[00:00:08.170] - Nikola Šulíková Bajánová
Vitajte pri podcaste Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál skpodcasty.sk. Ja som Nikola Šulíková Bajnánová a v dnešnej epizóde sa s Martinom Lindákom pozrieme na trochu netradičnejšiu tému pre tento podcast. Budeme sa totiž rozprávať o bezdomovectve v Spojených štátoch amerických. Nemáme na to nejaký špeciálny dôvod. Iba ten, že Martin nedávno v Amerike bol, a to, čo videl, ho mierne šokovalo. Rozhodol sa preto o tom natočiť video. No a teraz prinášame túto tému aj v našom podcaste. Keď sme sa vôbec rozhodovali, či niečo takéto spraviť, tak sme sa zhodli, že je to pomerne dobrý nápad, keďže to ilustruje do akých vážnych a tragických následkov môžu negatívne javy v ekonomike vlastne až zájsť. Samozrejme, v kombinácii s nejakými širšími spoločenskými problémami. Samozrejme, nechceme týmto podcastom navodiť dojem, že toto je jediný obraz o Spojených štátov amerických. Takisto sa nejdeme ani tváriť, že my u nás, napríklad na Slovensku alebo aj v Európe, tento problém nemáme. Máme ho. Upozorňujú na to aj viaceré, samozrejme neziskové organizácie, ktoré robia oveľa viac práce ako samotný štát, ale budeme sa dnes naozaj venovať najmä tej situácii v Spojených štátoch, pretože to jednoducho považujeme za zaujímavé a v našich médiách sa celkom pochopiteľne o tom až tak veľa nehovorí. Martin, ideme sa rozprávať o ľuďoch bez domova žijúcich v USA, teda v Spojených štátoch amerických. Prečo? Prečo sa ideme rozprávať o takejto téme v podcaste Ekonómia ľudskou rečou na Slovensku.
[00:01:55.310] - Martin Lindák
Ono mne sa trošku tá téma tak prihodila, keďže sme boli s manželkou vlastne na dovolenke v Spojených štátoch amerických a išli sme taký ten tradičný americký okruh nazvime to, že boli sme v New Yorku a potom sme išli na západ do Kalifornie. Hlavne vo veľkých mestách ako je San Francisco alebo Los Angeles. Človek tam neprehliadne, keď sa prejde vlastne po meste, či už autom alebo proste peši. Množstvo bezdomovcov na uliciach, čo v zásade v Európe nie je úplne štandardné, možno v nejakých odľahlejších častiach veľkých miest, ale nie som nejak extra zcestovaný človek, ale v Európe som sa veľmi s tým nestretol, zatiaľ čo v Kalifornii hej.
[00:02:36.680] - Nikola Šulíková Bajánová
Prečo je podľa teba dôležité vlastne, aby si človek vypočul, aj slovenský poslucháč, vypočul takúto tému?
[00:02:43.580] - Martin Lindák
Ono to dosť súvisí s ekonomikou. Vlastne budeme sa teraz aj o tom baviť, ale aj tí bezdomovci sú vlastne výsledkom niečoho, čo buď v tom štáte alebo v danej krajine nie úplne dobre funguje a tým pádom sa ocitli na ulici. V prípade Ameriky, vlastne hlavne za bezdomovcami je to, že sú tam drahé nehnuteľnosti, teda hlavne v Kalifornii, o ktorej sa budeme rozprávať.
[00:03:04.310] - Nikola Šulíková Bajánová
Inak, ale ja som ťa považovala tak za takého, že skôr pravičiara, ktorý by povedal skôr možno niečo na štýl, že veď ale za to si môžu ľudia sami, nie? Lebo teda samozrejme, toto je veľmi častá reakcia.
[00:03:19.580] - Martin Lindák
Ja sa považujem za pravičiara, to je pravda, ale zase nemyslím si, že úplne sami. Samozrejme asi tie ľudské príbehy sú všelijaké, však v Amerike aj rôzne NGOs, vlastne neziskové organizácie, ktoré sa starajú o tých bezdomovcov, nosia im jedlo, tak robia aj nejaké prieskumy. Tak tí ľudia sa tam dostali z rôznych dôvodov na ulicu. Jednak je to buď, že nedokázali proste splácať svoju hypotéku alebo nedokázali platiť svoj podnájom. Ale potom sú tam aj rôzne dôvody, že ja neviem, navykli si na nejaké drogy, mali problém s alkoholom. Alebo ja neviem, rozviedli sa a ten súd dopadol tak, že oni ostali bez strechy nad hlavou, čiže tie životné príbehy sú tam rôzne, len práve najviac tých životných príbehov bolo založených na tom, že skrátka prišli o strechu nad hlavou kvôli tomu, že to nedokázali platiť a tie nehnuteľnosti sú tam veľmi drahé.
[00:04:12.890] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešte predtým, ako sa dostaneme k tomuto dôvodu, a teda k tomu dôvodu drahých nehnuteľností, popíš prosím ťa najmä tú situáciu v San Franciscu, lebo ty si vo svojom aj videu ilustroval, že vlastne ako ste sa ocitli na tom mieste a čo za miesto to vlastne bolo?
[00:04:31.580] - Martin Lindák
My sme veľmi nevedeli presne, že ako to je v San Franciscu, však my sme išli zo Spojených štátov vlastne prvýkrát a človek nevie hej, ide si hľadať ubytko, pozerá nejaké hodnotenia primárne na Bookingu alebo Airbnb koľko to má hviezdičiek, pozrie si nejaké recenzie. My sme si tam vybrali nejaký hotel v strede mesta, kde skrátka človek očakáva, že tak je to v strede mesta, tak asi tam nebudú nejaké problémy a aj to samotné ubytko malo v podstate dobré hodnotenia, myslím, že nejakých sedem či osem bodov z desiatich, ale čo sme si nerozklikli úplne sú tie už slovné hodnotenia jednotlivých ľudí, čo tam boli ubytovaní. A potom sme vlastne tam zistili, že keď sme tam došli, že je tam dosť bezdomovcov v okolí a neskôr, keď už som si toto hľadal, tak som zistil, že je to vlastne časť San Francisca, ktorá sa volá Tenderloin a ona je nechválne známa tým, že sú tam hlavne na uliciach bezdomovci, a to nie že taký bezdomovci ako u nás, že stretneme ich, ja neviem, že žobrajú o peniaze a podobne alebo sú niekde pred Tescom, alebo skrátka taká tá jednoduchá predstava. Ale väčšinou to bolo tak, že vyslovene tam mali, že stanové mestečká po celých uliciach a bolo to také dosť nepríjemné, lebo veľa tých bezdomovcov zo štatistík myslím, že vyplýva, že nejakých 50 percent tých bezdomovcov buď majú nejaké psychické problémy, čo je zase jeden z dôvodov, prečo sa dostali na ulicu alebo tiež okolo 50 percent z nich sú závislí na drogách. Čiže vyslovene to bol taký zvláštny pocit chodiť po tých uliciach. Jednak doslova tie ulice boli veľmi špinavé, keďže tí ľudia tam skrátka bývali a vykonávali tam všetky svoje potreby. A na druhej strane sme stretávali, že strašne veľa zdrogovaných ľudí, ktorí ja som sa spočiatku aj bál tam chodiť, ale keď sme sa pýtali tých miestnych Američanov, skrátka, že či sa neboja, tak oni nám furt odpovedali, že oni sa vlastne neboja, lebo tí ľudia sú tak zdrogovaný, že oni nevedia vôbec kde je sever. Oni vyslovene to takto hovorili a my sme si to potom aj všimli, keď sme pozerali vlastne z okna toho hotela, že fakt tí ľudia proste sú úplne mimo, sú nonstop nadrogovaní, tí, ktorí sú závislí a potom tam vkuse chodila sanitka, lebo skrátka oni sa ľahko predávkujú. To sa tiež k tomu asi dostaneme, že prečo to vzniklo, že prečo sú do takej miery závislí tí ľudia a prečo práve bezdomovci a tak ďalej. A vždy k nim musí chodiť záchranka, lebo niektorí sa predávkujú, tých potom berú do nemocnice alebo ich tam nejako oživia a fungujú tam ďalej, čiže je to veľmi taký smutný pohľad na to a vlastne to je aj ten jeden z dôvodov, že prečo som sa rozhodol, že spraviť k tomu video, lebo prišlo mi to zaujímavé hlavne aj z takého toho ekonomického pozadia za celým tým bezdomovectvom a tým problémov v Amerike.
[00:07:14.300] - Nikola Šulíková Bajánová
Čiže keď to tak trochu možno zhrniem, aspoň tak, ako to ja vnímam, aby si ukázal, až do akých tragických následkov vie dospieť nejaký negatívny jav v ekonomike.
[00:07:27.050] - Martin Lindák
Tak presne. Tam akože to bolo úplne, že výkladná skriňa toho, ako zle to môže dopadnúť.
[00:07:32.690] - Nikola Šulíková Bajánová
Jasné, inak ja sa tak trošku akože občas zasmejem alebo usmievam nie, pretože by mi to bolo vtipné, ale pretože ja som zase vysoko citlivá presne na tieto témy. Ja som, ako vieme, viac do toho ľavého spektra, a preto je pre mňa aj hrozne dôležité, ako sa o celej tejto téme rozpráva, aké slová používame, ako vlastne vyobrazujeme tie stereotypy o jednotlivých ľuďoch bez domova, ale tak to by som zase spustila asi nejaký dlhý monológ, ku ktorému sa možno dostanem na záver tohto podcastu. Poďme si povedať teraz tie základné údaje. Čo teda o bezdomovectve v Spojených štátoch vieme?
[00:08:08.960] - Martin Lindák
Tak v zásade zo štatistík vyplýva z nejakých prieskumov, že celkovo v Spojených štátoch je nejakých 580-tisíc myslím bezdomovcov vo všetkých štátoch, z toho cez 160-tisíc je v samotnej Kalifornii. Keď som sa pozeral na štatistiky, že ako to vychádza na počet obyvateľov, myslím, že sa to meria na 10-tisíc obyvateľov, tak Kalifornia je nejakým štvrtým štátom s najväčšou hustotou bezdomovcov alebo ľudí bez domova v krajine. Pred Kaliforniu je, ja nevem myslím, že New York, Washington a ešte jeden nejaký štát. Čo je zaujímavé vlastne, keď sa pozrieme na ten samotný trend, tak počet bezdomovcov rastie. Posledné štatistiky sú myslím, že z roku 2020, čiže nie je tam ešte stále, ako keby odzrkadlený samotný covid, teda pandémia. Predpokladá sa, že ten počet bezdomovcov bude ešte vyšší, keďže počas pandémie počet ľudí, či už bez práce, kvôli tomu šoku v ekonomike narástol alebo rástli rovnako ceny nehnuteľností, keďže bol problém s nejakými stavebnými materiálmi a tak ďalej. Čiže je tam silný predpoklad toho, že skrátka počet bezdomovcov sa zvýšil vo všetkých krajinách.
[00:09:17.330] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešte sa chcem dotknúť, ale toho samotného čísla, nie toho trendu, nakoľko je vlastne, nechcem povedať, že dôveryhodné, ale odrážajúce tú realitu? Lebo ešte predtým, ako sme začali nahrávať, tak sme sa rozprávali napríklad o tom fenoméne nomádstva alebo toho, že tiež som čítala článok, ktorý upozorňuje, že trend sa zhoršuje, že pravdepodobne tých ľudí bude viac. A popisovali tam príbehy napríklad matiek s deťmi alebo iných takýchto rôznych ľudí, ktorí nežijú bez strechy nad hlavou, ale putujú trebárs medzi motelmi a snažia sa vyžiť v nejakých takých veľmi provizórnych dočasných ubytovaniach, vrátane tých karavanov. Čiže keď hovoríš niekoľko stotisíc, tak znamená to čo? Že ako je vlastne toto číslo definované, že čo sú to za ľudia?
[00:10:07.430] - Martin Lindák
Ono v zásade, keď som si pozeral metodiku tých prieskumov, tak je to nejaké, že priame sčítanie na uliciach, že oni sa skrátka v nejaký deň v roku rozhodnú, že idú sčítať tých ľudí na uliciach. Ale samozrejme, tam je problém s tým, že tí ľudia bez domova sa pohybujú v rámci toho mesta, že neostávajú na jednom mieste niektorí a zároveň mali by tam byť počítaní aj ľudia, ktorí skrátka žijú v autách, karavanoch a podobne. To sú väčšinou, že rodiny. Ono keď sa pozrieme na tie dáta, že to rozbijeme do nejakých skupín obyvateľstva, tak myslím, že v Kalifornii to bolo nejak, že 50-tisíc ľudí z tých viac ako 160, ktorí sú skrátka, že chronic homeless, teda že sú dlhodobo na ulici, pretože veľká časť aj tých bezdomovcov sú to ľudia bežní, ktorí proste sa dostali na tú ulicu, nejakú časť roka boli na ulici, ale potom sa im podarilo zase niekde ubytovať a nejako fungujú alebo zase sa vrátili do normálneho života. A potom myslím, že okolo desaťtisíc tam bolo, že veteránov, desaťtisíc plus mínus študentov, teda ľudí do nejakého 25 roku života a nejakých osemtisíc rodín. Tu sa priznám, že som sa nedopátral, že keď hovoria, že osemtisíc rodín, tak či to je priemerne dvojčlenná, trojčlenná rodina, fakt som to hľadal v tej metodike a nenašiel som to. Čiže je to taká nepresná, trošku štatistika. Ale vlastne najväčším problémom, tak ako keď sa napríklad uvádza, že nezamestnanosť na Slovensku a podobne, sú vždy tí ľudia, ktorí sú dlhodobo na ulici, pretože tí skrátka stratia nejaké také tie sociálne alebo pracovné návyky, ťažšie sa vracajú potom do bežného života, už väčšinou sú tam nejaké ďalšie problémy, že sú drogovo závislí, to zase negatívne vplýva na ich mozog, čiže ako keby strácajú ten rozumový potenciál, lebo keď to tak preženiem, ale skrátka to je dopad aj tých drog, keď sú závislí. A samozrejme, ťažšie sa im dostáva do bežného života. Čiže to je taká tá najväčšia alebo najproblémovejšia skupina ľudí, ktorí žijú na uliciach.
[00:12:02.570] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono je to samozrejme veď aj dokázané, že tá sociálna alebo akákoľvek ekonomická iná deprivácia má vplyv aj na duševné zdravie a aj na celkové zdravie. Napríklad naznačil si už aj, že aj v tom Los Angeles je takáto štvrť, volá sa Skid Row a je veľmi podobná teda tej, ktorá je v San Franciscu a tam je, ak sa nemýlim, očakávaná dĺžka života ani nie 50 rokov, čo je o desiatky rokov menej ako je priemer v celých Spojených štátoch. Takže samozrejme, akože všetko toto má na to vplyv a na tých ľuďoch sa to aj odráža. Inak ešte je jedna vec, ktorú sme zabudli povedať, že vlastne tieto štvrte sa nachádzajú dosť centrálne v týchto veľkých miest. A napríklad ty si hovoril niečo na štýl, že neďaleko tej v San Franciscu je centrála Twitteru, takže sa tam vlastne miešajú zaujímaví ľudia.
[00:12:56.570] - Martin Lindák
Hej, ono to je vlastne, že 12 minút peši podľa Googla od centrály Twitteru, kde sa začína vlastne ten Tenderloin. Ono vyslovene sú to také strašné kontrasty v tých amerických mestách, že človek je zrazu v štvrti, ktorá je strašne bohatá a vidí tam tie typické americké domčeky Američanov s kávami a Starbucksom a podobne, a potom prejde štyri ulice a vyslovene, že sa ocitne v tom napríklad Skid Row alebo Tenderloin a vyslovene sú tam stanové mestečka, špinavé ulice, ľudia bez domova a tak ďalej. Čiže je to strašný kontrast v tých mestách.
[00:13:30.320] - Nikola Šulíková Bajánová
V tom Los Angeles mali aj plány a možno teda asi aj v San Franciscu, lebo kto z mestských zastupiteľstiev nemal takéto plány na celom svete, že kdekoľvek sa koncentrujú napríklad ľudia bez domova alebo iné takéto skupiny ľudí, ktoré nie sú úplne najželanejšie v bohatých štvrtiach, tak teraz to nemyslím akože v tom zmysle, že poďme ich odstrániť, ale teda len interpretujem tie snahy politické, tak teda bola tam snaha vysťahovať ich, odsunúť ich, to sa inak aj robieva, to môžeš tiež povedať viac, ale v nejakom kroku tí ako keby zástupcovia komunít alebo neviem, či som to správne pochopila, ale jednoducho povedali Ale veď vy, keď nás v úvodzovkách rozprášite po meste, tak my vytvoríme takéto rôzne malé ohniská vo všetkých iných štvrtiach. Takže spravili takú vec v tom Los Angeles, že ako by tam postavili veci, ktoré priťahujú ľudí bez domova a mne to prišlo, že extrémne cynické, pretože to boli, že lavičky, verejné toalety, jednoducho, že aby tam mali akoby tú scenériu, ktorá je, že typicky stereotypne bezdomovecká. Toto sa napríklad dialo v Los Angeles a mne z toho odpálilo dekel.
[00:14:46.670] - Martin Lindák
Hej, ono veľmi záleží od toho, ako sa tie jednotlivé nazvime to, že mestské časti k tomu stavajú. Ja som si potom počúval k tomu aj podcasty, vlastne Američan, ktorý o tom hovoril, ktoré boli nahraté vlastne s ľuďmi, ktorí sa buď starajú o tých bezdomovcov alebo dlhodobo sa skrátka tej téme venujú. Oni vraveli, že bude ten prístup taký, že výslovne im to berú ako ľudské právo, že oni sa môžu vlastne ako keby ubytovať na tej ulici a nerobia s nimi nič, že policajti ich ignorujú. Čo niekedy vytvára také paradoxné situácie, že skrátka na ulici vidíš, že oni drogujú proste o dvanástej cez deň na obed a vidíš, že tam chodia bežne ľudia, matky s deťmi a tak ďalej. Alebo skrátka sa tam tí díluje, že vidíš, že si predávajú peniaze a sáčky, a tak ďalej. A potom tam policajti riešia, že pokuty za parkovanie hej, že je to taký veľmi paradoxný obraz, asi pre bežného človeka dosť šokujúce. A potom zasa máš taký ten prístup, že ich vyslovene vytláčajú do púšte, že tí policajti ich stade vyženú z tých štvrtí a oni nemajú kde ísť. Neviem, ja nemám na to nejak extra názor, lebo chápem aj jednu stranu, že tí bežní ľudia nechcú, aby skrátka mali bordel na ulici. Na druhej strane je to veľmi zlé pre tých ľudí, že je to podľa mňa také, že trošku aj keby neriešiteľné pre tých Američanov a keď pôjdeme do toho koreňa problému, čím sú vlastne hlavne nehnuteľnosti, tak jediné čo tomu môže pomôcť je to, že skrátka sa bude viac stavať a bude viac dostupné to bývanie, ktoré je vlastne zabezpečia týmto bezdomovcom, že sa zase vrátia do bežného života. Samozrejme, ono asi úplne toho bezdomovectva sa nedá zbaviť nikde na svete. Skrátka vždy bude nejaká časť ľudí, ktorí sa ocitnú na ulici a už skrátka sa stade nedostanú, ale do veľkej miery sa s tým dá bojovať.
[00:16:37.180] - Nikola Šulíková Bajánová
Tak si poďme povedať niečo o tom bývaní, ale ešte predtým, opäť moja ľavicová dušička sa len ľahko dotkne toho, že ľudia nechcú mať bordel na ulici, lebo podľa mňa presne toto je časť toho naratívu, ktorý by nemal zaznievať, pretože vlastne ich dehumanizujeme a hovoríme o ľuďoch s problémami ako o bordeli, ale ja viem, že si to tak nemyslel.
[00:17:02.260] - Martin Lindák
Nie, tak samozrejme, nemyslel som to tak, že proste že chceš tých ľudí vyhnať, to nie. Len s tým, že keď máš na tých uliciach bezdomovcov alebo ľudí bez domova a sú tam medzi nimi aj drogovo závislí a tak ďalej, ruka v ruke s tým ide vždy aj akože kriminalita. Že videla si to aj v tých častiach mesta, že sú tam porozbíjané autá, lebo oni nemajú peniaze napríklad na drogy a na kúpu drog, tak rozbijú auto, vytiahnu peniaze a tak ďalej, že skôr v tomto zmysle.
[00:17:27.520] - Nikola Šulíková Bajánová
Áno, chcú bezpečné a inkluzívne mesto pre všetkých.
[00:17:31.840] - Martin Lindák
No tak hej.
[00:17:33.970] - Nikola Šulíková Bajánová
Dobre, tak poďme na to bývanie. Kde je ten kameň úrazu?
[00:17:39.130] - Martin Lindák
Tak hlavným kameňom úrazu, vlastne pri ľuďoch bez domova je samozrejme bývanie. V Kalifornii to vidieť úplne hneď na štatistikách. Dlhodobo je tam problém vlastne s tým, že tých nehnuteľností je málo a sú strašne drahé. Keď sa pozrieme napríklad na to, že koľko ľudí býva vo vlastnom, celkovo v Amerike je to úplne iné číslo ako u nás na Slovensku, kde vo vlastnom býva cez 90 percent ľudí, v priemere v Amerike je to viac ako 60 percent ľudí, ale keď sa pozrieme, že napríklad na konkrétne, že na San Francisco ako mesto, Los Angeles, tak v San Franciscu to je asi 38 percent ľudí a v Los Angeles 46 percent, čiže ani nie polovica ľudí býva vo vlastnom. Zvyšok ľudí skrátka býva v podnájmoch. Tuto potom nastane vlastne ten ďalší problém, že ako toto by samotné nemuselo byť problémom, že ľudia nebývajú vo vlastnom, to len my ako na Slovensku sme tak trošku naučení bývať vo vlastnom, ale v Európe sa bežne funguje, že skrátka býva sa v podnájme 20 rokov a nikto to nerieši. Skôr je problémom to, že už aj tie ceny samotné aj pod nájmov sú dosť vysoké. Ekonómovia často vyťahujú vlastne v Amerike takú štatistiku, že nejaká taká hranica, že koľko by mal človek dávať z disponibilného príjmu na bývanie je asi 30 percent, keď dáva viac ako 30 percent, tak už sa môže dostať do problémov. Celkovo v Amerike je približne 30,6 percenta rodín, ktorí dajú na bývanie viac ako 30 percent zo svojich disponibilných príjmov, či už mesačných alebo ročných. Ale keby sme sa pozreli na situáciu vlastne v Kalifornii, tak tam je to zásadne odlišné. Ja som našiel len štatistiku takú, že kde boli rozdelené príjmové skupiny, že od 20 do 30-tisíc, od 30 do 40-tisíc ročne disponibilného príjmu a tak ďalej. Tak napríklad pri tých do 20-tisíc to bolo až 90 percent ľudí, ktorí dajú viac ako 30 percent zo svojich príjmov na bývanie a potom to tak postupne klesalo. Vlastne v poslednej tej príjmovej skupine tej najvyššej, ktorí zarábali myslím, že viac ako 70-tisíc dolárov ročne bolo menej ako 30 percent z nich, ktorí dali viac ako 30 percent z disponibilného príjmu na bývanie. Čiže vyslovene v Kalifornii je strašne zlá tá situácia s tým, že ľudia dávajú strašne veľa peňazí zo svojich príjmov na bývanie a tí, ktorí samozrejme zarábajú najmenej, sú v najväčšom ohrození a tí sa najčastejšie dostávajú vlastne do tých problémov a skončia na ulici.
[00:20:01.720] - Nikola Šulíková Bajánová
Máš to inak aj vo videu, že by si to ľudia aj pozreli takéto čísla?
[00:20:06.160] - Martin Lindák
Hej, však vo videu klasicky mám vždy aj grafy, ktoré sú prehľadnejšie a jednoduchšie sa o tom hovorí.
[00:20:10.600] - Nikola Šulíková Bajánová
Jasné. No ja, aby tých čísel nebolo málo, tak ťa ešte doplním, že v júni napríklad hlásila jedna inštitúcia v Spojených štátoch, ktorá to má na starosti, nebudem ju teraz menovať, tak hlásila, že odhaduje sa, že 13,7 milióna ľudí nestíha platiť nájom alebo hypotéku. Čiže z toho sa aj usudzuje, že to číslo môže byť väčšie. Je pravda, že potom som sa dočítala, že veľa z nich si vlastne do roka nájde nejaké to nové bývanie. Hej, lebo áno, teraz je inflácia, ktorej nestíhajú platy, ale ono sa to teoreticky môže nejakým spôsobom stabilizovať a vedia sa dostať aj z takejto bezútešnej situácie, ale teda ja priložím ten článok, vlastne v ktorom som všetko toto čítala aj do popisu k tomuto podcastu, je to zaujímavé, sú tam aj rôzne prípady presne ľudí, ktorí trebárs zarobili za rok, predošlý rok, že stotisíc dolárov tam hovorila jedna pani a napriek tomu skončila vlastne bez strechy nad hlavou, pretože aj nájmy boli príliš drahé, aj s prácou mala problémy, lebo samozrejme prišli aj nejaké zdravotné problémy a ešte mala aj deti, takže úplne taký, ten veľmi, nechcem povedať, že typický, ale áno bohužiaľ, že typický obraz toho, keď sa či už ekonomika vyvŕbi veľmi zlým smerom alebo aj narazí človek na zdravotné problémy, s ktorými si v štáte ako Spojené štáty nevie pomôcť alebo teda poradiť.
[00:21:36.860] - Martin Lindák
Hej, toto je presne takou tou osobitnou témou zdravotníctvo a nejaké sociálne zabezpečenie. Myslím, že štatistika hovorí, že nejakých 40 až 50 percent tých ľudí bez domova majú nejaké psychické, mentálne problémy. A ako dôvod sa uvádza to, že skrátka Kalifornia v minulosti pred pár rokmi zrušila nejakú sociálnu podporu pre ľudí, ktorí skrátka majú nejaké psychické problémy a prestala to dotovať. Neviem, či to nebolo dokonca v dôsledku krízy v roku 2008. A tým pádom títo ľudia sa k tomu nevedeli dostať, museli si za to platiť. A samozrejme, nejaká časť tých ľudí na to nemali a už sa to skĺbilo aj s ďalšími problémami nevedeli bežne fungovať, kedže mali tieto problémy a skončili na ulici, ale stále ako keby prioritným tým problémom v Kalifornii je to, že skrátka tie nehnuteľnosti sú drahé. A teraz prečo sú drahé? Najčastejšie sa uvádza vlastne dôvod, že kvôli tomu, že výstavba nehnuteľností je príliš regulovaná. Jednak sú tam ľudia, ktorí už vlastnia nehnuteľnosť a tí veľmi nemajú záujem o to, aby ďalší ľudia si tam stavali nehnuteľnosti v niektorých častiach miest, ako je napríklad v Los Angeles alebo San Franciscu a oni samozrejme lobujú za to, aby tie regulácie sa nejak nezjednodušovali, nezmenšovali, aby tie stavebné konania a stavebné povolenia trvalo dlho, kým sa vydajú alebo ideálne sa vôbec nevydali. Samozrejme, potom je tam aj nejaká environmentálna regulácia, ktorá tiež vyžaduje posudky na každý aspekt, že čo by mohlo mať vplyv, ja neviem, na vodu, na prostredie, na ovzdušie a tak ďalej. Čiže každá táto nehnuteľnosť alebo projekt sa musí posúdiť a v konečnom dôsledku ten projekt predražuje. Štatistiky hovoria, že kvôli týmto prílišným reguláciám vlastne sa ceny nehnuteľností zvyšujú o 30 až 50 percent, resp. že o toľko sa zvýšia tie ceny nových bytov alebo domov. Ono dokonca sú tam dosť aj také paradoxné požiadavky, že ako ďaleko musí byť jeden dom od druhého, aké veľké musí mať parkovacie miesto pred domom, ako ďaleko musí byť od chodníka a všetky takéto až čudesné parametre, ktoré musia tie nové vlastne bývania spĺňať. Tomuto sa ako keby prikladá hlavný dôvod, že prečo sa tak predražujú tieto nehnuteľnosti a prečo sa nestíha s tou výstavbou. Uvádza sa aj taká štatistika, že vlastne v Kalifornii by sa malo stavať ročne okolo 180-tisíc bytových alebo domových jednotiek, ale stavia sa len približne 100-tisíc.
[00:24:02.750] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono ale zase na druhej strane sú potom také tie iné štatistiky a snažím sa nejakú teraz rýchlo nájsť na internete, ale nepodarí sa mi to. Jednoducho, že na jedného človeka bez domova je toľko toho, toľko toho, čo ja viem bytových jednotiek alebo neviem akých iných priestorov prázdnych. Hej, že akože teoreticky by sa mohlo ísť aj týmto smerom, len nie v momente, keď je to v rukách súkromníkov, ktorí nie sú ochotní akoby sa ich vzdať. Čo teda je samozrejme ich právo.
[00:24:33.020] - Martin Lindák
Hej, ono myslím, že Kalifornia skúšala niečo aj počas pandémie, že chcela donútiť tých, ktorí poskytovali ubytovania cez Airbnb, aby ich vlastne tie nevyužité poskytovali ľuďom bez domova a podobne. Neviem už úplne ako to dopadlo, ale to čo si spomínala mi ešte pripomenulo to, že štát alebo vlastne aj tie mestá sa snažia o to poskytovať im nejaké dočasné ubytovania. Buď sú to nejaké dočasné ubytovania typu, že dôjdu tam na jednu noc a na druhý deň idú preč alebo sú to trvalejšie ubytovania. Ale celkovo problémom je, že tých ubytovaní nie je dosť. Štát ich síce alebo samotná Kalifornia ich chce postaviť viac, ale zase narazia na to, na čo narazí súkromný sektor, že buď nemajú pozemky alebo je to až extrémne drahé a skrátka nie, že sa im to nevypláca, ale skrátka nemajú peniaze v tých mestských alebo štátnych rozpočtoch na to, aby to mohli stavať. A druhá vec je, že paradoxne som sa dočítal aj to, že tie dočasné ubytovania nie sú veľmi atraktívne pre ľudí bez domova, lebo sú strašne v zlom stave a že oni vlastne oni sami hovorili, že oni sa tam majú vlastne ešte horšie, ako keby bývali v stane na ulici a celkovo aj majú problém s tým sa tam niekedy dostaviť, pretože tá mestská doprava veľmi nefunguje tam. Mestská hromadná doprava vlastne v Spojených štátoch nie je tak dobrá ako v Európe a v európskych mestách. A kvôli tomuto nedostatku, vlastne týchto dočasných alebo aj trvalejších ubytovaní vidíme tých ľudí bez domova na ulici. Ono niekde som čítal takú štatistiku, že je síce viac vlastne ľudí bez domova v New Yorku, ale oni len asi päť percent z nich je skrátka na ulici a ostatní sú väčšinou cez noc v týchto ubytovniach, ale v Kalifornii, že až 70 percent ľudí bez domova je vlastne na uliciach alebo v karavanoch alebo v stanoch a podobne.
[00:26:27.130] - Nikola Šulíková Bajánová
Polovica ľudí, ktorí žijú na ulici alebo teda sú bez domova, už si viackrát spomenul majú problémy s drogami. Takže boli to drogy, ktoré ich na ulicu dostali alebo sa k drogám dostali na ulici, alebo je to kombinácia oboch? Ako je to?
[00:26:44.350] - Martin Lindák
Skôr si myslím, že to je kombinácia oboch. Na jednej strane sa vlastne uvádza dôvod, že skrátka ľudia mali nejaké zdravotné problémy, predpísali im lieky proti bolesti a nejaká oficiálna štatistika alebo odhad sa hovorí, že päť až desať percent, skôr okolo päť percent ľudí si tak navykne na tieto lieky, že stane sa závislý, pretože sú to silné lieky.
[00:27:07.660] - Nikola Šulíková Bajánová
Hovoríš o fentanyle, hej? Hlavne.
[00:27:10.300] - Martin Lindák
Hej. Teraz posledné roky je vidieť aj na štatistikách, že veľmi úspešný je vlastne na trhu fentanyl. Vidíme to najmä v predčasných úmrtiach, vlastne ktoré sa dejú aj medzi ľuďmi bez domova na uliciach, že veľmi vzrástli. Dôvodom je ten, že fentanyl je vlastne tak, ako aj väčšina ostatných drog, sú proti bolesti a ľudia sa k tomu dostali cez rôznych dílerov a tak ďalej a fentanyl je špecificky vlastne tým, že stačí veľmi malé množstvo, aby človek sa dostal do nejakej určitej fázy alebo ako to nazvať, skrátka aby sa stal závislým, stačí veľmi malé množstvo tej drogy. Čiže aj preto je tak nebezpečná, preto sú tie nadmerné úmrtia, pretože malé množstvo viac tejto drogy, ako je nejaká normálna hodnota pre človeka, ktorá ho nezabije, ho už dokáže vlastne zabiť. Aj sa uvádza v tých takých štatistikách, ktoré sledujú tieto drogy ako sa predávajú na trhu, ako sú užívané medzi závislými, že fentanyl vlastne vytláča drogy ako je ja neviem heroín a tieto ostatné, pretože je veľmi úspešný, dá sa ľahšie vyrobiť, nie je taký drahý, stačí malé množstvo, čiže tí ľudia sa k nemu dostanú. A tuto som sa dostal k takému paradoxnému príbehu vlastne a článkom v Spojených štátoch, že kvôli tomu, že majú takýto problém a štát si s tým ako keby nevie poradiť, našli sa lekári, ktorí proste dobrovoľne majú nejaké určité ordinačné hodiny, oni sa vedia dostať vlastne k týmto drogám normálne legálne, objednajú si skrátka ten fentanyl ako keby do ambulancie a ambulantne vlastne pichajú tieto drogy samotným závislým. Ono je možno to, že úplne že postavené na hlavu, ale keď sa človek nad tým zamyslí, tak aj často tie výpovede závislých tam boli a oni sami povedia, že oni sa skrátka tej závislosti nevedia zbaviť. Samozrejme, lekári sa snažia o to, aby sa tej závislosti zbavili, ale nie všetci to dokážu a tí čo to nedokázali, tak oni povedia, že skrátka oni každý deň riešia, resp. po každej dávke riešia to, že kedy dostanú tú ďalšiu dávku, kde si ju môžu kúpiť, ako si ju pichnúť a nevedia sa dostať kvôli tomu do normálneho života, ale tým, že oni vedia, že každý deň dôjdu o ôsmej do ambulancie a tú dávku dostanú a vedia fungovať normálne, tak zase sa vedia vrátiť do toho ekonomického života, že vedia ďalej pracovať, vedia ďalej fungovať a vedia, že dostanú ako keby kvalitnú drogu, pretože nie je s ničím zmiešaná a vedia, že sa nepredávkujú sami, lebo je podaná doktorom. Čiže akože ono to racionálnu logiku nejakú má, len samozrejme je to postavené na hlavu.
[00:29:43.000] - Nikola Šulíková Bajánová
Presne mi to beží hlavou. Okej, dáva to nejaký zmysel, ale zároveň akože taký gigantický výkričník mi svieti v hlave a taká kontrolka bliká, že fúha, že neviem. Nie som si úplne istá, že toto sa asi môže rovnako, dokonca ľahšie sa to asi vie úplne skončiť veľmi zle a tragicky ako je šanca, že to dopadne dobre.
[00:30:06.610] - Martin Lindák
Hej, tak presne. Ono zase na druhej strane, oni tam majú aj nejakú látku, už som zabudol, ako sa volá, ktorá ma vlastne ako keby blokovať túto drogu a jej účinky v mozgu človeka. Čiže ono bežne sú tam nejaký taký aktivisti z NGO's vlastne z neziskových organizácií, ktorí behajú na týchto sídliskách a tam, kde sú drogovo závislí a snažia sa ich týmto zachraňovať vlastne, ale neviem úplne, že v akom to je stave, či sa to darí nejak viac rozširovať a podobne.
[00:30:35.620] - Nikola Šulíková Bajánová
Niečo ako metadon u nás alebo nie?
[00:30:38.440] - Martin Lindák
Niečo podobné hej.
[00:30:39.610] - Nikola Šulíková Bajánová
Inak popkultúrna referencia, závislosť od fentanylu zobrazovala úspešná séria na HBO Euphoria. A máme niečo pozitívne, že čím by sme to vedeli tak trochu oblažiť tento celkom dark rozhovor?
[00:30:56.680] - Martin Lindák
Ono v zásade tie štáty sa s tým snažia niečo robiť, však aj Kalifornia sa snaží zjednodušovať tú reguláciu, aby sa stavalo skrátka jednoduchšie aj tým firmám, aj oni sa snažia stavať vlastne tie dočasné alebo trvalé ubytovania pre ľudí bez domova a investujú do toho vyslovene, že niekoľko miliárd v horizonte pár rokov dolárov, ale zatiaľ to veľmi ako keby pozitívne nevyzerá, tak otázne je, že aké to bude za tieto posledné dva roky pandémie a čo prinesie ďalšia vlastne, resp. práve prebiehajúca kríza, keď to môžeme tak nazvať, že zase sme videli, že zdvíhali sa úrokové sadzby vlastne aj v Spojených štátoch amerických, čiže tie budú mať zase vplyv na hypotéky, na bývanie a tak ďalej, čiže je to otázne.
[00:31:41.850] - Nikola Šulíková Bajánová
Ono treba aj povedať, že naozaj sa do tých problémov nedostávajú už iba ľudia, ktorí sú, že nejako extrémne chudobní, ale že naozaj s platením či už toho bývania alebo trebárs zdravotnej starostlivosti alebo starostlivosti o deti, začínajú mať problémy aj ľudia z nižších stredných vrstiev.
[00:32:01.650] - Martin Lindák
Ono zase treba si uvedomiť to, že ten aj pracovný trh, aj celkovo trh v Amerike funguje trošku ináč ako v Európe. Zároveň jedna vec sú tie sociálne istoty, ktoré v Európe a sociálny systém máme viac rozvinutý naprieč asi väčšiny štátov v Európe, čo zatiaľ v Spojených štátoch tak úplne nefunguje a zároveň aj ten pracovný trh funguje úplne inak v Amerike ako u nás. Zatiaľ čo my si užívame obdobie, že keď aj stratíme prácu, tak máme tri mesiace napríklad výpovednú lehotu alebo dva mesiace, v Spojených štátoch stratíte prácu aj ako ja neviem aj vrcholový manažér zo dňa na deň, čiže je to tam oveľa, ako keby v tomto drsnejšie.
[00:32:40.110] - Nikola Šulíková Bajánová
Čo už je ale samozrejme aj téma úplne iného podcastu. Možno. Ďakujeme, že ste si vypočuli podcast Ekonómia ľudskou rečou. Ak sa chcete o téme, ktorú sme rozoberali dozvedieť viac, pozrite si určite aj Martinove video ilustrované rôznymi grafmi a ďalšími tabuľkami a štatistikami a podobne. Nájdete ho na rovnomennom YouTube kanáli a stránke Ekonómia ľudskou rečou.
[00:33:05.550] - Martin Lindák
Budeme radi, ak náš podcast ohodnotíte a zazdieľate. Ja som Martin Lindák.
[00:33:10.710] - Nikola Šulíková Bajánová
A ja som Nikola Šulíková Bajánová a s ďalšou epizódou sme tu opäť v nedeľu.
[00:33:15.390] - Martin Lindák
Podcast Ekonómia ľudskou rečou vám priniesol portál skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.
