcť predávať tieto certifikáty na trhu a vlastne tí, ktorí sú ochotní si ich kúpiť a chcú vlastne dokazovať, že im záleží na planéte a chcú mať tú zelenú elektrinu, tak im priplatia naviac a tieto elektrárne budú mať peniaze naviac a ten systém bude viac vyrovnaný a nebude tak deficitný a zároveň by mali mať z toho motiváciu stavať ďalšie elektrárne. Samozrejme, že ten systém nie je dizajnovaný zle, ani tá myšlienka nie je zlá celého toho systému. Problém je ale avšak stále to, že ako to je na Slovensku nastavené, čo som spomínal s OKTE a rovnako to, že skrátka tá cena certifikátov je stále príliš nízka na to, aby proste to prinášalo nejaké peniaze tým elektrárňam. Ale samozrejme to neznamená, že niekedy v budúcnosti a neviem o dva, tri, desať rokov alebo koľko by tam nebolo dostatočne veľa ľudí, kedy by tá cena certifikátov na trhu skrátka tak vzrástla, že už to bude zásadný príjem pre tie elektrárne. To samozrejme nevieme, ale ono sa to kľudne môže stať, len zatiaľ, v súčasnom nastavení, dá sa tomuto systému veľa toho vyčítať skrátka.  
[00:17:01.690] - Nikola Šulíková Bajánová
No a povedali sme, že vlastne dodávateľ ti predáva akoby dôkaz o tom, že napríklad nakúpil tisíc megawatthodín, ako by od dodávateľov, ktorí vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, a to by ma zaujímalo, že keďže je aj tá spotreba elektriny ťažko predvídateľná, už sme to riešili, vlastne sme to asi riešili v úplne prvom našom podcaste, že sú nejaké modely, ktoré vedia predvídať, aká bude spotreba, ale jednoducho celý ten systém toho, ako sa elektrina vyrobí a kam potečie je komplikovaný. Čiže mňa by zaujímalo, keď dodávateľ povie, že ja ti viem garantovať, že tisíc megawatthodín elektriny, ktorú ja pustím do celej siete alebo ktorú ja predávam, som nakúpil z obnoviteľných zdrojov energií, tak kam ide tých tisíc megawatthodín, ktoré boli možno neviem plánované predtým? Asi to nie je úplne takto, že ooo zrazu som sa z mesiaca na mesiac rozhodol, že nekúpim tisíc megawatthodín od uhoľnej elektrárne, ale zo slnečnej elektrárne, že kde zmizne tých tisíc megawatthodín? Ešte trošku dovysvetlím tú logiku, lebo akože uhoľná elektráreň, ktorá napríklad fičí v Poľsku alebo v Nemecku, si nepovie, že ooo dobre, ja tu uvoľním miesto slnečnej elektrárni, ktorá bude predávať na môj úkor.  
[00:18:23.710] - Martin Lindák
Tak presne ako vravíš, toto je tiež také, že trošku na to ako keby nevieme presnú odpoveď, ale keď som čítal iné analýzy a štúdie, ktoré mali nejaké výhrady k tomuto systému a popisovali ako funguje a tak ďalej. V zásade platí, že napríklad na Slovensku tí dodávatelia aj sami na weboch hovoria, že garantujú to, že teda to množstvo certifikátov, ktoré si ľudia kúpia, tak k tomu nakúpia to množstvo elektriny. Problém je, že tu nevieme, že kde to nakúpia, pretože ten európsky trh s elektrinou je dosť integrovaný a prepojený a aj v tých analýzach často vyčítali a dávali ako príklad napríklad Nórsko, ktoré má pomerne zelený energetický mix, že napríklad do zahraničia vyvezie menej elektriny fyzickej ako tých certifikátov. Čiže v zásade sa môže kľudne stať to, že napríklad dodávateľ u nás, napríklad SPP ZSE alebo nejaký iný, skrátka nakúpi tie certifikáty od iných štátov, napríklad z nórskych elektrární, alebo ja neviem z nejakej inej severskej krajiny, ktoré sú pomerne zelené a majú tam dostatok týchto certifikátov a zelenej elektriny, čiže kľudne sa môže stať to, že napríklad ja si síce priplácam tuto za elektrinu, myslím si, že prispievam tak vlastne výrobcom elektriny na Slovensku, ktorí možno budú v budúcnosti investovať viac do solárnych elektrární alebo iného typu obnoviteľného zdroja energie, avšak v konečnom dôsledku to môže byť tak, že ja mám certifikát od nejakej nórskej elektrárne, pretože skrátka tá spoločnosť to nakúpila v Nórsku tieto certifikáty. Čiže v zásade tuto nevieme túto presnú odpoveď, nevieme to presne povedať, že áno, ZSE nakupujete tie certifikáty tam a tam, ale čo sa všeobecne vyčíta tomuto systému, že ako keby nerešpektuje tie fyzické prenosy elektriny, ale ten trh existuje úplne paralelne a skrátka, keď sú nejaké certifikáty na trhu, tak tá firma to nakúpi, aby to vedela garantovať.  
[00:20:17.890] - Nikola Šulíková Bajánová
Akože ja osobne v tom zase až taký problém nevidím. Teda jasné, ak je človek väčší lokálpatriot, tak asi jemu to bude vadiť viac, ale ja to vnímam napríklad aj tak, že človek si povedal, že akože nerobme z každého zákazníka, ktorý si pripláca za zelenú alebo čistú elektrinu, a teraz nehovorím, že to robíš ty, ale nerobme z každého, že naletel na nejakú povrchnú kampaň a podobne, že naozaj sú ľudia, ktorí si povedia, že no a čo, že je ten systém taký, aký je, ja som sa rozhodol/rozhodla, že budem si za to priplácať, lebo si to viem trebárs dovoliť a tá myšlienka sa mi páči a jednoducho stojím si za tým a nevadí mi, že je to takto nastavené, že vlastne v tomto až taký problém nevidím. Či to tým pádom potom nemožno akoby, keďže to je stále na tých zákazníkoch, že či to nemožno tým pádom celú tú debatu vyriešiť, že no však ale veď ľudia sa tak rozhodli, tak je to okej.  
[00:21:10.950] - Martin Lindák
Áno, v zásade tu ti dávam za pravdu, že ten európsky trh s elektrinou je aj tak do veľkej, veľkej, veľkej, veľmi veľkej miery integrovaný, čiže ono by bolo problém byť aj trošku lokálpatriot, pretože aj tak tie spoločnosti aj tú elektrinu predávajú skrátka tam, kde to je výhodnejšie, kde im to vlastne dovoľuje fyzicky tá sieť, keďže záleží od toho, aké sú tie prepojenia na okolité štáty a tak ďalej.  
[00:21:32.970] - Nikola Šulíková Bajánová
Lebo ani ZSE, ani SSE asi nepredávajú tu elektrinu, že toto je elektrina z elektrárne Vojany hej, alebo ja neviem.  
[00:21:41.820] - Martin Lindák
Áno, ono sa to nedá fyzicky skrátka oddeliť. Skrátka je to vždy jedna elektrina, ktorá je vyrobená niekde a je v tej sieti, čiže ono sa to nedá samozrejme. A áno, presne tak ako vravíš, že na konci dňa tí, ktorí si priplácajú za zelenú elektrinu ju aj v nejakej miere stále podporujú hej, len je potom napríklad otázne to, že čo sa deje s tými zvyšnými peniazmi, ktoré sú naviac v systéme. K tomu sme sa nejak my zatiaľ nedopátrali, ani Denník N sa k tomu nedopátral, čo sa s tými peniazmi deje a zároveň asi by bolo lepšie, keby to komunikovali priamejšie, že ako to skrátka funguje a aké to má aj nevýhody, napríklad na Slovensku, tým, že väčšina tých zdrojov je už skrátka podporených aj od ľudí, ktorí si nepreplácajú.  
[00:22:22.200] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono v konečnom dôsledku aj energetické spoločnosti Denníku N potvrdili, že časť vlastne toho výťažku, alebo teda tie peniaze končia aj v zahraničí. No a teda povedali sme, že je to v rukách zákazníkov. Samozrejme, je to ich právo rozhodnúť sa takto. To, čo by mňa možno zaujímalo ešte a je určite na zodpovedanie je, že prečo vlastne sa nenakupujú certifikáty už z toho samotného poplatku, ktorý mesačne platíme, že či to je vlastne len akoby dobre vymyslený biznis alebo to má nejaké skutočné opodstatnenie, to je samozrejme ale otázka na samotných trebárs dodávateľov, lebo ak je to iba ten pekný biznis, alebo teda iba pekne zabalený produkt, tak je to možno nejaká taká forma vykúpenia ako poznáme z najrôznejších uhlíkových kompenzácií typu, že idem letieť, kúpim si letenku a dostanem možnosť, veľmi vtipné, priplatiť si ešte k letenke poplatok za to, aby som zmazala svoju uhlíkovú stopu alebo idem si dať poslať balík a môžem si priplatiť za to, že ten balík bude doručený ekologickejšie, akože vo výsledku nebude, tie peniaze idú často do najrôznejších projektov, ktoré sú považované za povedzme alebo teda sa tvária zeleno a tvária sa, že pomáhajú životnému prostrediu, ale akože celý ten koncept je svojím spôsobom postavený na hlavu, že je to aj na strane zákazníkov a je ten na strane aj tých výrobcov alebo dodávateľov, že vytvoríme akoby situáciu, dobrovoľne, v ktorej potrebujeme si kúpiť takéto vykúpenie hej. Čiže ak je to tak, tak možno je to niečo podobné, nie som si úplne istá, sa priznám, že či je to to isté, ale trošku mi to tak pripadá no.  
[00:24:12.240] - Martin Lindák
Áno, v zásade tak, ako vravíš, že niektoré tie kampane mimo tohto, síce som teraz nemal na mysli tento systém, skôr niekedy vyznievajú vyslovene, že jak trošku taký green washing a kupovanie takých odpustkov, a v zásade asi najviac čo môžeme spraviť pre tú planétu je, že keď aj my sami vlastne zmeníme to spotrebiteľské správanie a nekúpime si nejaký ďalší odpustok.  
[00:24:32.670] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono to vôbec nie je ľahké a my dvaja to definitívne nevyriešime hej, akože pracujú na tom tisíce vedcov, vedkýň, politikov, političiek, akože klimatickú krízu my dvaja v tomto podcaste nevyriešime, ale z toho všetkého, čo sme povedali o trebárs produkte Zelená elektrina alebo čistá elektrina, alebo neviem ako všelijako sa to nazýva, vyplýva vlastne čo? Nejdeme dávať rady, že kúpte si to, nekúpte si to, ale je možno niečo, čo by bolo lepšie ako takýto produkt? Alebo ja neviem, potrebujeme trochu zmeniť ten systém? Čo by si povedal?  
[00:25:07.610] - Martin Lindák
V zásade asi ten systém by si zaslúžil trochu zmenu a celé preformulovanie, ale to, čo aj ty spomínaš, že na druhej strane, keď sa zamyslíme nad tým, že či ten spotrebiteľ, keď chce prejaviť tie svoje preferencie a chce vlastne kúpou tohto produktu dokázať, že mu záleží na tej planéte, tak inú možnosť ani v zásade nemá, lebo skrátka ten trh s elektrinou je aký je. Bolo by asi na inú debatu hovoriť o tom, že či môžeme stopercentne vyrábať zo slnka a podobne, či je to vôbec fyzicky možné, ale skrátka z pohľadu toho spotrebiteľa nemá, akože ja neviem o inej možnosti na trhu, kde by mohol vlastne dokazovať tým firmám, že záleží mu na planéte a chce nejaký produkt, kde vlastne tie firmy budú podporovať obnoviteľné zdroje energie.  
[00:25:53.970] - Nikola Šulíková Bajánová
Je to asi aj tým, že ten trh s elektrinou je pomerne nieže monopolný, ale do istej miery je naozaj koncentrovaný. Sú samozrejme navrhované riešenia, ako napríklad geotermická a geotermálna energia, kto môže, vie si namontovať trebárs čerpadlá alebo fotovoltiku, ale nie naozaj každý má tú možnosť. Takže asi takto by sme to nejako vedeli zhrnúť.  
[00:26:14.570] - Martin Lindák
Druhá vec je, že napríklad Slovensko má pomerne zelený energetický mix hej, že viac ako 50 percent vyrobia jadrové elektrárne, a to je zase ďalšia debata, že či chceme tie jadrové elektrárne, či nechceme. V Nemecku sa k tomu stavajú negatívne, čiže ono záleží od toho, že ako sa s tým Európa vysporiada a na čom sa dohodne.  
[00:26:31.580] - Nikola Šulíková Bajánová
Hej, k Nemecku poviem len toľko, že a teda nehovorím to prvýkrát v týchto podcastov rôznych, ale stála som nad niekoľkými baňami povrchovej ťažby na západe Nemecka a teda nechápem úplne zmysel za tým, že prečo niečo takéto udržiavať, ale ako hovoríš, to je už asi na ďalšiu debatu. Čiže ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že sme ľuďom vysvetlili aspoň základy. Pre mňa to bolo poučné a doplním, že ak sme náhodou spravili nejakú chybu alebo sme niečo nepovedali úplne presne, tak sme samozrejme otvorení tomu, aby sme to napravili.  
[00:27:07.100] - Martin Lindák
Tak nám môžete napísať na mail [email protected]  
[00:27:12.910] - Nikola Šulíková Bajánová
Ďakujeme, že ste si vypočuli podcast Ekonómia ľudskou rečou. Ak sa chcete o téme, ktorú sme rozoberali dozvedieť viac, pozrite si určite aj Martinove video ilustrované rôznymi grafmi a ďalšími tabuľkami a štatistikami a podobne. Nájdete ho na rovnomennom YouTube kanáli a stránke Ekonómia ľudskou rečou.  
[00:27:32.050] - Martin Lindák
Budeme radi, ak náš podcast ohodnotíte a zazdieľajte. Ja som Martin Lindák.  
[00:27:37.210] - Nikola Šulíková Bajánová
A ja som Nikola Šulíková Bajánová a s ďalšou epizódou sme tu opäť v nedeľu.  
[00:27:41.890] - Martin Lindák
Podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál Skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.